Je užívanie antidepresív správnou cestou?

Ja som asi pred 20 rokmi mala ťažké obdobie. Bola som u neurologičky a pochopila som svoj stav ako narušenie chemickej rovnováhy. Predpísala mi AD a po čase sa stav zlepšil. Pomohlo mi to upratať si život a potom som ich prestala brať. Určite by som to nezvládla tak ľahko než tej chemickej podpory.

@taynee tak ale to potom nie je btw informácia.
A ak berú ad viac ako 20 rokov aká je kvalita ich života v súčasnosti?
Plus prejavy nežiadúcich účinkov v tomto časovom horizonte.
Pre mňa je toto ta desivá časť.

@m4r_tina začni brať lieky nemas nad čím váhať.Poznam celá ľudí, ktor ich berú a povedali, že predtým to bolo zbytočne trápenie.Uz si v takej úzkosti, že sa budeš len viac a viac zamotávať či brať či nie s pod...A stane sa niečo zle, keď lekár bude vedieť, že sa liečis?Vieš koľko ľudí nezvláda bez stresu, bez liekov na spanie svoj život?máš veľký cieľ otehotnieť a mať bábo a preto musíš byť silná.Ver lekárke🙂áno, na začiatku ti môže byť horšie, ale vôbec nemusí.A na to budeš mať liek na zníženie úzkosti.Fora zbytočne nečítaj len to deprimuje.

Inak antidepresíva sa bežne predpisujú aj pri migrenach, tetanii a pod ...Ty máš už veľa načítane a preto ťa to stresuje viac ako je nutne

Nemusí byť pravda, že pri nasadení AD budeš mať mnoho nežiadúcich účinkov...ja som mala len napr. zvýšenú únavu, spavost

@adriena85 a pred tym si bola unavena ? lebo ja som kazdy den, zobudzam sa unavena a ak by som mala byt viac, tak asi ani nevstanem, len spim cely den ....

@m4r_tina bola som trochu unavená aj predtým, ale to bolo možno aj tým, že beriem aj iné psychiatrické lieky okrem AD...momentálne beriem AD 3 mesiace a unavená uz nie som

@taynee škoda že neexistujú dáke štatistiky, ktoré by aspoň načrtli pomer.
Ľudia, ktorý brali ad určite obdobie a nevrátili sa k nemu.
Brali a opakovane sa vrátili..
Berú viac ako x rokov..
Proste malo sa o tom píše preukázateľne.
Keď je človeku strasne zle teraz, tak voľba je jasná.
Ale aj tieto tvoje slová treba scasti zohľadniť.
Aspoň mne pomohli..
Dakujem

@taynee sranda,tento doktor je zástupca primára a vravel, že ak by som chcela aby mi ho preplatila poisťovňa tak by musel byť až ako tretie antidepresívum, ktoré som vyskúšala. Každopádne som rada že u mňa zabralo. Tá štatistika je desivá....

@m4r_tina ved normalne si daj predpisat slabucke AD. Pozri co mozes stratit? Nic. Za vyskusanie nic nedas. Keby si mala fyzicky problem tak takto nespekulujes a sla by si hned do lekarne. Ano pri zaciatku brania AD mozes mat divne stavy,ktore odozneju za kratko. Psycholog ti tiez pomoze,ja som chodila cca 2roky a nelutujem.

@m4r_tina

Ahoj, mne antidepresíva zabrali do dvoch týždňov a nijako som sa neodpojila. Zrazu som dostala energiu na život, väčší nadhľad, zmizol smútok, úzkosti a cítim sa super. Pravdaže si to vyžaduje aj úpravu myslenia, životného štýlu, ale aj pomôcť mozgu, a to robia lieky.

Veľmi sa čudujem ľuďom, ktorí ad demonizuju a trápia sa, hltaju lexaurin, či chlastaju.

📌

@m4r_tina podľa toho čo píšeš, vidno, že máš veľa naštudované a veci si chceš držať pod absolútnou kontrolou.. nežiadúce účinky, dlhodobé účinky, bábo atď.. ale to všetko ešte nie je, jediné, čo tu je aktuálne si ty a tvoje trápenie. Ja môžem povedať len za seba, že keď som mala psychické problémy, nebola som to ja. S nikým som sa nebavila, sedela som doma, nič som nerobila, neusmiala som sa.. a potom som si povedala, že takto žiť nechcem, len prežívať. A AD mi pomohli zdvihnúť takú ťažkú temnú oponu nado mnou, aby som celý deň nerozmýšlala nad zlým.. zrazu som sa odvážila ísť tam a tam, začala som opäť robiť veci, ktoré mám rada a manžel mi povedal, že toto som opäť ja. AD z teba neurobia iného človeka, stále budeš mať svoju povahu, emócie, aj plač, slzy, ale dovolia ti normálne žiť. Nebudeš paralyzovaná doma. Nechcem znieť ako nejaký advokát pre AD, aj ja som každý deň vstávala s tým, že “isto dnes mi bude lepšie a nebudem ich musieť brať” o to horšie bolo sklamanie zo samej seba, keď som sa necítila lepšie a mala som pocit, že prečo som to nezvládla a zas som padla do tej špirály.. a potom som si povedala dosť, toto nie je život.

