Neschopnosť ovládať svoje telo
Ahojte žienky, viem, že sa tu píše zväčša o tehotenstve, deťoch a celkovo všetko spojené s tým, no prišla som si sem pre radu aj keď sama nemám ešte dieťa (našťastie :D ) a ani neplánujem...
Mám 18 rokov a jeden veľký problém, ktorý sa rozrástol až no nekonečných múk. Viem, že mi tu nijaký doktor nepomôže, s tým rátam, len ma zaujíma, či to zažíva aj niekto iný, prípadne, či má nejaké vysvetlenie na to.
Neviem presne, ale myslím, že sa to všetko začalo v 13 rokov. Najprv som tomu nevenovala veľkú pozornosť, tak ako to prišlo, tak to aj zmizlo. Bolo to chvíľkové obdobie. Polrok nič, potom opäť pár noci ma to postihlo. Stáva sa mi, že sa zobudím v neskutočných bolestiach a nemôžem sa hýbať, nie to ešte kričať. Jediné čo smiem je to, že môžem žmurkať. Čím viac sa snažím hýbať, tým viac ma celé telo bolí. (Hlavne v bedrových kostiach to cítiť akoby Vám ich niekto lákal). Najprv som sa tomu bránila a neúspešne sa snažila hýbať, no neskôr som pochopila, že len spôsobujem bolesť a rýchlejšie to prejde, keď budem kontrolovať svoj dych a snažiť sa zachovať pokoj. Ono to síce po chvíľke prejde, no pre mňa to trvá ako večnosť.. Vždy po tomto upadnem hneď opäť do spánku. Občas som si to ráno pamätala, inokedy mi to prišlo na rozum až po niekoľkých hodinách po zobudení. V 15 ma to začalo už veľmi trápiť, tak som sa s tým sťažovala mojej obvodnej detskej lekárke a všetko jej vysvetlila. Jej odpoveď na moju sťažnosť znela:
-,,To máš z toho, že rastieš."
Okej, neriešila som to. Brala som do úvahy aj to, že vtedy som sa 2 dni z týždňa venovala gymnastike... Ako roky išli, tak sa mi to pomaly strácalo. Občas sa to ukázalo, potom pár mesiacov nie.
Pred trištvrte rokom som sa opäť v noci zobudila s tým, že mám opäť znecitlivené telo a nemôžem nič robiť, len čakať, pokým to prejde. Vtedy som ale otvorila oči a pri mojej posteli niečo bolo. Neviem popísať, či to bola postava, alebo niečo iné. Videla som len veľký čierny tieň stojac pri mojej posteli. Nemohla som kričať a ani sa hýbať. Zavrela som oči a čakala, čo sa bude diať. Začali mi tiecť slzy od strachu a nevedomia, čo to je. Zas neviem, ako som upadla do spánku. Ráno, keď som sa vzbudila, zavolala som kamarátovi a celú hodinu ho mala na telefóne, čo som sa chystala do školy. Mala som veľký strach byť sama a v každej izbe si zapla svetlo. Po odchode z domu zložila telefón. Celú hodinu som nútila kamaráta, aby sa so mnou rozprával a zostal na linke. Bolo to neskutočné. Po príchode domov som sa veľmi rozplakala a rozprávala sa o tom s maminou. Tá si to nevedela vysvetliť a keďže verí na zlo, rozhodla sa, že zavolá farára a dá vysvätiť celý byt. Keďže mala veľa práce, nejak to neriešila a zabudlo sa na to. Mne sa to už neobjavilo a bolo pokoj.
Pred dvoma mesiacmi som ale začala pociťovať bezvýznamnú úzkosť pri každom zaspávaní. Neviem to ani opísať, bolo to zvláštne. Cítila som tlak na hrudi a strach, aj keď nebol žiadny dôvod ho mať. Srdce mi bilo tak, akoby mi išlo z hrude vyskočiť. Nechápala som, prečo sa mi toto deje. Bol to nechutný pocit, myslela som si, že v tom momente umrem. V hlave mi napadali najhoršie myšlienky a išlo ma to priviezť do šialenstvá. Bola som si istá, že toto je môj koniec, že moje srdce praskne, toto nemôže zvládnuť. Stalo sa to párkrát a stále som to ťažko znášala. Ako začala škola, tak bol opäť pokoj, až do dnešnej noci. Dnes v noci som sa opäť zobudila na tú bezmocnosť, no tentokrát sa mi to stalo viac ako raz, čo inokedy len raz. Budila som sa každú chvíľku na to a každú chvíľu upadala do sna. Bolo to celé divné. Plakala som a zároveň padala do sna bolesť tela. Netuším, či ma úplne chápete, či viete, ako to myslím. Je to vážne neopísateľný pocit. Vy vaše telo necítite, zároveň ho ale cítite v bolestiach. No ovládať ho nemôžte, ani kúsok sa nemôžete pohnúť, ste ako ochrnutý, až nato, že cítite bolesť najmä v kľučných a stehenných kostiach. Ale tá bolesť prevláda v celkom tele, dokonca aj na prstoch na rukách. Jediné, čo môžete je žmurkať očami, nič viac. Vždy sa snažím kontrolovať dych. Teraz, keď sa už 3 roky nevenujem gymnastike, tak si to nemám k čomu priradiť. A veľmi ma to šve, no zároveň desí... preto sa s vami o toto chcem poradiť, prípadne zistiť, či v tom nie som sama. Nechcem toto zažívať, chcem sa toho zbaviť.... Preto každého prosím, kto má aspoň nejaké skúsenosti alebo niečo vie, napíšte mi. Buď do komentára, alebo súkromne, veľmi mi to pomôže.
