icon

Trpím ťažkými depresiami

avatar
laura42779329
17. feb 2016

Ahoj maminky, na úvod vám poviem, že som nikdy nebol človek kľudas, bola som sem tam nervacka, ale v podstate normálny človek.Všetko sa začalo, asi pred 6 rokmi.Teraz mam 22.Začala som mať bolesti v podbrusku, ktoré vyzarovali do ľavej nohy.Nikdy mi nič nezistili, mala som nespočetné množstvo vyšetrení.To sa však ešte dalo zvládnuť.Pred skoro 2 rokmi som otehotnela a problémy sa zhoršili.Bolesti som už mala každý deň.Avšak do pôrodu som trpela a nervacila.Vtedy sa to už u mna zacalo zhoršovať.Nesustali stres, nespavosť a nervozita.Keď som porodila pridruzila sa vyčerpanosť, pocit neschopnosti, ale všetko sa zlepšilo keď bola dcérka väčšia.No bolesti ostávali.Teraz rok po pôrode som absolvovala mag.rezonanciu, laparoskopi, cievkovanie, rektoskopi, kolonoskopi a v marci ma čaká ešte prezretie žalúdka.Za posledné mesiace som schudla 10 kg so svojich 68 na 58, nechutí mi jesť, nedokážem zaspať, mam bolesti chrbtice.A stále nič nevedia.Mám brata ktorí fetuje, mám matku , ktorá sa o seba nevie postarať, bývalá alkoholička, stále sa hádam s priateľom pretože mám nervové zachvaty doslova.Som neznesiteľná.Jeden deň mám v pohode, som v pohode akonáhle sa vyskytne maličkosť, ktorá ma naštve všetko je zle.Chcem sa tešiť so svojej dcérky, chcem sa s nou hrať a mojkat sa ale niekedy to proste nejde a ja len lezim na gauči.Stále plačem, nedokážem zaspať, bojím sa no ani neviem čoho.Chcem navštíviť psychiatra, ale aj z toho mam strach.Prežila ste si niektorá niečo podobné?Ako ste sa s tym vysporiadali.Ten neskutocny stres ma už ubíja.Mám ho aj z maličkostí.Niekeedy som už pomyslala aj nad samovraždou, ale to by som svojej rodine nikdy neurobila.Zhrniem to, jednoducho nedokážem byť šťastná.Ani môj partner ma nechápe, Keď som mu to povedala, povedal mi ze on to pochopit nevie, že to ešte nezažil.

avatar
janickadr
•
18. feb 2016

@laura42779329 Riad sa radami, ktore ti dali dievcata k tvojmu problemu, ktory si popisala pri zakladani inej temy pred cca 24hodinami pod nickom lilly014. Teda chod cestou obvodaka na neurologiu, ortopediu a alergologiu na vylucenie histaminovej intolerancie. Ale zo vsetkeho najskor chod k psychiatrovi, tam netreba ani vymenny listok, kedze pomoc tohto lekara zjavne potrebujes asi najrychlejsie. Je dobre, ze si ku svojim problemom kriticka, cize si ich uvedomujes. Lenže bez odbornej pomoci to vsetko sama asi nezvladnes.

avatar
dominika6
•
18. feb 2016

@laura42779329
Myslis ze ked budes pisat ten isty problem 10x nieco vyriesis?

avatar
pribinak
•
18. feb 2016

No nic dievca, smer psychiatria, je dost možné, ze aj tie fyzické problemi co mas su psychického charakteru

Oblec sa a chod, nepotrebujes ani vymenny listok, drzim ti palce!!!!

avatar
wanda52
•
18. feb 2016

Ahoj, treba nabrať odvahu a ísť k psychiatrovi, nie je na tom nič strašné. Určite ti pomôže. Nie je to ani hanba. Posielam ti niečo, čo som dostala a zdá sa mi to výstižné. Ak máš chuť prečítaj si.

Psychologička sa prechádzala po miestnosti, zatiaľ čo publiku prednášala o zvládaní stresu. Keď pozdvihla pohár s vodou, každý z prítomných očakával, že sa spýta: "Je pohár z polovice prázdny alebo z polovice plný? " Namiesto toho sa však pousmiala a spýtala sa ľudí, koľko si myslia, že pohár váži. Odhadov bolo veľa. Ona však povedala: "Na skutočnej hmotnosti nezáleží. Záleží na tom, ako dlho pohár držím. Pokiaľ ho držím minútu, nie je to žiadny problém. Keď ho budem držať hodinu, bude ma bolieť rameno. Keby som ho držala celý deň, moje rameno by sa cítilo paralyzované. Každopádne, pohár je stále rovnako ťažký, ale čím dlhšie ho držím, tým ťažší sa zdá.
Potom pokračovala:" Stres a starosti sú rovnaké ako tieto poháre. Myslite na ne chvíľu a nič sa nestane. Myslite na ne o niečo dlhšie a začnú vás zraňovať. A ak budete sa nimi zaoberať celý deň, budete sa cítiť paralyzovaní - neschopní čokoľvek urobiť. " Je dôležité nezabúdať svoje stresy uvoľňovať.
Každý večer, čo najskôr to pôjde, odhoďte všetky svoje bremená. Neťahajte ich so sebou celý večer až do nočného spánku. Nezabudnite svoj pohár včas odložiť!

avatar
miriam11
•
Odpoveď bola odstránená
•
avatar
emocka
•
18. feb 2016

Verím, že už sedíš u lekára. Držím palce. Má ti byť z čoho zle. Neboj, bude lepšie. 🙂

avatar
seahorse27
•
18. feb 2016

Cudujem sa, ze si uz davno nenavstivila psychiatra. Ked mas za sebou tolko vysetreni, ktore nic nezistili, tak je viac nez iste, ze tvoje problemy su psychogenneho povodu. Nechapam, preco tak dlho trpis a to len preto, ze maz predsudky a zabrany pred navstevou psychiatra 😕 Lekar ako kazdy iny...

avatar
sardinka335
•
18. feb 2016

@laura42779329 navštív psychiatra - ina rada tu nepomoze....v prvom rade nasadíš lieky - tie ti pomozu upokojit sa a pozrieť sa na veci novym pohladom a to je dobrý čas na terapiu - prebrat veci s niekym, psycholog, psychiater proste čo ťa ťaží atd...si z dysfunkčnej rodiny takze tieto problémy su viac menej zial bezne. Liečbu neodkladaj lebo bez nej to lepšie nebude.