Ako sa zbaviť ranných a večerných úzkostí?

@anonym_autor kvoli praci sa chces krmit liekmi? Bud zmen pracu, ak mas moznost, alebo ju prestan tak prezivat, je to len praca, jednym uchom dnu, druhym von. Po dvoch rokoch je uz nacase to riesit. Ale teda nie liekmi

Co presne ti v tej praci vadi ? Podla toho bud pracu zmenit alebo nasadit pristup "mam na salame". Drogy nie su vychodisko.

@anonym_autor Ahoj, skus identifikovat co na praci neznasas a co nie je nejake riesenie to zlepsit/vymenit/spravit inak nez doposial. Ak ta moznost nie je a stale by si mala takto stresovat, tak radsej ozaj zmen pracu, lebo 2 roky stresovania si mozes nedajboze nejake zdrav.problemy z toho...A to predpokladam nechces. Ziadna praca nestoji za 2 roky nervov, ktore prezivas.

@anonym_3a3100 súhlasím,presne som chcela napísať to isté 👍

@anonym_3a3100 hladam niečo ine odkedy som ram nastúpila. Čo myslíš ze trpim a ine nehľadám? Keby najdem nieco ine uz hentam nevkročim.

@anonym_autor dobre, ale co konkretne je v tejto praci take zle? Este keby si zila sama, nemala rodinu, zaluby, tak pochopim, ze cele dni myslis na pracu. Ale ked mas po praci vyplneny cas rodinou, mas deti, tak proste fakt jednym uchom dnu, druhym von. Sama sebe si robis zle, kde mas istotu, ze v inej praci nebude este vacsi stres? Proste sprav si svoje a nic ine neries. Deti su dolezitejsie ako akakolvek robota.

@anonym_3a3100 ved práve to ma trapi ze rano odchádzam od deti ked este spia,z toho mam uzkost. Ze ich nemozem vychystat do skolky. Strasne chybaju. A ten pocit ze som cez den od nich 35 km daleko. Strasne si chcem najst niečo blizsie. Nezvykla som si ani za dva roky nato.

Psychoterapia, úzkosť má nejakú vnútornú príčinu , ktorú si nesieš v sebe . Len prácou to nebude . Treba na sebe zamakať , odhaliť a vyriešiť kde je pravý problém .

@anonym_autor cize ty nemas problem s tou konkretnou pracou, myslim ze by v nej bolo zle, ale s tym, ze odchadzas od rodiny? Tak ale asi musis pracovat, aby tie deti mali co jest, nie? Kedze uz dva roky pracujes, tak jedno musi mat mininalne 5 rokov, za chvilu pojde do školy, cize aj tak s nim nebudes. To je len otazka nastavenia, zober si, ze v inych krajinach nemaju zeny taky luxus, aby boli do troch rokov deti doma, odchadzaju podstatne skor do prace. Proste sa musis uplne inak nastavit, vyuzit cas s detmi naplno, doma nerozmyslat o praci a v praci nerozmyslat o detoch. Inak nebudes nikdy nikde spokojna.

@anonym_3a3100 ale mne vadi ze som tak daleko. Keby ich mozem ráno zobudiť, vychystat, zaniesť a potom ist do prace ktora nebude tak daleko tak by mi to nevadilo. Samozrejme že do prace chodit musim. Ale toto nedavam.

@anonym_autor tak ale ked nie su ine moznosti, co narobis? Potrebujes si privodit este nejake dalsie problemy, ked sa nad tym budes kazdy den trapit? Raz ked sa to v tejto chvili neda zmenit, tak to treba prijat. O to viac treba vyuzit cas s detmi a nemysliet pritom na pracu. Sama sebe si zbytocne skodis.

Persen si kludne daj vzdy, ked budes citit uzkost. Da sa kupit volne

@anonym_2a35e4 pomaha to?

@anonym_autor vyskusaj a uvidis. Nic tym nemozes pokazit.