Predom vravím, nie, neverím na spánkovú paralýzu a ani neberiem žiadne halucinogéne látky.
Každému predom ďakujem, kto sa inteligentne vyjadrí a nebude písať hlúposti.
Miška.
@michaela714 Ahoj citala som tvoj prispevok a viem asi co prezivas,lebo nieco podobne som mavala aj ja,vyskusala som cokolvek a potom mi niekto poradil,ked sa mi to stane,aby som sa v duchu modlila otcenas a poprosila tu dusu,alebo co to je,aby viacej za mnou nechodila,lebo sa jej bojim,neviem co a preco to bolo,ale od vtedy mam pokoj,tak to vyskusaj,verim,ze to pomoze aj tebe a je jedno,ci si veriaca,ci nie
"NEVEIRM NA SPANKOVU PARALYZU"
CIZE MAM TO CITAT
"NEVEIRM NA VEDU A POTVRDENE BIOLOGICKE JAVY TELA"
HEJ?
Pomoze sv. spoved, alebo pohohor s rimskokatolickym knazom
spankova paralyza je podla mna logicke vysvetlenie, ale ak tomu neveris, mozes verit v duchovno a teda sa modlit
To je spánková paralýza ako vyšitá, prečítaj si o tom viac hocikde na nete 🙂 Aj mne sa to pár razy stalo, len s tým rozdielom, že ja som nemala bolesti ale nemohla som na rozdiel od teba ani otvoriť oči a mala som dojem, že sa dusím = nedalo sa mi vôbec nadýchnuť, čo ako úporne som bojovala. Naposledy sa mi to stalo asi pred týždňom, predtým asi 2 mes. dozadu a predtým asi 2-3 roky dozadu niekoľkokrát po sebe. Neboj, nie je to nič vážne, neobvyklé ani inak zlé, len je to fest nepríjemné 🙂
a to vysvietenie bytu nepomohlo teda?
Ja som mala cosi podobne, ale nie az takto rozvinute ako ty... u mna to boli zrejme nocne desy- aj ked som to mala od detstva- az do cca. 16 rokov.... uz vecer pred spanim som citila vnutorne, ze to zas pride, vela si toho nepamatam, ale mama bola rano bleda, a rozpravala mi, aj ked nechcela ako to prebiehalo.... vraj som strasne kricala, vykrikovala rozne veci... nechcela povedat nic kokretne, no ona je strasne silna zena, a z toho bola uplne zdesena... mne v tychto stavoch pomahalo, ked si ma mama privinula k sebe- a zhlboka dychala. ja soms a snazila zladit svoj dych s jej- takto to preslo.... boli obdobia, ked to bolo castejsie, aj menej caste... neviem od coho to zaviselo... no, obcas som mala aj tie nevysvetlitelne strachy... v noci som sa zobudila, a strasne om sa bala... pochodila som cely byt, skontrolovala vsetky kuty.... niecoho som sa strasne, strasne bala... no nevedela som vysvetlit coho....
u nas nakoniec pomohlo vysvietenie bytu... predtym som bola aj za knazom- ten nadomnou cosi cital, atd... no nic nepomohlo. az to vysvietenie, dokladne...
odvtedy sa nebojim, a nikdy som uz ani v tom byte nemala pocit, ze sa mam niecoho bat...neviem, co je to spankova paralyza... idem si to nastudovat, budem mudrejsia...
nezavidim ti... mas to este horsie. pocula som podobny pribeh od kamosky- ta mi vsak nechcela rozpravat podrobnosti.... nieco podobne ako u teba- az na to, ze to bolo na intraku.... aj s tym tienom, a aj viac toho mala. ani to nechcem pisat... brr. a aj v jej pripade pomohlo vysvietit izbu....
drzim palce, nech sa toho co najskor zbavis...
Ze "neverim na spankovu paralyzu"....to je ako mat chripku a povedat "neverim na chripku"...tak never, na tom nezmenis nic, ked ju mas. A teda predpokladam, ze ked sa ti to tolke roky opakuje, tak si to spominala aj svojmu obvodnemu, dospelackemu lekarovi. Ten ti co na to povedal? Ja mat taketo stavy, tak to riesim najprv s lekarom, pripadne aj alternativne, ale necakaj, ze ta tu niekto diagnostikuje, ked v podstate tomu aj tak neveris, ze by to mohla byt paralyza.
