Zvažovali ste niekedy odchod z práce?
Ahojte,
poslednú dobu ma úplne prestala baviť moja práca (prekonala som v celku dosť náročné obdobie a uvedomila som si pár veci).
Pracujem v kancelárii, a zistila som že to nie je práca pre mňa, vôbec ma nenapĺňa, som z nej v strese, aj keď som doma nedokážem vypnúť a prestať rozmýšľať nad prácou. Je to duševne náročná práca. Aspoň pre mňa.
A tak sa Vás chcem opýtať, či ste sa niekedy ocitli v podobnej situácii, ze ste mali dobrú a istú prácu (ktorá je v dnešnej dobe na nezaplatenie) ale Váš vnútorný pocit Vám radil odísť z nej do inej (možno aj trošku náročnejšej, alebo platovo menej ohodnotenej).
Ďakujem za Vaše komentáre.
A dúfam, že nie som sama 😂
@alen99 skus najprv zvazit, ako lahko si najdes dalsiu pracu. Ak sa ti podari, otehotniet, ocenis dobru matersku vyratanu zo sucasneho platu. Necitala aom vsetky komentare. Co je hlavny zdroj stresu? Mnozstvo prace? Ak je toto prilis vela, slus rozhovor so sefom, ze vramci svojej pracovnej doby, stihnes toto a toto... hop alebo trop. Mozno sa situacia zlepai, alebo ta to nakopne na zmenu. S pocatim, drzim palce.
@alen99 ano a odisla som po 4r zvazovania.Strasne som chcela robit nieco "svoje". Vybavila zivnost a isla do toho Samozrejme,neuzivilo ma to🙂no odisla som vtedy aj od ex,bol to taky celkovy reset.Doplnila som si vzdelanie,robim teraz nieco asi ovela narocnejsie,ale nasla som sa v tom.Zivnost mi bezi popri tom uz 15r a ked mam cas vyrabam,ked nemam nic sa nedeje.Zaciatok bol tazky,ale myslim,že viac skrz ten rozchod.Inak partner vtedy s tym strasne nesuhlasil,aj to ma dost nakoplo a teraz je prekvapeny on aj okolie,ze som to dala.Doma si daj pokec s rodinou,ak teda mas partnera a deti,zrejme ich zmena tiez zasiahne.Ja som mala vtedy dve malé a riesila som este navyse co skolka, skola, ako ich tam doviezt apod
@alen99 ano tri krat som mala dobre ohodnotenu pracu s vysokou poziciou a tri krat som odisla v skusobnej dome, manzel ma urazil ze som fluktuant, otvorila som si neiste podnikanie, kde som mala prve roky velmi nizky plat, teraz funguje 12 rokov, manzel prisiel pracovat so mnou a ked si poviem, ze mam dovolenku tak na nu druhy den idem...ak nemas silne financne zavazky tak urcite
@alen99 ahoj, som momentalne v podobnej situacii.. snazime sa o babo, mam fajn platenu robotu, som na HO, inak by som pracovala v kancelarii.. donedavna ma drzal v praci kolektiv a napln prace.. o kolektiv som prisla kvoli pandemii a HO a napln prace mi z organizacnych dovodov zmenili na nieco, co teda nie je pre mna :( .. tiez zvazujem, ci odist a kedy, co ak sa podari tehotenstvo a ostanem bez prace pocas materskej (zatial sa nedari cez pol roka).. kazdy mesiac si hovorim, ze este pockam, mozno sa to vyriesi "samo" a odkladam rozhodnutie.. neviem tiez co s tym, niekedy by som sa najradsej videla pracovat fyzicky a mat pokoj od rozmyslania :D tento stres s casom asi tiez nepomaha pri snazeni
@jakoma ahoj, ako by si mi precitala myšlienky. Mam to s tebou skoro totožné. Ale my to všetky dáme 🙂! Veď sme predsa silne ženy! A ono ja som si aj čo sa bábätka týka povedala, ze už neplánujem, pretože človek mieni a Pán Boh mení, ako sa hovorí. A keď to príde hoci ešte budem pracovať tu, alebo budem v skúšobnej dobre niekde inde, alebo uz budem po skúšobnej dobe budem sa tešiť a snažiť sa aby bolo všetko v poriadku. V konečnom dôsledku aj tak nič neovplyvnim. 🙂