@anonym_autor To si ty bodka, však? Mnohé ťa tu poznajú aj tvije témy. Ty potrebuješ kompletnú psychoterapiu a niekoho, kto ti pomôže odstrániť bloky z detstva, strachy a chorobnú fixáciu na dedinu a rodinu. Ty nemáš problém s prácou, ale s mentálnou nedospelosťou a s vnímaním reality.

https://www.modrykonik.sk/forum/praca-a-zamestnanie/ako-najst-pracu-bez-znamosti-v-malom-meste/?page=7

@anonym_3a3100 ved sa snažím ale nejde to. Vzdy cestou do práce mám slzy v ociach, stiahnutý zaludok. V praci sa nesustredim. Stale dufam ze ma vyhodia. Sama nemam odvahu dať výpoveď

@anonym_9a5d27 tiez mam ten pocit, ze je to ona, odkedy napisala, ze daleko dochadza, pricom teda ja poznam ludi, co dochadzaju denne 80 aj viac kilometrov. Chapem, ze ma rada svoje deti, ale tak clovek nemoze mat vsetko, aj domcek na dedine, aj pracu 2 minuty od domu, aj cas na rodinu. Ale ak je to bodka, tak zbytocne vysvetlovat

Mne blízka osoba trpí úzkosťami veľmi podobne z práce skôr z prepracovania. Psychiater vie dať lieky, ktoré môžu a nemusia hned zabrať, ideal by bol ísť samozrejme pri nich na pn.
Z voľne dostupných moznosti mas jasne psychoterapiu, rôzne prirodne produkty ashwaganda, persen, rozne aromaterapie meditacie atd, uzivat denne magnezium a vitaminy skupiny B, vyskusat aj milgammu.
Ja ti len chcem poradit v dobrom … nepočkaj kým sa prehupneš na dno a budeš rovno bojovať s depresiou.

@mila19 je to nanič. Nechcem mať takúto povahu. Strasne zle sa s tým žije keď si všetko pripúšťam,vsetko ma trapi, všetko mi vždy príde ľúto.

To, čo opisujete, už neznie ako obyčajné „neviem si zvyknúť na novú prácu“. Úzkosť, ktorú zažívate ráno, večer a počas celej nedele, už dávno nie je len o strese z práce. Je to signál vášho tela a mysle, že žijete v dlhodobom rozpore so sebou samou. Za dva roky ste si nezvykli, pretože na prostredie, ktoré vám nesedí alebo vás vnútorne ničí, sa nedá „si zvyknúť“, dá sa naň len otupieť. Vy namiesto otupenia zažívate úzkosť, čo je vlastne zdravá reakcia vášho systému na nezdravú situáciu. Hľadáte lieky, pretože chcete vypnúť ten nepríjemný alarm, ale alarm nehorí, alarm len hlási, že horí dom. Otázka teda nestojí tak, aký liek si dať, aby ste ten alarm nepočuli, ale čo vás drží v dome, z ktorého chcete každý deň utiecť. Volanie po liekoch je prirodzené, keď je človek vyčerpaný, no v skutočnosti hľadáte povolenie odísť alebo zmeniť hranice. Skúste nateraz prestane bojovať s samotnou úzkosťou a pozrite sa na ňu ako na presnú informáciu. Potrebujete oddeliť svoj život od roly v práci. Ak zatiaľ nemôžete dať výpoveď, musíte v sebe vedome znížiť investíciu do identity „dobrej zamestnankyne“. Práca, ktorú nenávidíte, si nezaslúži vaše večery ani vaše nedele. Keď prídete domov, urobte si vedomý fyzický rituál prechodu, zmeňte oblečenie, umyte si ruky a tvár studenou vodou a povedzte si, že pracovný deň skončil. Nezachraňujte veci nad rámec vašej zmluvy. Ak vás táto práca ničí, vaša jediná úloha tam je momentálne len vykonávať nutné minimum a energiu investovať do hľadania inej cesty. Niekedy problém nie je v tom, že sme málo odolní. Problém je, že príliš dlho zostávame v situácii, ktorú vnútorne odmietame. Skúste si jeden týždeň zapisovať, čo presne v práci spúšťa najväčšie napätie. Po dvoch rokoch výrazného fungovania v úzkosti by som odbornú konzultáciu určite neodkladala. Keby ste na chvíľu prestali riešiť, ako vydržať túto prácu, čo by ste si museli priznať o tom, čo od svojho života vlastne chcete? Možno je dôležité prestať od seba očakávať, že si na niečo, čo vám dlhodobo nerobí dobre, jednoducho „zvyknete“.