Ako predísť demencii a Alzheimerovej chorobe?

autorka, ja sa toho az tak nebojim ak by ma to malo chytit v pokrocilej starobe. Staroba bude sama o sebe otrava, mozno ked budem mimo realitu tak si to aspon budem menej uvedomovat. Zbytocne sa dopredu strachujes.

Urcite sa skludni. Ja mam 55 a ano, pamat uz nie je ako kedysi. Ale to je normalna sucast starnutia.

Tiež si myslím že sa príliš sleduješ... Vekom je roztržitosť a zabúdanie bežné, plus je to aj dobou a jej rýchlosťou a mobilmi a tak. Pozri moja starká mala demenciu a viem že to nie je sranda. Ja som mala 30 a mama 60 keď som sa začala trápiť nad mamou že zabúda a tak. A prešiel rok a pol a ja som na tom horšie doteraz (teraz má mama 65 a ja 35) ako mama. Proste vekom, starosťami je to oveľa horšie ako v 20tke. A také že boli príznaky, boli ale všeobecné. Pozri to ako keď niekoho bolí celý život chrbát a dostane rakovinu a povie že to bol príznak rakoviny. Ale niekoho bolí chrbát celý život a rakovinu nedostane...

@marsmykkok kým som nemala tú kortikálnu atrofiu, ešte som sa relatívne nad tým nezamýšľala. Vedela som, že mám genetickú záťaž, aj som mala obdobia "vypnutia", ale neriešila som to. Občas som menila slová - namiesto svadby som povedala pohreb, namiesto dobrý deň zase dobrý večer, zabudla som mená, adresu, po čo som išla do izby apd. Potom som prekonala dva ťažké covidy a bola som zrazu viditeľne iná = upozornili ma na to aj ľudia. Išla som na MRI mozgu a šup ho tam. V mojom veku? Už mierna atrofia rovno čelného laloku? A to som preskočila štádium incipientná a rovno na mierna? Nepríjemné. A potom prišiel prvý zdokumentovaný kognitívny deficit u psychologičky. A to ma ešte viac sklamalo. Vieš, ak ti tvoj starší súrodenec povie v tvojej 46ke, že si rovnako dementná ako naša mama, tak sa nad tým zamyslíš. Občas mi robí problém šoférovanie. Ak idem na nové miesta, som stratená aj s navigáciou. Predtým som to tak nemala, jazdila som roky aj bez navigácie, aj s navigáciou úplne v pohode. Niečo si prečítam a o 10 sekúnd si z to nepamätám nič. Porovnávam dve tabuľky a pozriem si dve čísla, aj si ich zopakujem v hlave a kým prídem do druhej tabuľky, už som to zabudnem. Občas si prídem trochu zmätená. A hlavne napríklad v OC som stratená, odkiaľ som prišla? Kam mám teraz ísť? Všetko si musím značiť do kalendára do mobilu a ešte aj tam si to značím nekorektne. Mám problémy so sústredením - ak mi niečo dlhšie niekto hovorí, napríklad telefonicky, ale aj osobne nesústredím sa. Možno dve minúty viem udržať pozornosť, potom už nie. A prišiel problém s čítaním, ako keby som ich nevedela text prečítať, preskakujú mi riadky, písmenká, vždy prečítam niečo iné ako je napísané. Ja čo som čítala knihu za týždeň max. Niekedy email musím prečítať 3x, aby mi neunikli dôležité body, ale skoro vždy mi uniknú. Problém s očami nemám, mám iba dioptrie max 0,5, mám problém pri prenose prečítaného textu do mozgu. Začala som inak koncipovať vety. Tak, že píšem niekedy ako maďar a tento text píšem riadne dlho, aby dával ako tak zmysel.

Skusala si nakreslit spamati cifernik hodin? Je to jeden z testov. https://share.google/R8o5yaEn6s1ARFpZV

autorka tak veľa vecí y toho čo píšeš mám aj ja, knihy nečítam už dávno, neviem sa na to sústrediť. Alebo mi niekto povie príbeh a proste neviem čo mi povedal, musím sa opýtať. Neviem či som zapla nejaký spotrebič, otvorila okno a tak. A orientácia bola u mňa problém od mala. V aute je to problém stále, aj minule, zapnutá navigácia, len proste išla som z vedľajšej na hlavnú, dávala prednosť autám z oboch strán a proste nevšimla som si, že okamžite ako odbočím je vchod do areálu kde chcem ísť a potom som nevedela sa tam dostať. To som si myslela, že ak budem ovládať auto dobre zmizne, ale proste aj ked už mám vodičák 12 rokov a najazdených veľa km, tá orientácia je aká je. Ale v bežnom živote mimo auta sa mi zlepšila, kedysi som napríklad nevedela nájsť ani východ z chodby u lekára. Základ podľa mňa je napríklad všímať si kde zaparkuješ, kade vchádzaš, napríklad si poviem niekoľkokrát, vošla som vchodom kde je vúb banka. Alebo v cudzom meste, nájdem nejaký nezvyčajný obchod alebo farbu budovy a poviem si v mysli niekoľkokrát pri tejto ružovej budove som odbočovala, rovnako som sa naučila nejako všímať si šípky, exity a také a už to nie je tak zlé. V najhoršom ked sa zamotám zapnem navigačku aj v meste napešo. Ale napríklad minule som dala sama dosť veľké letisko a našla všetko. Takže hoci je to obtiažne, tá orientácia sa dá nejako zlepšiť. Aspoň takto napešo, v aute kde je to všetko rýchlejšie budem mať problém aj ked budem jazdiť 50 rokov a najazdím milion kilometrov proste.

Určite si pozri knihu Modré zóny. (A Greek Island’s Ancient Secret to Avoiding Alzheimer’s)
https://www.bluezones.com/2018/11/a-greek-islan...