Som na dne, žijem v smútku
Musim sa vystazovat,lebo asi prasknem od jedov alebo co je to so mnou. Som tak strasne nestastna. Poslednych 6 rokov sa na nas vsetkovali,ci uz fincne.problemy,choroby. Ako tak sme sa vylizali z financnych tazkosti,to boli strasne roky. Muzovi nevyslo podnikanie,zostali len dlhy poza moj chrbat. Odpustila som,ale tazobu si nesiem v sebe. Kvoli jeho podnikaniu,som ja musela byt ta,ktora potiahne vsetko a zabudne na svoje sny. Ked sa mu toto stalo,dlho som ho drzala nad vodou,podporovala ho,ale zrutila som sa a odvtedy sa nedokazem postavit na nohy. Zijem v apatii,smutku,letargii poobede cakam,kedy pride vecer a lahnem. Aj teraz vonku slnko a ja sedim vnutri nahnevana na cely svet. Ak ste zazili taku hlboku krizu ako sa z nej da dostat? Ako sa tesit zo zivota,vstat z postele a netrapit sa?
tiez si myslim, ze by si mohla vyhladat pomoc odbornika. 6 rokov trapenia je dlha doba. Ja by som na tvojom mieste bola tiez besna 🙄
To je tazke. Len ty vies, co je pre teba ozaj vzpruha, co ta dokazalo nakopnut, co mas rada...mne ked bolo naozaj zle zle, tak mi obcas stacilo zajst aj sem. Pozriet zopar profilov mamiciek, ako sa vysporiadavaju so smrtou deti, manzelov, rodocov...staci mi ist na ludia ludom a dakujem v sekunde ze sme zdravi, vsetci spolu a aj napriek "srackam", ktore na nas obcas padnu, vzdy mame co jest, strechu nad hlavou, mame si co obliect...vzdy vie byt aj horsie. Potom si predstavim, co vsetko skvele ma v zivote caka len vdaka tomu, co vsetko mam a ukludnim sa. Ale to som ja. Existuju horsie stavy uzkosti, depresie a tam taketo uvazovanie nepomaha. Je to mimo racia a vtedy nema zmysel nic a nikto. Ak sa citis zle a nepomaha nic, urcite navstiv psychologa. Aj s nohou by si urcite isla lekarovi, keby ta stale bolela a nic by nezaberalo. Aj so zaludkom. Aj s hlavou. Tak pokojne aj s dusickou. To je to iste. A z vlastnej skusenosti...bud odpustenie, alebo odchod. Ak v sebe budes dusit stare krivdy, dalej nepojdes a budes si skodit na zdravi. Skus sa porozpravat s muzom ak je ten typz s ktorym sa da. Kludne to na neho vylej, ako sa citis, ako to nevies prekonat. Ja som to spravila a uz len to, ze mi muz povedal ze to vie a je mu to luto, co som musela zazit a ze si vazi to, ako som ho podrzala aj ked on mna nie a ze bude chapat ak sa s niektoymi vecami nezmierim a odidem, mi pomohlo to hodit za hlavu a nevracat sa k tomu. Drzim palce. ❤️
Smer psychiater, to je depresia. Nemusí ti hneď dať AD, ale sa vyrozprávaš a on posúdi aká hlboká je tvoja depresia. Same to neprejde.
@cheburashka vies,co volakedy mi stacilo pomyslenie na chorych ludi a ihned som sa prestala ruhat. Dnes som v takej apatii,ze mi je to jedno. Aj sem som sa rozhodla napisat doslova donutila. Muz sa o tom nechcel vobec bavit. Vzdy len povedal,ze to su jeho veci a nebude ma tym zatazovat,ale zatazil ma hrozne. Ja som cele roky vsetko financovala,chodila do mizernej roboty,lebo som si nemohla dovolit ist do neistoty,ked sme zili len z mojho platu,dlho klamal a zatajoval vsetko. Prisla som mu na to,snazila sa mu pomoct. Velkakrat som mu prizvukovala,ze sa musime rozpravat o tom,lebo sa zblaznim. Nikdy nic. Az som sa jedneho dna uplne zrutila vrieskala som ako zmyslov zbavena,ohanala sa ako sibnuta. Vtedy pochopil,ze spravil chybu. Potom po par prisiel a ospravedlnil sa,ale neviem,ci som uz vtedy bola taka apaticka alebo cim to bolo,jeho ospravedlnenie sa nedostalo ku mne do srdca. Akoby som necitila,ci to bolo uprimne.
