Rozprávam sa sama so sebou
Baby mam taku otazku, stava sa vam ze sa prichytite pri tom ako sa sami so sebou rozpravate v duchu? Nemyslim teraz ze sem si nieco poviete, ale tak celkovo kludne aj kazdy den...nemoze to znacit nejaku dusevnu poruchu? Alebo sa len nemam komu vyrozpravat tak sa rozpravam sama so sebou ? 😑😁
No ved to baby, ze aj ja to robim stale vacsinou ked som sama samozrejme...ked s niekym komunikujem tak nie to je v pohode 🙂
Ja som sa práve pohadala v mojej hlave so sefom 😂 keby mi taketo argumenty napadali aj v priamo v akcii, bolo by lepšie 🙈
@basullinka to poznam to sa mi stavalo pred tym dost casto, teraz uz ani velmi nie 😁
@loginexistuje to tak naschval aby to uputalo pozornost 😁
Veď to je normálne, ja tiež si bežne pre seba hovorím, čo mi treba urobiť alebo co budem variť, a podobne..
Ja sa bezne rozpravam sama so sebou, aj nahlas, aj si vynadam...
Ved vies ako sa hovori. Nie je problem, ked sa rozpravas sam so sebou. Horsie je, ked sa zacnes dozvedat novinky...😀
rozprávam sa sama so sebou aj nahlas, keď som sama doma 😀 aj sa pochválim, aj si vynadám 😀
Ja sa sama so sebou rozprávam, dokonca nahlas už od detstva a žiadna duševná porucha to nie je. Vnútorný monológ je len vnútorný monológ, na duševnú poruchu treba viac príznakov.
Podľa mňa je normálne v duchu sa rozprávať, preberať veci, rozmýšľať nad nad vecami. Tiež to robím.