Skoro ročná diera v životopise - problém s nájdením si novej práce
Ahojte, neviem ani co konkretne ocakvat od tejto temy, mozno sa len vykecat, mozno pocut nejake Vase pribehy ako sa Vam podarilo najst pracu po dlhsom obdobi bez prace.
Cele to zacalo tym, ze som pred vyse rokom prisla o babatko. Malo 2 dni. Dodnes sa s tym neviem vyrovnat a nedokazem o tom hovorit. Mame velky problem s otehotnenim a donosenim a ked sa mi ho konecne podarilo vynosit, zlyhalo mu srdiecko. Po tomto som sa nejaky cas liecila na psychiatrii. V praci som dala vypoved, nedokazala som fungovat, nechcela som sa vratit medzi tych ludi, kedze vedeli co sa mi stalo. Predali sme aj dom, v ktorom sme uz mali zariadenu detsku izbu pre dcerku a kupili byt v inom meste. Nasledne sme odisli na pol roka do zahranicia, kedze manzel je zivnostnik a robi z domu, nebol s tym problem. Cele dni vymyslal program pre nas, vzdy stal pri mne a v noci, ked som sla spat, on robil. Neskutocne mi pomohol, aj ked stale je to vo mne a zabudnut sa neda. Teraz vsak uz sme sa vratili do noveho bytu, kupili si 2 maciatka a ja som sa ako tak dala do kopy. Chcem si najst novu pracu avsak narazam na problem. Abslovovala som uz niekolko pohovor a vzdy to skoncilo na tom, kde som bola posledny rok. Ja ked pocujem tuto otazku, premietne sa mi cela ta bolest ako som prisla o nasu vytuzenu, vymodlenu dcerku. Zacne sa mi triast hlas a pokazim tym cely pohovor. Neviem ani co povedat. Nechcem hovorit o tom, co sa nam stalo. Pride mi to velmi sukromne. Ano pisem to teraz pre cele siroke publikum na MK, ale jednoducho sa lahsie pisu myslienky ako toto obkecavat na pohovore. Mam za sebou pomerne uspesnu karieru manazerky, mam dost skusenosti, pracovala som v znamej firme. Skusila som povedat, ze za ten rok sa mi nedarilo najst si pracu, na co HR partnerka povedala, ze s mojou klasifikaciou je to zvlastne a este viac sa v tom zacala rypat. Ja uz z toho zacinam byt zufala. Tak velmi by som chcela zacat od znova, pracovat s novymi ludmi, ktory nepoznaju moj pribeh. Zacat opat zit a posunut sa dalej, ale tieto otazky ma vedia zrazit na kolena. Neviem, co na to odpovedat. Bojim sa povedat, ze som mala zdravotne problemy, ze ma hned zavrhnu, lebo si budu mysliet, ze budem stale na PN.
Je mi velmi luto, co si prezila. V takychto situaciach existuje tzv. Sabatovy rok, Sabatical. Je to obdobie, kedy sa clovek v narocnom obdobi zivota proste rozhodne dat si pauzu od prace. Ini vyuzivaju sabatical na to, aby boli este raz doma s detmi v obdobi, ked napriklad nastupia do skoly, alebo ked potrebuju starnuci rodicia pomoc, alebo po rozchode, alebo pri nejakej vyznamnej zivotnej zmene, alebo novej kariernej orientacii. Zijem v zahranici v zapadoeuropskej rozvinutej krajine a tu je to velmi popularna vec, moj zamestnavatel dokonca ponuka ciastocne plateny sabatical. Je to oficialny termin v EU, pokojne si to napis do zivotopisu. Ked sa ta na to spytaju na pohovore, tak jednoducho objasnis, ze po velmi tragickej udalosti v zivote si sa rozhodla dat si pauzu, urovnat veci v hlave a cestovat, spoznat novu krajinu, kulturu, jazyk. A bodka. Vdaka tomuto casu si mala moznost posilnit svoju osobnost, zistit, co presne chces a z tohto dovodu sedis na danom pohovore.