@alen99 ja som odchadzala z prace roky, strasne ma ubijala, nebavila. Aj som bola na par pohovoroch, aj by ma vzali, ale vzdy som cukla. Lebo som pocuvala, aka som pre nich dolezita a ako ma potrebuju. Realita vsak bola taka, ze ked som zostala na rizikovom, tak po mne ani pes nestekol, ani sa len neopytali, ako sa mam. Jedine, kedy sa ozvali, tak ked potrebovali moje podklady. Ked mi skoncila pracovna zmluva na dobu urcitu, tak nevypisali na moje miesto vyberove konanie a bolo vybavene 😊 Takze keby viem vtedy, co dnes, tak balim kufre a idem hladat stastie inde. Niekedy sa totiz by lojalna nevyplaca 😊 Ale zo mna asi hovori hnev, lebo ma stale zoziera, ze po 10 rokoch sa takto zachovali 😁
Ja by som nemohla byť buď práci ktorá ma vôbec nebavi teda myslím, zr mi viac berie. Nemám prácu snov ale zatiaľ som spokojná určite raz pridem do fázy že už ma to tam baviť nebude no odídem až keď budem mať novú pracu istú. Lebo prácu potrebujem, také veci tiež zvažujem
Myslím že do práce sa nemá chodiť s odporom lebo potom človek fakt v práci iba prežíva
Ja si viem predstavit prácu snov podnikat v istej oblasti ale kvôli peniazom ktoré by som tam potrebovala to nie je reálne najbližšie roky
Určite by som na tvojom mieste hľadala inú prácu a potom odišla
Áno, ja som to spravila. Odišla som po roku z akože super práce so super platom & podmienkami na dobrej adrese, ale mne na nej niečo nesedelo. Ani nič hrozne to nebolo, čo by sa dalo opísať okrem toho, že ma to nenaplnalo. Niežeby to bola nejaká nudná práca, ale bol tam pocit, že nie som na správnom mieste. Ani som nemala nič vo vyhliadke, dala som výpoveď a rovno som potom našla niečo iné, síce o dakych 800€ vtedy menej platené, čo bol aj rozdiel, ale tam som ostala dlho, mala som inšpiratívneho šéfa pri ktorom som cítila, že rastiem profesionálne a osobne a odišla som až po tom, ako išiel on do dôchodku. Teraz mi stále radi v profesionálnych otázkach, keď ide o ťažšie voľby, aj po rokoch. Vždy na neho dám a vždy sa mi to vyplatilo. Takže za mňa môžem iba odporúčať nasledovať svoj pocit.
Jediná vec, neviem, či by som to tak "riskantne" urobila, keby som mala vtedy deti, ale asi hej, lebo všetko príde, keď je správny čas (a peniaze vždy boli a budú) 😉
@alen99 ahoj presne viem o com píšeš...áno odisla presne z takéhoto zamestnania..super plat, pracovný cas, mna ta praca aj naplnala veľmi má bavila...ale nezhody so zamestnávateľmi má stali veľmi vela stresu, dokonca som už mala aj vysoký tlak, pracovala som tam 4r a posledný rok to bolo už veľmi zle, takze rok som takto vydržala a odisla po roku...no nikdy som to neolutovala..skor má štvalo, že som to neurobila už skor..😆
Ako sa vravi..zdravie mame len jedno, to si za peniaze nekupime..
Ano asi pred 2r som rozmyslala nad výpoveďou.. Ale bolo to skôr preto ze sme mali nejake nezrovnalosti so šéfkou ktore sme si vyjasnili.. Praca ma aj bavi aj nie.. Zalezi ake mam obdobie.. Koletiv super, plat fajn aj pracovná doba.. Ono zalezi ako velmi si pracu pripúšťas.. Ja som taka, ze chlap sa mi smeje, ze nepozmna takeho salamistu ako ja.. Pritom povinnosti si plnim ako treba aj dodrziavam termíny. Ale pridem domov a off.. Nebudem sa predsa ubijat prácou v case mojho voľná.. Tiez som nezachytila co je tvoj hlavný problem.. Ak je to niečo co sa riešiť da porozpravaj sa s nadriadeným.. Nic za to nedas..