Nečítam tvoje odpovede lebo je to extrémne dlhé, ale napíšem moju skúsenosť. 5 rokov som mala depresiu. Hovorila som si, že je to len obdobie, potom že som lenivá, potom som to hodila na covid, veľa povinnosti z prace, vyhorenie. Potom ako ubehlo 5 rokov a ja som si uvedomila, že som nežila, ale iba prežívala som si povedala dosť. Dokázala by som fungovať bez antidepresív. Ale aký je to život? Zúžený na absolútne minimum činnosti potrebných k prežitiu. Chodila som do prace, najedla som sa a ostatne veci boli nepredstaviteľne náročné. Sex ma nebavil, žila som v bordeli, nikam som nechodila, ku koncu keď som si uvedomila ako dlho to trvá, tak som sa už chcela zabiť, lebo akákoľvek snaha pomôcť si bola neúspešná. Psycholog mi rovno povedal, že mám ísť ma psychiatriu. Nijak ma to od seba neodpojilo, ani som nemala nejaké fejkove emócie. To su mýty, ktoré kolujú ešte z čias, kedy sa depresia liečila oblbovakmi a lobotómiou. Dnes už to tak vôbec nie je. A najviac odpojená od seba som bola práve počas tých piatich rokov. Nežiadúce účinky su, ale je tých liečiv na trhu toľko že každý si nájde svoje, ktoré mu bude robiť dobre. Nerieš čo bude, rieš čo je teraz, lebo je dosť mala pravdepodobnosť, že by si si pomohla sama. Keď si chorá, dostaneš antibiotiká. To tiež nie je žiadne podvádzanie, alebo odpojenie od seba. Keď máš zápal slepaku, ideš na apendektomiu a neriešiš, či to budeš po prebudení stále ty, keď ti odnímu kus teba. Keby máš nádor, tak asi tiež podstúpiš liečbu a nebudes robiť drahoty, že chemoterapia ma nežiadúce účinky. Keď dostaneš infarkt nasadia ti kombináciu preventívnych liekov aby si nedostala ďalší. Nebudes ich užívať lebo je to podvádzanie? Treba to tak brať. Ty máš zdravotný problém, ktorý treba liečiť. A bez liečby to nepôjde. Strašne by som bola rada, keby sa toto prestane tabuizovať. A keby sa prestanú ľudia na antidepresivach považovať za slabé snehové vločky, ktoré vychovala liberálna spoločnosť. Pred tým ľudia neužívali antidepresíva. Svoje problémy utápali v alkohole, cigaretách, agresii, závisti a často si to vybíjali na svojom okoli a vytvárali ďalších psychicky nevyrovnaných jedincov. Boli preto silnejší?
Ja vždy hovorím, že antidepresíva bola najlepšia vec, čo ma kedy v živote stretla. Lebo môj stav nebol na prvý pohľad viditeľný. Nemala som takú typickú depresiu. Ale čo je typická depresia. Každá ti tu napíše niečo iné, ale ma to jeden spoločný menovateľ. Ani jeden z nás nemal silu s tým niečo urobiť aj keď sme sa možno každý boží deň snažili zo všetkých síl zmeniť to.
Po týždni liečby som začínala cítiť miernejšie príznaky. Nebola som už toľko letargicka. Najprv som mala lepších len par hodin z dňa, alebo ta nálada bola len o trošku lepšia. Ale po mesiaci už to bolo tak ako pred tým. Popravde som sa už ani nepamätala na ten život bez depresie. Mala som pocit ako keby niekto urobil abrakadabra a ja som sa vrátila v čase a všetky zle veci proste odišli. Je to fakt divne. Po tej chemickej stránke viem presne čo ktoré AD robia, aké maju zhruba účinky, nežiadúce účinky, pre koho je aké cca vhodne. Ale zažiť si ten účinok na vlastnej koži bolo veľmi zaujímavé. Popravde som od nečakala nič a ono mi to reálne vrátilo život

@lavender94 inak toto keby som ako ja písala, presne 🙏🏼

@m4r_tina ja som x mesiacov bol taky ze "dá sa" nebol som nejaký smutný ani nič len proste nejak ma nič netešilo. Psychyatra som odkladal lebo sak mi poriadne nič nieje nemám depresiu nebudem takéto drobnosti riešiť liekmi. Nakoniec som si povedal ze co môžem stratiť. No stratil som x mesiacov života co som jeho návštevu odkladal. Po mesiaci liekov som si uvedomil ze predchádzajúce mesiace som vlastne nežil a zrazu som sa začal tešiť zo života a maličkosti na čo som aj zabudol ze som sa niekedy vedel.

