Môj príbeh - mykóza, baktérie, infekcia, bolesť pri sexe

Ahojte baby.
Chcem vám napísať celý môj príbeh a tým sa podeliť so ženami, ktoré majú rovnaké problémy, ako ja. Bude to dlhé, dúfam že nezaspíte 🙂 Takže poďme na to.
V sedemnástich rokoch (koncom roku 2011) som si našla priateľa. Prvého. Boli sme spolu trištvrte roka a až presne na moju 18tku sme TO prvý krát skúsili. Ja som si svoju nevynnosť odkladala, až keď budem oficiálne dospelá a to sa mi podarilo. Samozrejme, prvý krát to nieje žiadna sláva. Jeden pre druhého sme boli tým alebo tou prvou, takže sme ešte nevedeli čo a ako. Samozrejme, že sme to časom skúšali znova a znova. Prvý krát ma to veľmi bolelo ale mysleli sme si, že postupom času to bude v poriadku. Ale nebolo. Stále som mala bolesti, neužívala som si to. Keďže sme boli mladí a neskúsení, mysleli sme si, že potrebujem čas, kým sa mi to tam dole roztiahne a budem to cítiť tak ako mám. Mesiac, dva, tri, štyri.. a ono to stále bolelo. Bola som suchá, úzka a priateľa aj mňa to veľmi trápilo. Bol vo mne ako vo zveráku a ja miesto toho aby som si to užívala, som mu VŽDY pri tom plakala od bolesti! Keď to po viac ako pól roku neprešlo a nezlepšilo sa to, išla som k ženskému. Ten mi povedal, že mám mykózu. Dal mi antibiotiká, nejakú masť a povedal, že mi to prejde a s priateľom bude všetko fajn. Ja som žiadne príznaky nepociťovala, len tú bolesť pri sexe. A tak som pojedla tabletky, užila masť a skúsili sme to znova a znova.. Ale ono to bolo také isté. Horšie bolo to, že potom mi príznaky ozaj začali. Svrbenie, pálenie.. A tak som znova išla k lekárovi a on mi dal znova antibiotiká a masť s tým, že to mám stále, Alebo že to mám znova. Takto to trvalo veeeeeeeľmi veľmi dlho!!! Pchal do mňa antibiotiká, nerobil nič pre to, aby zistil, prečo sa mi to stále vracia. Upozorňujem, že v tom čase som brala antikoncepciu, ktorú mi mala dala nasadiť u lekára v 17tke kôli nepravidelnému a veľmi bolestivému menzesu. Odpadávala som a mala som také bolesti, že prvé tri dni som nebola schopná fungovať. No.. Zo začiatku som mala mykózy, zápaly, vaginálne baktérie a čo ja viem čo všetko nie moc často. Medzi tým sme to samozrejme s priateľom skúšali, chuť som mala ale bolesti pri tom nezmizli. Sem tam sa stalo, že ma to nebolelo a tešili sme sa tomu ako malé deti. Ale to bolo minimálne. Problémy mi stúpali.. Viac a viac. Až tak, že posledný rok (rok 2014) som prežívala len na antibiotíkách, ktorých som za mesiac vybrala dvoje alebo aj troje. Rapídne som pribrala ale môj žalúdok bol natoľko zničený, že som skoro nič nemohla jesť. Bolo mi stále zle, bledá ako stena. Niečo som zjedla a vyvracala. Hnačkovala som.. a popri tom som si "užívala" svrbenie, pálenie, štípanie a všetko možné 24 hodín denne, počas celého roka. A to nepreháňam. Nie som zástancom tampónov a pri takomto niečom sa to ani nedá, jedine vložka. A s tou som už bola nerozlučná dvoja. Neznášala som ju. Neznášala som seba! Vyzerala som otrasne. Bolo na mne vidno že som chorá a nebolo mi pomoci. Priateľ bol zo mňa zúfalí. Radšej sme sa ani nevideli ako by sme zas a znova celý ten čas spolu preplakali a deptali sa tým, ako nič nemôžme a ako som na tom zle. Bála som sa každým dňom viac a viac že o neho prídem. Iný chalan by už ušiel. Veď čo je to za ženskú, keď mu nemôže dať to čo chce a čo potrebuje?! Strávili sme spolu 3 roky ako najlepší kamaráti, pretože sme nemohli nič. Alebo mohli, len vždy to bolo s plačom a bez toho pôžitku.Alebo som ho mohla uspokojiť inak. Lenže to som veľmi zle znášala. Veď aj ja mám svoje potreby, nesplnené túžby a chute... a áno, bola som sebecká a nechcela som sa mu ani inak než sexom venovať. A preto sme sa často