Ja by som povedala ze kvoli tragickej udalosti v rodine som dala vypoved, predali sme dom a odisli s manzelom do zahranicia, ktory pracuje online, vyuzili sme to na cestovanie, precistenie hlavy. povedala by som pravdu. V podstate pre nich len plus ze pride cerstvy oddychnuty clovek a nehrozi mu v blizkej dobe vyhorenie 🙂 co je dnes uz dost bezne…. Ak nechces specifikovat to, ze ti zomrelo dieta…. kedy ti skoncil PP v starej praci- nebola si tam este nejaky cas na MD? ze by si si napisala do zivotopisu aspon o nieco dlhsie ten PP lebo bezne sa tam rata aj MD aj RD. Neviem kolko je to v pripade ak dietatko zomrie. Ja by som si urcite nevymyslala bajky, lebo to spoznaju. A presne potom by som si myslela ze si bola na odvykacke alebo nieco podobne. potom radsej chyry o tom ze mi zomrelo dieta ako o tom ze som bola na odvykacke 🙂 prajem vela siil.
Povedala by som to priamo...s tým že je to pre mňa nepríjemná situácia.
Ja som prišla o tri deti....síce počas tehotenstva...ale musela som to prijať.
Keď neprelomis ten blok v sebe ešte ťa to bude dlho ťažiť.
Psychológa si nevyhľadáva?
@lienkafis presne tak...toto je správna cesta....tiež sa zúčastňujem na výberových konaniach...a viac si ceníme pravdu...tiež sme ľudia...samozrejme aj spôsob podania je dôležitý
@lucilaines môžem ti ako bývalej personalistke napísať súkromne ? Mám jednu otázku , dilema je to už niekoľko rokov
@bimbambom jasne kludne pis 🙂
U mňa to je oveľa dlhší čas ako rok keďže mám zdravotné problémy takže kľud...
@lucilaines rodinným príslušníkom mohla myslieť aj seba.. a sabbatical nie je klamstvo, veď bol to sabbatical, spracuvala traumu... Akurát nie sabbatical štandardný, ako ľudia čakajú...
Nie je klamstvo ani jedno, ale obe z týchto možností ponúkajú menej možností na otázky ako cestovala som a bolo mi uzasne.
Povedala by som pravdu... rodinná tragédia, po ktorej som si dala pauzu, ale teraz som pripravená pracovať.
Keď čítam, akého máš úžasného manžela, mám slzy v očiach. ❤️
ja len že ti veľmi držím palce. a asi by som povedala len, že mali sme osobnú tragickú udalosť a nechcela by som to už ďalej rozvíjať, podstatné je, že chcem ísť ďalej a pozerám do budúcnosti. myslím si, že ak je personalista akýkoľvek ľudský, tak nebude ďalej riešiť a bude hľadieť na zvyšok informácií v životopise. ak nie je, otázkou je, či chceš v takom prostredí pracovať.
Tak v prvom rade je mi ľúto čo sa ti stalo...skús povedať, že si bola doma z rodinných dôvodov..a že to nechceš bližšie rozoberať
Mrzi ma to co sa ti stalo. Ja by som mozno pisomne napisala ako odpoved na pozvanku na pohovor, ze pred rokom si prisla o dieta, davala sa dokopy v zahranici a ze to pises preto, lebo sa chces tejto teme/otazke vyhnut na osobnom stretnuti. A dakujes za pochopenie...je to uplne prirodzene. Budes vediet ze sa ta to na pohovore neopytaju, budes viac v pohode a nebudes miesat sukromie a pracu. Na pohovore ukazes len svoje pracovne JA.