Ja som pracovala v banke na vyssej pozicii a po 4 rokoch som dala vypoved. Vobec to nelutujem,ten psychicky tlak sa uz nedal vydrzat.. nasledky mam do teraz, aj zdravotne. Teraz pracujem v skolstve a neda sa to porovnat 🙂
@alen99 mala som perfektnú prácu na úrade, milovala som ju. Ale ten kolektív má ničil. Chodila som domov nervózna, zdeptana, naštvaná. Po 1,5roku som tam dala výpoveď, doma som si odrevala svoje, lebo ja som narozdiel prácu milovala, ale nedokázala som zniesť určite veci čo sa na úrade diali...a tiež sa nám nedarilo bábätko, lebo stále nervy, stresy. Ešte vo výpovednej lehote som si našla inú prácu, takže ako som tam skončila (posledné 3tyzdne dv, takže som si oddýchla aj), nastúpila som do novej práce. O mesiac som zistila, že som tehotná 🙂 zas nervy, že v skúšobnej dobe...😂 Ale nám sa nedarilo bábätko určite z toho môjho stresu v tej práci 🙂
Ano, odisla som a nemohla som urobit lepsie. Ak si dobra, v com robis, tak sa zamestnas aj neskor, ak by tvoje projekty nevysli
Ano, rozmyslam nad tym niekedy, ked je stresujucejsie obdobie a ked mi koliduje praca so sukromnym zivotom, ale praca ma bavi, mam dobry plat, super sefa a fajn kolektiv, tak sa vacsinou ukludnim, ked stres pominie. Mala som ale robotu, o ktorej doteraz hovorim, ze bola nezlucitelna so zivotom, nekonecne nadcasy a velka zodpovednost, a z tej som zdrhla pri najblizsej dobrej prilezitosti este v roku 2011 a doteraz to nelutujem, keby som tam ostala este rok, tak som zrela na psychiatra.
Bolo by inak super, keby si tuto diskusiu precitali vsetci, co tvrdia, ze clovek nevie, co je praca, ked ma "teple miesto v kancli", tento nazor casto vidim v diskusiach. Ja som si zazila niekolko druhov manualnej roboty a urcite ju nejdem zlahcovat, je to narocne, ale tito ludia si vacsinou nevedia predstavit, ake to je, ked si nosis pracu domov, caka na teba pocas dovolenky, vo volnom case ti chodia maily alebo zvoni telefon, a samozrejme kazda vec je ta najsurnejsia. Obcas uvazujem, ze sa o par rokov vratim k praci, kde bude dajme tomu 15:30 a padla alebo si poriesim nieco vlastne, ale zatial som spokojna tak ako to je.
@alen99 ja ano. Po materskej som sa mala vratit do povodnej prace. Super platena, tpp, vela benefitov, ziadny stres. Praca snov. Ale netesila som sa z toho. A tak som odisla do prace podstatne narocnejsej, stresujucejsej, o polovicu menej platenej, bez tpp. Ale moj muz povedal, ze ma konecne stastnu zenu, ze som rozkvitla, lebo mam pocit, ze to, co robim, je dolezite. Tak drzim palce, aby si sa rozhodla spravne
Ano zvazovala, ale som bojko tak vyhrala istota stabilnej prace a teraz to za mna vyriesila firma, ktora sa rozhodla presunut 500 pracovnych miest do Indie ☹ Bola som tam aj s prestavkou MD 10 rokov. Ku koncu maja koncime ☹ neviem co dalej, bude nas na trhu vela kvazi s podobnou kvalifikaciou a dost sa toho obavam ci a ako rychlo najdem. Platovo ratam nizsiu poziciu hlavne po tych rokoch zacinat od znova, no mam z toho dost stres.
@simsin no aj ja práve pracujem v školstve a keby odídem, uz by som sa tam nevrátila. Možno iba ako pedagóg. Je to náročné, neviem síce aku mas pracovnú pozíciu ale ja mam od rozpočtu cez podklady ku vyplatam až po výkazy všetko a na všetko som sama. A nedokoncis poriadne jedno, uz he od teba žiadané druhé. A keď sa ti stane ze sa dačo pokaka lebo robíš dvesto veci naraz tak je z toho haló... aspoň u mňa v práci to funguje tak
Ja som to zažila pred 2 rokmi, bola som tam 9 rokov a posledný som sa už len trápila. Práca ma už nebavila, ubijala ma, aj kolegovia. Chodila som tam len pre peniaze. A nakoniec som dala výpoveď a za mesiac som si našla inú, menej platenú, ale postupne sa to upravilo, a bola som tam oveľa spokojnejšia. Držím ti palce.
@alen99 áno, tento mesiac som dala dobrovoľne výpoveď . Pracovnú zmluvu som mala na dobu neurčitú, myslím si, že na slovenské pomery celkom slušný príjem a kolektív bol tiež relatívne fajn. No, nebolo to ono, peniaze nie sú všetko. Uprednostnila som moje zdravie a byť v pohode po príchode domov z práce. Ťahala som to takto roky a žiaľ som sa tak vyčerpala, doslova som vyhorela a ešte sa stále dávam dokopy. Uvedomila som si , že takýto pracovný život nechcem.