hádali. Každá naša debata bola o tom, aká som chorá. Mama mi nevedela pomôcť a tu na fórach som sa nič nedozvedela. Len že ženy s tým žijú dlhé roky a sú už zvyknuté, že to majú 6-7-8x do roka.. A žijú. Fungujú tak a majú muža, deti.. Ja som si to nevedela predstaviť. S priateľom plánujeme aj sme plánovali spoločnú budúcnosť a on sa bál, čo to bude za život keď budem chorá. A bála som sa aj ja. Rozhodla som sa skúsiť iného lekára. To bolo začiatkom roku 2015. Vyrozprávala som mu svoj príbeh a ten sa o mňa omnoho viac zaujímal, ako bývalí lekár. Ale predsa to nebolo ono. Áno, spravil mi milión vyšetrení, skúšal mi zmeniť antikoncepciu, že možno mi to tá vytvára. Až mi ju nakoniec vysadil s tým, že mne proste antika nesedí, to bude tím. Samozrejme kázal bavlnenú spodnú bielizeň, umývať sa dole LEN s vodou, neparfúmované vložky alebo penu na holenie alebo čo ja viem čo všetko. Obmedziť sladké, nejesť nezdravo, jesť len zeleninu ovocie a bla bla.. Takých vecí som sa načítala ale povedala som si dobre budem to tak skúšať ďalej. Nepomáhala som. Stále som priberala, čo som zjedla išla so mňa buď vrchom alebo spodkom, a problémy nemizli. Ráno, na obed, večer tabletka, medzi tým nejaký krém.. no otras. Mala som plnú poličku tabletie. Jedno nezaberalo, bez toho aby som ich doužívala mi kázal začať brať ďalšie tabletky. Všetko sa to bilo, mixovalo, a mne bolo len horšie. Premýšľala som, že pôjdem niekde do zahraničia cudzím lekárom ale nieje to také jednoduché ako sa to povie. Potom som objavila nejaké reklamované vyšetrenie celého tela. A ono vám to povie, aké máte problémy, čo máte zasiahnuté a poradí vám poriadnu liečbu.. Nemohla som sa k tomu dopátrať až to raz mamina našla v jedných novinách a objednala ma tam. Len mi zavolala že vtedy a vtedy som objednaná. Tešila som sa ale aj sa bála čo to bude zač. Mám zaznačené, že ešte od 10.7 do 21.7.2015 som užívala antibiotiká a nejaké čipky na vkladanie do pošvy. Päť dní som mala kľud, problémy poľavili ale potom sa to vrátilo naspäť a ja som si znova išla dať predpísať lieky, lebo to bolo k nevydržaniu. 27.7. 2015 mi ženský predpísal Dalacin krém a antibiotiká každých 8 hodín.
31.7.2015 Som išla na to objednané vyšetrenie celého tela - pridávam link, takto nejako to vyzerá. Ja som bola v Trnave
https://www.zlavomat.sk/zlava/26641-komplexna-d...
Bola som nervózna, ľahla som si na takú postel alebo čo to bolo, pani ma oblepila takými káblikmi a všetko jej to nabehlo do počítača. Samotné vyšetrenie trvalo ani nie 10 min. A potom sme sa už len rozprávali. Pani mi povedala, že mám veľký zápal v pošve. Z tabletiek mám zasiahnuté obličky, pečeň, hrubé črevo a časť srdca. Vraj mám okamžite vysadiť všetky lieky, už včera bolo neskoro. Pretože ešte maximálne rok, rok a pól a budem mať kamarátov na onkologii. Ženy, ja som sa tam zložila jak malé decko, rozplakala sa a nechápala. Nechcela som veriť tomu čo počujem. Ani som si neuvedomila, koľko som tých liekov pojedla ☹ A liečba? Poradila mi Urinoterapiu. Určite ste to už počuli.. Kto nie, je to liečba močom. Najčastejšia liečba je pitie vlastného moču, ale ja som nebola ten prípad. Mne povedala, že ma vyliečia injekcie. Pichanie vlastného moču do zadku. Pretože je to rýchlejšie a ja potrebujem niečo rýchlo, keďže mám takéto problémy. A mne to pôjde priamo do krvi. Vysvetlila mi, že v moči vylučujeme nepotrebné a škodlivé látky, ktoré naše telo nechce a ani nepotrebuje. Ale zároveň vylučuje aj látky, ktoré potrebujeme a ktoré nás liečia,resp.udržujú zdravých. A tým, že si ten moč pichnem naspäť, telo je naučené z neho zobrať už len tie chýbajúce dobré látky. Neviem, či som to dobre vysvetlila, kľudne si o tom prečítajte. Článkov