Ahoj, veľmi ma mrzí, čo si prežila a dúfam, že Ťa v živote čaká ešte veľa pekného, zaslúžiš si to. A k problému, som vyštudovaný personalista, ale som aj empatický človek a chápem Tvoje dôvody. Keď som prišla o bábätko, tiež to v mojej práci nikto nevedel, nechcela som, aby ma ľutovali a poza chrbát si šuškali, čo sa mi stalo. Rozhodne neodporúčam vymýšľať si úplné klamstvá, len aby si prikrášlila realitu alebo nejako odpovedala. Ak si človek ako ja, že nemáš rada klamstvo, skúsený psychológ to na Tebe bude vidieť a zbytočne si priťažíš. A určite nevrav, že sa Ti nedarilo nájsť si prácu, lebo to budí dojem, ako keby si bola v núdzi a zúfalo brala, čokoľvek nájdeš. Oni musia cítiť, že máš chuť pracovať práve pre nich a si ten pravý človek, ktorého hľadajú, nie zúfalec, čo rok behá po pohovoroch. Ja osobne tu vidím dve cesty. Buď naznač, že si riešila vážne rodinné dôvody a nechcela si, aby sa Tvoje súkromie prejavilo na Tvojom pracovnom výkone, tak si si radšej dala kariérnu pauzu (to je ten sabbatical, čo Ti tu baby spomínajú). K tomu však doplň, že si ten rok využila na ďalší sebarozvoj, si oddýchnutá, plná energie, nápadov a chuti do práce. Druhá možnosť je povedať, že manžel podniká a pracoval na zaujímavom projekte, s ktorým si mu pomáhala. Keďže pracovať mohol aj na diaľku, rozhodli ste sa dočasne odsťahovať do zahraničia, a tak si sa mohla súčasne zlepšiť v cudzom jazyku. Ak sa budú pýtať na detaily, nemusíš rozvádzať, je to predsa súčasť manželovho obchodného tajomstva. Držím palce.
JA som za posledné roky postriedala mnoho zamestnani alebo som bola nezamestnaná, tiež som bola v zahraniči. Nikto môj životopis neskumal uviedla som zamerne roky nesprávne, nikto mi nikdy nič nepovedal. Samozrejme som nepriznala že som rok sedela doma..vždy sa to dá uhrat a ak vás chcú zobrat tak vas vezmú ako mňa vždy..proste len vedieť obkecat všetko. Ale zas to človek musí mať v sebe že je taký svojsky spontanny v jednom..držím palce
Ale veď načo si v životopise vynechala rok ? 🙂 Ja som si životopis vždy kvázi písala tak aby to bolo prospešné v môj prospech. Proste si tam dotiahnu o rok viac prácu a padla. Ja som to tak robila a nikto nikdy nekontroloval . Je to dosť osobná vec a ja by som ju nerozvijala s nastávajúcim zamestnávateľom. Inak načo ? Je to jediné Vaša súkromná vec a tvoja vec s kým sa o to podelis a ak ti to je nepríjemné ako píšeš tak si tam fakt dotiahni jeden rok prácu a vybavená vec.
Ja som zazila nieco podobne pre 2 rokmi (nie presne to iste, ale podobne). Zatial som ani ja s tym nevyrovnala a ani s nikym o tom nehovorim. Ani s mamkou, ocinom a ani s manzelom. Iba ak s malym 5 rocnym synom. Pracu som si nasla po 2 mesiacoch a pomohlo mi to aspon trochu. A predstav si uz som za 2 roky na 3. pracovnom mieste. Sama sa presuvam, nik ma nevyhodil, len som vzdy skusila nieco ine. Vtedy, ked sa udiali tie veci okolo mna, som proste len isla vpred, ale bez nejakeho nutenia sa - len som proste isla vpred. To bolo cele. Vybrala som si okruh toho, co by som skusila (urcila som si hranice) a uz to islo nejako same. Samozrejme, z mojej strany snaha bola o co najlepsie vysledky. Ja som sice psychiatrii neskoncila, ale ostal mi hyperventilacny syndrom. Kazdy z nas sa nejakou formou vyrovnava s tazkostami. Mne po extremnom strese zostalo toto a je to miestami hroza
A co sa tyka zivotopisu, povedz im, ze si si dala jednoducho pauzu na oddych
@zoja31 ved prave ze nie kazdy to vie, ja som uplne hrozna v klamani, na mne by to bolo vidno 🤣 mozno jedine ze by som sa na to doho chystala, ale ja by som sa aj tak bala ze zavolaju do firmy si to overit.
@fliacik perfektne si to napisala, normalne som si to ulozila aby som to vedela vzletne okomentovat, ked pojdem na pohovor, som totiz doma tiez kvoli detom, teraz v sept som mala nastupit ale skoncila som s odstupnym, nakolko mi nechceli dat polovicny uvazok a manzel zobral pracu v zahranici (este nevieme ci sa budeme stahovat) a ja som nemohla pracovat na full time, na vsetko sama, starsi syn je stale chory a chodime aj na rehabky a k logo a nezvladala by som to a presne “odrazilo by sa to na mojom pracovnom zivote” 😀 no ale idem si robit IFRS diplomu, takze poviem ze som sa vzdelavala. len neviem ci spravim tu skusku. Takze potom neviem co poviem haha.