Neprezivam prave najstastnejsie obdobie a spankovu paralyzu som mala prvy krat v zivote minuly tyzden. Bolo to po preplakanych hodinach, kedy sa mi podarilo zaspat. Zrazu som mala pocit, ako na mna nieco lahlo a zacalo ma to dusit. Bolo to nieco strasne. Bola som pri vedomi, mala som otvorene oci, ale nedokazala som pohnut telom. Spala som vedla mamy, kricala som na nu, chcela som sa jej dotknut, aby mi pomohla, ale zostala som paralyzovana.
V týchto stavoch je najlepsie sa ukludnit, nesnazit sa kricat, ani hybat, ale sa ukludnit, nanajvys zmurknut ocami. Mohlo to byt z aktuálneho psychického vycerpania. Ak sa to opakuje, je nejaka pricina v mozgu, ale uz som zabudla aka 😖
Preco neveris na spankovu paralyzu, ked ju naozaj mas? Nehladaj v spankovej paralyze nieco nerealne, je to uplne logicke, je to taky medzistupen medzi spanim a bdenim. Mozog sa pomaly prebudza, ale telo este nie, preto ho nemozes kontrolovat. Preto aj ta cierna postava, je to este sucast sna. Precitala som si uz davnejsie nieco o tom, lebo to maval brat. Jemu pomahalo to, ze sa snazil telo postupne rozhybat, najskor pomaly hybat prstami, potom zatinat past. A hlavne vies co jemu pomohlo? Zmena zamestnania, nezdraveho zivotneho stylu, koniec ponocovania a stresu. Odvtedy sa mu to uz nevratilo. My si to tak neuvedomujeme, ale ludske telo je genialne a nikdy ma neprestane udivovat, ako rozne veci vplyvaju na cloveka. Ja som mu inak dala vyrobit lapac zlych snov, ako take placebo 🙂 Jasne, ze mu pomohla zmena v zivote a nie lapac, ale je to aspon pekna dekoracia do domu 🙂
Aj ja som to mavala, je to spankova paralyza ako vysita.. dokonca som sa snazila vtedy aj kricat ale neslo to, nic nepomahalo, a pamatam si ze som sa tiez strasne bala a cela som sa spotila.. nakoniec som sa niekde docitala ze ked sa ti to stane, mala by si si uvedomit ze je to sen a pomaly zacat hybat prstami na nohach a rukach, az sa nakoniec rozhybes cela... mne to pomohlo.. mozno som to zazila este dva krat odvtedy. Zmizlo mi to po tom co som zacala byvat s priatelom (nezostavam sama v izbe)
Jednoznacne s tym treba vyhladat psychiatra. Ak sa to opakuje velmi casto,alebo neurologa.
ani nemusím čítať celé, stačili mi dve vety, je to spánková paralýza
Urcite sa daj vysetrit, znama to dostala po drobnom úraze, ked sa jej do krvi dostala infekcia. Moze to byt spankova paralyza ale aj nieco vážnejšie..
@michaela714 ,,neverím na spankovu pralýzu,, - vieš toto mi pripomenulo ten kultový vtip z filmu Dědictví, anebo kurvahoši.....kde sa Bohuš pýta manželky svojho pravnika ,,jestli věří v Boha,, a ona ze neverí, ved uz boli aj kozmonauti vo vesmíre a nikto Boha nikdy nevidel. A Bohuš jej na to odpovedá.....,,dyť já jsem vaši p.iču taky neviděl, a věřím že jí máte,,.
Tak sa prestan hrat na velmi mudru a vyhladaj odbornu pomoc,alebo teda trp ked neveríš v pomoc, načo potom vypisuješ na ,,skúsenosti,,? lebo v 18tich rokoch tvrdit to čo ty ako ,,mi ziadny lekar nepomoze,, a neviem čo je znakom nezrelosti a detinskosti.
To bude podla mna problem niekde v psychike ... Nejaka trauma mozno alebo ukzost namyslanie si ...
@michaela714 klasicka spankova paralyza, skus si o tom pogooglit, aj ta tmava postava pri tom zvykne byt. Ma to vela ludi
Urcite spankova paralyza... co ine si myslis, ze to bude? Nejaka magia?
Je to na 100% spánková paralýza, neviem čím je presne ovplyvnená, mne sa to dialo výlučne keď mal môj drahý nočnú a spala som sama doma... tiež som ju mala opakovane aj niekoľko krát za sebou a bolo to celé zle. Zaujímavé že odkedy zmenil prácu a v noci je vždy so mnou doma sa mi to nestalo ani raz.
Ja som to mavala, akonahle nam do domacnosti prisiel pes a byval s nami tak to preslo...a odvtedy uz nikdy viac...je to uz viac ako 18 rokov...vtedy som si k tomu nieco zistovala a zevraj sa tomu hovori nocna mora...pomahaju zvierata v domacnosti....