Áno, zvažovala, trvalo mi to takmer rok a nakoniec som si trieskala hlavu, prečo som to neurobila skôr. Po 6 rokoch stresov, nervov, zaucania novych ľudí, ťahania nadčasov kvôli neschopným vedúcim, čo si nevedeli urobiť svoju prácu, som si povedala dosť. Síce som hneď odišla do inej, tam som vydržala do.konca skusobnej doby a zistila som, že dokážem pracovať len v korporate. Povedala som si, že nebudem tlačiť na pílu. Pol roka som bila doma, evidovaná ns úrade prace. Psychicky som si oddychla, chodila na pohovory. Zamestnala som sa znova v korporate na centrále a ziskala najlepších kolegov a priateľov na celý život. Naučila som sa toľko, čo sa mi ani nesnivalo. Musím však podotknúť, že som bola tak ty. Vydatá, nedarilo sa nám bábätko. Takže, nemala som ten záväzok, byť o 16:00 doma, mohla som za prácou cestovať, ak som chcela, mohla som si prácu nadrobit. Dokonca som začala chodiť na VS, po.ktorej som vždy túžila. Super kolegovia, práca niekedy až po kok...t, (sorry, to používa stale kolegyňa), cestovanie, to všetko odputavalo moju pozornosť od negatívnych testov. Po 4 rokoch sa stal zázrak. Po materskej som sa už nevratila späť, vyskúšala som si, či by som zvládla svoj obchodík v jednom malom končiacom obchodiku. Dnes viem, že toho, čoho som sa najviac bala, to by som dala ľavou zadnou. Vždy vsetko, čo chceme, je na druhej strane nášho strachu. Bola som chvíľku aj vo firmr, kde sa každý bál každého a nikto nevedel, kedy môže skončiť. Tam sa ako s novou so mnou nebavila ani klučka na dverách 😂👍. Sa báli. To bolo psycho. Potom v druhej, kde som zažila mobbing. To ma úplne rozhodilo, keď máte za sebou roky zaucania nových ľudí, obrovskej zodpovednosti, presnej práce, motivovania, koucovania, a niekto sa ide po vás voziť, zazivate to, o com len citate, ci neveriacky počúvate, tak to cloveka odrovna. Pekne krásne som sa rozlúčila, nebanovala ani sekundu. Nakoniec sa mi predsa len podarilo nájsť super prácu, so skvelou kolegyňou, zahraničným šéfom a spolupracovnikmi, kratuckymi sluzobkami. A do roka od nástupu sa nám narodila dcéra. Čo ma čaká ďalej, po tejto rodicovskej, veru neviem. Deti mi nema kto vodiť vdo školy a škôlky, ani poobede byť s nimi. Verím, že niečo super najdem. Žiadne svoje rozhodnutie ohľadom práce neľutujem, sk nie je dobre, predsa ťa nikto nedrží za nohu, že musíš ostať. Ty sama najlepšie vieš a rozhodnutie je len na tebe. Zamerať sa na to, že dieťa bude vykúpením z blbej práce nie je príliš dobrá cesta.
Ahoj, ja som to spravila. Napriek pozícii, finanč. odmenám, napriek tehotenstvu. Ale bolo to z mojej strany nevyhnutné, chcela som úplne sa odstrihnúť od stresu a negatívnych pocitov. Avšak, môžeš to pokojne urobiť vtedy, keď máš zázemie a oporu. Napriek tomu, čo píšem - že som s tým bola zmierená, nebolo to ľahké (mala som trochu pocit, že púšťam niečo vydreté). Ale peniaze nerovná sa šťastie. Aj keď veľa vecí vedia riešiť. Držím palce.
Takto... Mňa práca napĺňa len ten stres kolo toho a môj fyzicky stav. Zamestnávateľ sa mi snaží vyjsť v ústrety. No cítim, že už bolo dosť.... 13rokov
Mne zas vyhovovalo menej fyzicky náročná práca za menej € 🤷♀️ stály pracovný čas
@alen99 a ako dlho tam uz robis?
Ahoj, áno, ja som bola v rovnakej situácii. Odišla som z dobre platenej práce, kde som ale makala ako kôň a hlavne neustále znášala psychické týranie našej nadriadenej. Doma som celé večery preplakala, prejavilo sa mi zo stresu hneď naraz niekoľko zdravotných problémov. Dala som výpoveď a hoci to potom nebolo jednoduché, hlavne finančne (a stále nie je, resp. je to oveľa horšie aj teraz počas krízy), no neľutujem to. Zbavila som sa obrovského kameňa, ktorý ma ťažil. Verím, že aj tebe sa podarí sa odpútať od práce, ktorá ťa vyciciava a zanecháva na tebe negatívnu stopu a nájdeš si niečo, čo ťa bude viac napĺňať a v práci budeš vidieť zmysel,aj keď by si mala na začiatok menej peňazí. Vieš, peniaze boli a budú, no zdravie je len jedno. Držím palce 🤞
Ja som odisla 2x z prace v skusobnej dobe. Na oboch miestach odislo predo mnou, ak za mnou este par ludi. V oboch pripadoch bola prekazka na strane zamestnavatela.