@3009 Lieky brat nechcem,to nie je riesenie
Dlhy poza tvoj chrbat alebo nevera -su pre mna veci ktore by som neodpustila. Zradu mojej dovery. Ak nemate deti odstrihla by som sa od takeho muža. Je vela takych čo chcu podnikat no nemaju na to. Iba velke oči na velke $ ale ze treba aj makat nie len špekulovat.. Mam sa dost rada aby som sa neobetovala koli snom ineho. Obetujem sa na milion sposobov pre moje deti. Si neštastna lebo sa citiš využita. Nehnevas sa na cely svet ale na svojho muža. Ok 6rokov tvojho života ale bola to tvoja volba rodila som v 18tt a nemohla som to nechat zničit moju psychiku že moj syn bol lahky ako pierko a velky ako Moja dlan... Ked ide o život to su tragedie. Nechcem to porovnavat. Iba ti pripomenut ze su aj horsie veci. Tak Bud sa s muzom milujete a ste spolu štastni v dobrom aj zlom alebo ten vas vztah nestoji za to. Bud sa zmier stym co sa stalo alebo to vyrieš nemusis byt s clovekom co Ta taha dole. Pre mna su najvacsim stastim v živote moje deti.
@miadi ale on makal,nespekuloval a nemal vidinu,ze z nas budu bohaci zo dna na den. Nechcem ho obhajovat,ale naozaj sa snazil a videla som to,on je aj teraz sikovny. Za tie roky dokazal posplacat nie male dlhy len svojou sikovnostou. Nie je zly,len vo mne sa nieco stalo,nabural moje vnutro a neviem mu odpustit. Nam je spolu dobre,rozumieme si. Len ta dovera ja neviem,ci sa obnovi.
Chcem sa zmierit s tym,co sa stalo,ale nedokazem to.
Vyuzil Ta a nechce sa o tom ani bavit Lebo je zbabelec neprijemne veci chce skovat pod koberec. A tebe niči psychiku vas vztah že sa snim neda o tom vsetkom porozpravat Lebo on nechce. A ty mas trpiet a splacat jeho dlhy. Ty nepotrebuješ antidepresiva. Ale pravneho poradcu ktory ti pomoze oslobodit sa od neho a jeho dlhov. Maj sa konecne rada!
Keby aspon stebou komunikoval o tom co Ta trapi bolo by ti lepsie nemas ziadnu oporu z jeho strany v tom ako sa vdaka nemu citiš. Musis dako dupnut nohou nech je otvoreny rozhovor a hlada sa riesenie aby si sa ty citila Lepsie .
Je viacero moznosti, ak chces s nim ostat tak urob hrubu ciaru a viac sa k tomu nevracaj ale je na zvazeni ci sa s toho dostanes bez pomoci odbornika alebo sama. Potom je tu radikalne rozhodnutie a tym je rozchod a zacat sama od znova. Pokial to nebudes riesit, tak to bude len horsie a samo sa to nevyriesi. Ked ma takyto podtoj , ze nechce riesit takdo zober fo vladtnych ruk a zabojuj ale hlavne to rieste.
No, chapem, ze muza lubis. Ale vyznieva to tak, ze potrebujes odstup, vypadnut, mat trosku svoj klud a prist na ine myslienky. Ty by si mala prist na to, co ta bavi a venovat svoju pozornost tym smerom. Keby sa nieco taketo stalo mne (a nemali by sme deti) zbalila by som sa a vypadla do zahraničia pracovat
Ale živiš ho .. rozhovori o tom ako sa citis a nejake ukludnenie emocionalna opora z jeho strany je to najmenej co by ti mal dat. Nepotrebujes sa vyrozpravat cudziemu cloveku potrebujes sa otvorene rozpravat s mužom. Aby Ta pri tom objal a dal ti pocit ze to vsetko stalo za to. Aby si sa rano tesila ze hoci nežiješ ako by si chcela stale mate jeden druheho a lasku ktora prekona vsetko.
Dobrý priateľ, ktorý vypočuje? Nemusí byť hneď psychológ. Nejaké záľuby pestovať. Ísť na čerstvý vzduch. Zlepšovať vzťah s partnerom a nie naopak...
nechceš brať lieky? Na jednej strane chápem ale ak to takto bude pokračovať bude sa to len a len prehlbovať. Jedného dňa sa môžeš psychc. zložiť a potom v nemocnici sa ťa nikto nebude pýtať či súhlasíš alebo nesúhlasíš s liekmi. A to mi ver že v nemocnici do teba naládujú riadne silné lieky.... 😉
sme psycholog a psychiater. ta apatia ahnev co opisujes znie ako taky stredny stupen depresie
nemyslim, ze sa jedna u teba o depresiu, si vyhoreta... sla si dlho na "plny plyn" a uz si telo (psychika), povedalo dost. Lieky by v tvojom pripade skor len ako keby este viac zastreli/odlozili taky tn realny pohlad na teba a tvoju situaciu (ale citam, ze toto sama ako cestu nevnimas). Aj logika a pragmatickost sa casom vedia vytratit a mame pocit, ze vsetko je zbytocne, na hovno a nefunguje. Nie v kazdej situacii si vieme ponoct samy. Tiez by som skusila psychologa/terapeuta, ktory ta samu navedie v zmyslani a ponukne iny pohlad tym padom. Ale cez teba samu. Nie, nepojde to za den, ani ty si sa do tohto stavu nedostala za den. Kazdy mini uspech sa rata a vedie k dalsiemu. Otazka dovery v manzela - nepytaj sa seba ci mozes/nemozes, ale ci chces/nechces. A toto by som asi teraz apriori neriesila, tam uvidis popri tom ako zacnes rozmotavat seba.. ako klbko. Momentalne mas problem vo vnimani seba, svojich pocitov. Ako sa tesit zo zivota? To je taka otazka na ktoru existuje tisic odpovedi. Ver, ze aj zeny, co maju deti, pocituju vyhoretie. Kazdy sme uplne unikum, neopakovatelne 😉 cize co tesi mna, teba vobec nemusi atd... zakladom je v prvom rade zit - to splnas, dychas, fungujes (trosku nadsazky), takze zaklad je 😉 skusila by som toho psychologa a momentalne sa zamerat skutocne na seba ako osobu jedinca, ak nebudes mat jasno v sebe, vztah neporiesis.. drzim ti palce! mas toho hodne za sebou, neprides mi podla prispevku ako chronicky nestastnik.. potrebujes len nasmerovat 😊
@miadi zivila som ho v casoch,ked splacal dlhy,to je pravda,ale to ma vobec netrapi. Ak by som bola na materskej,takisto by on potiahol domacnost alebo ak by som prisla o prijem. To zase take hovado z neho nemusime robit. Manzelstvo a vztah je aj o dobrych a zlych casoch. On sa aj snazi objat ma a zlepsit vztah,ale ja som sa tak zablokovala,ze ho odhanam. Robi,co mi na ociach vidi. Je to tazke
@korra dakujem ti za mile slova aj ma potesilo precitat si,ze nie som az taky nestastnik. Asi by som sa mala prestat lutovat a ist konecne dalej.