je veľa.. A taktiež mi poradila bylinkové čaje a celkovo bylinky. Ale to už bol len dodatok k tej urinoterapii. Podstatné je, že som v tom videla nádej. Kázala mi kúpiť injekcie 5ml a čierne ihly. Hneď ako som odtiaľ odchádzala som vbehla do lekárne a kúpila to. Večer som to všetko vyrozprávala priateľovi, ktorý ma vysmial. Vraj to je hovadina a či on je lekár, aby mi vedel pichnúť injekciu a že je to blbosť a nepomôže mi to. Ale ja už som bola pevne rozhodnutá, že ideme do tejto liečby. Pretože hneď po príchode domov som zbalila všetky lieky z mojej poličky do jednej tašky a odovzdala ich v lekárni. A tak som posledné lieky ani nedobrala. Priateľ bol v šoku že som hneď kúpila injekcie, že už som stihla volať známej, ktorá je sestrička a spýtať sa jej, čo máme robiť pri pichaní injekcie a čo nemáme robiť, aby mi neublížil. Bolo jasné, že sama si to pichnúť nemôžem, musel sa to naučiť.. Už v ten prvý deň sme išli do toho 31.7.2015 PRVÁ INJEKCIA! Tá pani ma upozorňovala, že moč je boľavý. Hlavne prvé injekcie budú dosť bolieť, kým si ja sama aj telo na to zvykne. A bolesť sa bude odvíjať od toho, čo budem jesť. Takže žiaden alkohol, pikantné, slané,.. atď. Ešte sme nevedeli ako sa injekcia pichá, resp. v akej polohe. Len som vedela, že keď som bola u lekára, vždy mi sestrička pichala vyvolávačku postojačky. A tak som povedala, že budem stáť. Osudová chyba. Priateľ bol vyklepaný. Prvý krát v živote mi išiel pichnúť 2,5ml môjho moču. Ja som sa triasla, pretože sa bojím injekcii. Alpou mi vydezinfikoval mesto vpichu, trochu rozmasíroval kožu a pichol. Bolelo to jak HOVADO! trvalo to dlho, pretože som sa bála a triasla a ten moč do mňa išiel ťažko, ale zvládla som to. Roztrasená, ubolená, plakala som. Ale mali sme prvú injekciu za sebou. Priateľ mal smrteľný pot na čele lebo nevedel, či má pokračovať keď tak plačem, alebo nie.. Na ďalší deň 1.8. 2015 sme pichli druhú injekciu. Vtedy priateľ vymyslel, aby som ležala kým mi to bude pichať, aspoň nezatnem svaly. Ďalšia boľavá bola za nami. Potom som mala do 6.8. menzes, takže sme pichať nemohli. Pani ktorá ma vyšetrovala mi povedala, že taký 14 injekcií a som zdravá. A tak sme boli na to zvedaví. Po skončení menzesu sme znova pichali a to presne 11 injekcií od 10.8 do 20.8. Potom som dostala znova menzes, neviem prečo. Neskôr sme prišli na to, že tie injekcie mi ho upravili, keďže som ho mala celý rozhádzaný. Ten mi trval do 26.8. Od 27.8 do 23.9. sme pichli 30 injekcií!! A to bol brutál. Už ma zadok bolel, nemohla som si ani sadnúť ale aj tak sme to nevzdávali. V jeden z tých dní sme pichli 2x. Aj tá pani vravela, že keď sa dá, aby sme pichli aj 2x za deň. Ráno a večer. Samozrejme popri tom všetkom som každý deň pila čaje. Horúčava nehorúčava. Ešte teplé,po dúškach. Alchemilku, nasušenú žihlavu. Kúpila som si knižku Zdravie z božej lekárne - Mária Trebenová. Vrelo odporúčam!! Máte tam všetky bylinky na všetko! A ozaj to pomáha, len to chce čas.No pokračujem v mojej kúre... 24.9- 30.9 bol znova menzes. 2.10 sme pichli jednu injekciu a potom sme ich pichli 12 v čase od 5.10 do 16.10. Neboli sme s priateľom stále spolu, takže sa vždy nedalo. A mama sa toho bála takže sa to nedalo pravidelne každý deň. I keď sme sa o to snažili. Už dávno prešlo 14 spomínaných dní a ja som to stále pociťovala. Samozrejme, už to nebolo také brutálne. Mala som dni, kedy som nepociťovala žiadne príznaky a tešila sa z toho. To bol pocit 🙂 Ale znova som bola sklamaná, keď sa to vrátilo. V podstate to ustupovalo ale veeeľmi dlho. VOlala som tej pani a sťažovala sa jej, ako to je možné. Ona bola v šoku, nechápala. A potom mi len povedala, že to bolo asi tak veľmi chronické a silné, že to potrebuje toľko času. Ale aby som to nevzdávala a nakoniec to prekonám. Mali sme s priateľom obavy, že sa nevyliečim ale keď sme začali pozorovať zmeny, že už nemám svrbenie a pálenie také silné, alebo že to nepociťujem celý deň v kuse,či dokonca sa stane, že ma celý deň nič nebolí/nesvrbí/ nepáli, vedeli sme, že to chce čas 🙂 Len sme sa nevedeli dočkať, kedy to naozaj prejde a budem zdravá. 