Ach koľko som ja bojovala s tým že nechcem "skončiť na AD". Koľko som sa zbytočne natrapila a koľko veci mi kvôli úzkosti ušlo. Je mi tak ľúto, že som lieky nezačala brať pred rokmi. Kvalita života sa mi zmenila fakt o 180 stupňov. Vôbec nevidno, že ich beriem, okrem manžela to nevie nikto. Z nežiadúcich účinkov som mala možno tak zvýšenú únavu, nič viac. Ruky, nohy by som bozkala tomu, kto ich vynašiel, vďaka nim konečne žijem ❤️

@m4r_tina jasné, mala som pocit tiež že si to len nahovaram a podobne. Mala som uzkostno depresívnu poruchu. Ja som sa necítila sebou, nespoznávala som sa. Napríklad ja čo som nemala problém sadnúť na lietadlo a ísť sama na neznáme miesto, som si zrazu nevedela predstaviť sadnúť na autobus a ísť pár km za kamoškou. Nebála som sa ničoho konkrétneho, len proste som sa nedokázala prekonať. A presne ako opisujes, že zobudenie s nechuťou, nevidiac zmysel... Manžel, vtedy ešte len kamarát, keď riešil on depresiu - on ju mal v istej miere dlhodobo, hádam aj 10 rokov, ani nevedel, aké je to fungovať bez nej, ani nevedel, že ju má. Keď prerástla do naozaj silnej, že proste len posteľ, ak niekam fakt musel (k doktorovi), tak nechcel šoférovať, bál sa robiť so strojmi (stolár), a strašný pocit nihilizmu, unikajúci pocit, že nič nemá zmysel. AD pomohli jemu aj mne. Samozrejme spolu so psychoterapiou, tá je na to, aby sa človek naučil lepšiemu fungovaniu. Je to niečo ako pri cukrovke - inzulín doplní, čo telu chýba, čo si nevie vytvoriť. Ale diéta pomôže zabrániť výkyvom cukru...

@denithestrange1993 skusim o tom popremyslat, uz ked mi na kontrole opat odporuci dr. brat ad, tak sa na to asi dam. ano nemozem nic stratit, jedine co sa bojim ze stratim cas, kym mi zacnu slapat, ale co to potom, ked niekolko rokov uz zijem tak zvlastne, a teraz posledny rok su to smutocne dni akoby bol koniec sveta ha ha

@m4r_tina Nečítal som všetky tvoje príspevky, ja som síce nemal depresiu, ale silné úzkosti a panické ataky. Tie sa prejavujú nejaký čas aj depresívnymi stavmi a liečia sa podobne ako depresia. Tiež som mal niekoľko týždňov ranné pesimá a nedokázal som výjsť doobeda z domu. Prvé dni ani celý deň. Prvé dni som nevedel ani sa oholiť večer. Ale práve to ma dostatočne motivovalo na to, aby som začal makať. Proste musíš, ako keď trénuješ na maratón, tak som robil to, čo mi povedali. Pravidelný režim dňa od spánku, po hygienu a hlavne jedlo a vodu. Prechádzka každý deň musela byť hoci sa mi nechcelo. Jedlo v danú hodinu hoci som sa musel do neho nútiť. Keď to nešlo, tak som to robil veľmi pomaly. Ako spomalený film. A keď som začal brať antidepresíva, prišlo zhoršenie asi jeden týždeň. Ale to nebolo nejaké veľké zhoršenie. Proste úzkosti boli o niečo bolestivejšie. Ja by som povedal tak o 20% to bolo horšie, nie viac. A AD zabrali až od 4 - 5 týždňov, dovtedy som pekne cvičil a máličko sa to aj počas tých 4-5 týždňov zlepšovalo. Ale len málo. Ono vlastne vždy sa to málo zlepšovalo. A niekedy sa to zhoršilo, prišli vlny. Ale neprestával som trénovať a tie vlny sa začali zmenšovať a prichádzali menej často. Až to postupne odišlo tak, že som mohol ísť po 5 mesiacoch do práce a po roku už som nemal žiadnu úzkosť. Ten polo rok, čo som chodil do práce som mal úzkosti možno 3-4. A ani jeden panický atak.