Derealizácia, úzkosti

Ahojte trpim derealizaiou a depersonalizaciou uz dva roky. Zacalo to ked som mala 18, spustacom bola marihuana. Pamatam si ako to zacalo, bolo asi 30 stupnov a sla som cez cele mesto do skoly na obed, no dostala som panicky atak. Myslela som si ze umieram, myslela som si ze to je len z travy tak som sla dalej. Cely den mi zvieralo hrudnik a nevedela som co mam robit. Ked som prisla vecer domov tak som si lahla a myslela ze to prejde. No rano mi bolo stale tak. Sla som do skoly a v skole som dostala dalsi panicky atak. Ucitelka mi volala sanitku a v nemocnici som sa dozvedela ze mam vsetko v poriadku no v moci mi nasli THC. Doktorka mi povedala ze toto je pricina a mam hladat psych. pomoc. Bola som v soku. Pisala som jednej osobe a opisala jej moje stavy ked som sa citila nerealne, zvuk bol iny,proste vsetky mozne priznaky derealizacie a depersonalizacie. Povedala mi na to ze ona to tiez zazila pred niekolkymi rokmi a ze lieky nezaberaju. Ze z nich jej bolo velmi zle. Ze sa s tym len musim naucit zit a prijat to. No sla som aj tak k psychiatricke ktora moju diagnozu len potvrdila a predpisala mi sertalin. Aj som si ho prebrala ale stale mi vrtali v hlave slova tej osoby tak som si ani jednu nedala. Pamatam si ze niekolko tyzdnov, mesiacov som skoro ani nezila. Bolo to hrozne, ale potom mi bolo zle coraz menej a menej. Uz to nebolo nonstop ale pomaly tie stavy ustupovali. Bolo to naprv raz za den potom po niekolkych dnoch par krat do tyzdna a za nejaky cas to uplne vymizlo. Bola som velmi stastna ze som to dokazala bez liekov. Mala som stale pri sebe par tabletiek lexaurinu, ktore len sluzili ako podpora. Za cely rok ubudla asi len 1 tabletka. Do nedavna som aj zabudla ze som to niekedy mala. No pred par tyzdnami sa mi to vratilo. Mala som akurat s priatelom volno. Lezali sme v posteli a pustili sme si serial kde hl. postavou bola drogovo zavisla osoba. Dostavala vo filme uzkosti a bolo to dost silne spracovane. Po par minutach sa mi zacali potit dlane a ked som sa otocila sptrpla mi polka hlavy a tvare, zacalo mi silne busit srdce. Bala som sa ze dostavam porazku. Lava ruka mi tiez strpla a skoro som ju necitila. Po 5 hodinach to prestalo a na druhy den som sla hned k doktorke. Cesta tam bola hrozna, doktorku mam 5 minut od domu ale mala som brutalny strach byt, von mala som pocit ze na mna vsetci pozeraju, mala som uzkosti. U doktorky mi nic nezistili. Vedela cim trpim tak mi povedala ze je to len psychika. Predpisala mi lexaurin. Nasadila som si ho na tyzden ale prestala som uplne chodit von, ani do teraz nechodim. Su tomu asi 2 tyzdne. Ked som doma je to na hovno ale hned ako mam ist do obchodu alebo von no hocikam tak dostanem totalne uzkosti. Akoby som mala fobiu z okoliteho sveta. Pamatam ked som pred par dnami sla do obchodu, cesta bola hrozna ale nejak som to zvladla ale zrazu som pred obchodom zastavila, otocila sa a utekala domov. Nedokazala som do tych dvier vstupit. A ked som sla neskor, tak sa mi stala velmi neprijemna vec. Otvorila som dvere a ked na mna predavacka pozrela mala som pocit akoby nebola ludska bytost, akoby mala take zvlastne oci, akoby presne vedela co mi je a cakala kedy sa zrutim akoby jej pohlad do mojich oci prenikal do mozgu. No nejak som sa pekonala a sla az k nej, trochu sme si pokecali a stres akoby opadol. No predvcerom som bola doma a dostala som velmi silnu derealizaciu. Zdalo sa mi akoby cas siel uplne inak akoby skrine neboli na svojom povodnom mieste ale akoby boli niekde na stene. A osoba ktora meter odomna nieco hovorila tak som mala pocit akoby jej hlas siel z vedlajsej miestnosti. Velmi som sa zlakla a dala si cely lexaurin. Vtedy som zistila ze to dalej takto nejde a volala som hned na druhy den psychiatricke a hned ma aj objednala. Predpisala mi znova sertalin, dalsi lexaurin, magnezium a guajacuran. Povedala mi ze ked to nepreliecim tak sa mi to stale bude vracat. No ja som teraz v rozpakoch, neviem co mam robit. Uz raz som to zvladla bez tabetiek ale teraz to je silnejsie a bojim sa chodit von. Citala som vela clankov a vela ludi hovori ze liekmi to nikdy uplne nezmizne a stale sa to bude vracat. Ze treba prejst do hlbky, ze to ze sa nam to stalo bol len spustac. Ze sa s tym treba naucit zit a prekonat to. No mne to uplne obmedzuje zivot, caka ma este rok skoly, mam robotu a nic z toho teraz nezvladam len som zatvorena nonstop doma so zatiahnutymi zaluziami. Prosim poradte mi ti, ktori si tym presli. Dakujem velmi za kazdu odpoved.