19.10 - 24.10 sme pichli 6 injekcií, potom 1 deň pauza a znova dve injekcie 26.10 a 27.10. Opäť deň pauza. 3 injekcie v čase od 29.10 do 21.10 a potom som mala celý deň úplne úžasný,že sa cítim zdravo. A nebol to len deň! 2.11 a 3.11 som stále bola zdravá ale pichali sme preventívne injekcie. 5.11 mi priateľ pichol injekciu, pretože som dostala horúčku a od 6.11 do 11.11 som mala menzes. 12.11 a 13.11 sme znova pichli 2 injekcie len preventívne, pretože som sa stále cítila zdravo, teda až na tu horúčku pred MS. Dali sme tri dni pauzu a potom sa mi to vrátilo a to v čase od 17.11 do 22.11 keby sme pichli 6 injekcií ale už sme vedeli, že to vieme vyliečiť 🙂 takže sme sa toho už tak nebáli. 1 deň sme dali pauzu, kedy som bola zdravá a potom som znova začala pociťovať také divné pocity dole a vedela som, že to zas na mňa ide. A tak sme od 24.11 do 5.12 pichli 12 inkejcii ale mne moje príznaky prešli už 3.12 a posledné dve injekcie boli už len preventívne. 7.12 sme pichli tiež jednu preventívne. 14.12 jedna injekcia preventívne. 16.12-18.12 tri injekcie preventívne. 20.12 - 23.12 znova 4 injekcie preventívne a tak isto aj 29.12. 2015. Samozrejme, že už približne od septembra sme to znova skúšali so sexom a pomaličky ale isto sa do toho dostali. Cítili sme sa ako keby to bolo po prvý krát. Kopu vecí sme ešte len objavili, a ja som prvý krát po 3 a pól roku nášho vzťahu zistila, čo je sex. Cítila som to, užívala som si to. A užívala som si naše úspechy a každučký deň, keby ma nič dole nebolelo 🙂 Od 3.1. do 7.1. 2016 sme pichli 5 injekcií, pretože som znova cítila, že mi to vypukne. V podstate mi stačili 3 injekcie a zlé pocity aj príznaky boli preč, a ďaľšie 2 inejkcie boli už len preistotu. Od 18.1 do 22.1 sme pichli 5 injekcií a to preto, že som bola chorá ( chrípka a horúčky). Áno dobre čítate, zaberá to aj na toto. Ono to zaberá na všetko! 🙂 No v podstate môžem povedať že od januára som zdravá. Tých pár dní kedy som mala pocity a príznaky, že to znova vypukne, to bolo nič. Pretože sme to hneď zničili injekciami. A od vtedy som zdravá! Od 22.1 sme nepichli žiadnu injekciu. A ja aj priateľ sme šťastní a vieme, že to čomu sme sa tak smiali a vyliečilo!! Vyzeralo to hrozivo. Bola to pól ročná liečba plná plaču, koľko krát som myslela že to už nezvládnem. Injekcie sa mi zhnusili ešte viac, než pred tým, pretože to zo začiatku len bolelo a nepomáhalo. Ale nakoniec ma to vyliečilo! A týmto vám chcem túto liečbu odporúčiť. Či už to skúsite samy od seba, alebo navštívite túto ženu ( kto chce,poskytnem aj číslo) a uvidíme, že vás to nesklame. Ja som bola už toľko krát na pokraji zrútenia a priateľ tak isto a teraz si užívam každučký deň 🙂 Upravilo sa mi trávenie, ktoré tiež trvalo zopár mesiacov. Konečne normálne jem, cvičím a robím všetko čo ma baví 🙂 schudla som, pretože som prestala žrať chémiu a tabletku si nedám do úst ani za nič. To už musí byť! 🙂 Ja sa konečne cítim ako žena, so všetkým všudy 🙂 ako sa vraví. A preto som sa s vami chcela podeliť o svoj príbeh, o svoje trápenia, o svoj boj za zdravím a dúfam, že som mnohým z vás pomohla a že sa do toho dáte. Všetkým držím palce!!! Každá si zaslúži byť ZDRAVÁÁÁÁ !!!!!!!!! 😉 Baby, držte sa. BOJUJTE! ♥
P.s - česť všetkým, ktoré to prečítali do konca 😀 Ďakujem!