Nikto z neho hovado nerobi. Ja som ti len vravela z mojej strany ze by som tajne dlhy netolerovala. Nakoniec on je vlastne super uzasny len ty si nàladova. Tak popracuj na sebe. Rob to co Ta teši ak Ta nic nebavi tak hladaj nieco nove co by Ta bavilo. Pln si svoje sny take mensie jednoduchsie. Chod kam chces rob co chces a nelutuj ze koli nemu nemozes hento tamto. Hladaj pracu ktora Ta bude bavit atd. Zmenu vo svojom zivote mozes urobit len ty a staci chciet.
Myslím že by ti pomohlo keby ste si to všetko medzi sebou vydiskutovali, skús navštíviť psychológa - dokážu zázraky, a možno aj s mužom, potreba povedať si všetko čo ťa ťaží ťa môže robiť apatickou. Po každej búrke vyjde slniečko, musíš sa mu otvoriť. 🌞
@miadi ...tvrdis, ze dlhy by si netolerovala ale treba rozlisovat ci sa v tomto pripade (alebo aj celkovo)jedna o dlhy sposobene napr.gemblerstvom, drogy, zle investovane peniaze a pod.alebo proste sa snazil ale nevyslo podnikanie. Pretoze to je dost podstatny rozdiel. Manzelstvo, partnerstvo je o tom , ze aj v dobrom aj v zlom a nielen o tom, ze ked sa dari tak parada a ked nie tak idu od seba a hladaju stastie inde. Moj nazor.
Ahoj je to ťažké viem , ja sa síce liečim už 11 rokov na depresie , úzkosti potom prišli fobie , chodím k psychologovi konečne taký čo mi sadol a pomáha mi to , len nezvladam emočne situácie veľmi chod k psychologovi a on ti povie či je to na psychiatra držím palce
Stratu treba odsmutit a odplakat. Naozaj. Zatlacila si smutok a pochyby hlboko v sebe a tak sa skus na to pozriet tak, ze co z toho njaviac lutujes, co najviac bolelo a vyplac sa. Urci si truuchliacu hodinku, ale ohranic si to casovo. Nastav sa ale tak, ze ked sa vyplaces, co pride potom. Ze napr. pojdes upiect kolac, alebo nejkau inu konkretnu cinnost. Kedze zle dni su za vami, skus to takto, ako taku bodku za tym. Ako rozlucku. Urob nejkau svoju osobnu “morenu” a zapalenu ju hod do potoka... ako rozlucku zo zlym. Mozno v tom odpustis. Ak nemas energiu, skus cosi take, ze vezmi koberec, prasiak a ten koberec prasiakom velmi dobre vypras. Akoby svoju nejkau potlacenu zlost, bolest hnev si na tom koberci vybijes. Alebo si priprav kopec novin a trhaj ich... znovu s cielom dat zo seba von zlost. Znovu je to ocistna technika, aby si samej sebe povolila ten hnev, dostat ho zo seba, vybit si ho na koberci, alebo novinach, nie na niekom okolo, ale zaroven aby si ho nepotlacovala. Aby ta nebrzdil. Alebo skus hladat nejake tvorive dielne, keramiku, malovanie.... ako arteterapia je akekolvek tvorenie dobre. A potom sa porozpravajte s muzom a nieco, nejaky ciel si naplanujte, na ktorom budete spolu pracovat. Aby si mala vidinu do buducna a radost. Napriklad si naplanujte nejkau drahsiu dovcu a spolu na nu sporte hoc aj rok, dva...
Psychológ.. Nie je to hanba ked tam človek zájde, nemusíte sa báť 🙂