Je mi ale velmi luto, ze tu mame tak malo moznosti pracovat na skrateny uvazok a uprimne si neviem ani o pol roka ci rok predstavit robit full time pri dvoch malych detoch s ktorymi musim behat na pravidelne cvicenia, byvaju casto chore. Obdivujem vsetky zeny co to davaju ked muzov ktori prichadzaju domov okolo 18 vecer. V zahranici je uplne bezne ze zeny maju skratene uvazky, aj 75% velmi pomoze. Potom sa necudujem ze tu tolko ludi vyhori, alebo si privodi rozne zdravotne problemy :(
Ja mám tiež asi 2 roky také, že som v podstate nič nerobila. Síce to bola akože materská, potom začal COVID a potom pol roka skoro trvalo, kým som dostala zmluvu (nemecká byrokracia). 2 roky v zahraničí by to bolo v mojej profesii trochu divné. Tak mám v životopise, že som robila nezávislú poradkyňu a fakt som asi 3 malé veci samostatne za tie 2 roky spravila, ale tieto detaily na nových pohovoroch nikomu nevesiam na nos...funguje to skvelo, väčšinou ešte ako veľké plus. Z tvojej situácie by som tiež spravila nejaký pozitívny zvrat, asi sabbatical v zahraničí, učenie jazyka a spomen si hocičo, čo sa týka osobnostného rastu. Na pohovore to podaj tak, že po 2 skvelých rokoch oddychu a budovaní sa, máš teraz kopec energie do práce, chuť na zmenu a niečo trvalé teraz a zhodou okolnosti presne niečo také, ako ich pozícia. V podstate tá táto situácia určite posunula o dosť vpred, ale o strate dieťaťa a tak by som také osobné veci nehovorila. Ani rodinná tragédia, to znie ako keby niekto skočil pod vlak alebo ste sa nejako vyzabijali a s tým nikto nechce mať nič spoločné. Zanechá to možno taky dojem, že radšej druhého kandidáta beriem
@1gabriela13 tak ja som vždy musela dať referencie (listy) z predošlých zamestnaní, kde je presne písané od kedy do kedy si čo robila. Asi závisí od toho, akú prácu človek hľadá
@alexandrahaspi priznám sa ja od narodenia dcéry fungujem sama ako slobodná mamička a dokonca mi teraz v septembri konci rodicovsky a tiež si musím hľadať prácu
@bluka2 veď ja viem,tiež som odovzdávala zapoctovy list,ale nikdy mi to nikto nekontroloval a to robím roky už v štátnej sfére. Prvoradé bolo vždy že boli spokojný a nik neriešil takéto veci.
@pribinak hlúpe a úbohé je ignorovanie zákonov personalistom. Na otázky o trávení ročného voľna nemá žiadne právo a kompetencie. Problém je, že na Slovensku sa práca chápe ako "socializačná činnosť a priestor pre nadväzovanie vzťahov", akýchkoľvek okrem čiste pracovných a profesionalnych a potom to tak na pracoviskách vyzerá
V prvom rade, veľmi ma mrzí tvoja strata ❤️ Avšak k veci, pracujem v oblasti HR, som manažérka. Klamstvo je veľmi zlá voľba, veľa firiem si overuje niektoré skutočnosti a ročná diera je veľmi nápadná. Mali sme ucházdačku, ktorá mala podobnú situáciu, povedala, že mali traumatizujúcu udalosť v rodine a dlho sa s tým vyrovnávala, dala sa do kopy a teraz je pripravená začleniť sa do pracovného procesu. Nik sa viac nepýtal, pochopili a vzali ju. Neskôr sme sa dozvedeli, že jej v náručí zomrela sestra a pokiaľ viem, je to dobrá zamestnankyňa…HR pracovníci sú tiež len ľudia, pochopia informácie tohto charakteru, pokiaľ sa moc rýpu, niesu profesionáli. Držím palce 🍀🍀🍀