Úzkosť

@petraxy6 u nás je to podobné všetko v poriadku pred druhými vysmiaté tváre láskavy ale nieje to tak v skutočnosti

@petraxy6 ja som tiež aby boli normal verejné skupinové terapie lebo ja som mala najprv pocity zlyhania hanby ale potom som si uvedomila že to vôbec nieje hanba v podstate je to dôležitá vec dr mi povedal že prečo sa tak stránim liekom že ak by som mala problémy napr so srdcom tlakom, cukrovkou..... či aj tam by som lieky vylúčila že vlastne ono sa to zlé vníma že on je tiež lekár ale lieči dušu a potom som si uvedomila že naozaj je to tak ako nevyjadrujem svoje pocity na verejnosti v okolí z rodiny o tom nehovorím aby ma nevysmiali a ani by to nepochopili lebo niesu v terapii ale takto kto to chápe nehanbím sa zato

@rosea však musíme byť vysmiaty pred svetom - veď čo by ľudia povedali 😀 nie? 😀
dr.mala pravdu a normálne by asi mali robiť seansy v práci - no už na školách by sa isté veci mali vyučovať podľa mňa.

@petraxy6 ja som to tiež vravela že také základy by sa mali učiť od zakladnej školy že to vôbec nieje na chybu a veľmi by tým uľahčili život mnoha ľudí inak čo sme sa ešte bavili s dr. tak vravela že ani sama by som neverila kto každý tam chodí a vôbec nemaju pocity hanby alebo strachu..... a to verím neviem ale myslím, že sme boli nejak čudné vychovavní prísna drezúra žiadna voľnosť a iba povinnosti...

@sardinka333 Chcem sa ti poďakovať za linky na zaujimave članky,už som prečitala o OCD vseličo,ale tieto tvoje publikacie od odbornikov som ja neobjavila a sú tam pre mňa nové informácie,ktoré som nevedela a ktoré ma posúvajú pozrieť sa na OCD zasa z iného uhla.....takže ďakujem!!! 🙂 😉

@rosea Na začiatok chcem napísať, že nemám žiadnu skúsenosť s liekmi ani som nikdy žiadne nebrala, len by som chcela napísať svoj postreh, ak dovoliš:
Kopa ľudí ma kopu tráum a nespracovaných emócií z detstva. Tiež mám čudný vzťah s mamou a veľa veľa rokov som ju obviňovala z kopy mojich nespracovaných problémov. Žili sme normálne, klasicky, len ja ako citlivé decko som potrebovala citlivý a empatický prístup. Moja mama nebola schopná cítiť moje potreby, všetko preháňala cez seba, cez svoje vnímanie, ktoré bolo diametrálne odlišné od môjho a preto mi často nechtiac ubližovala v domnení, že robí všetko najlepšie a tak, ako treba. Ubližovala mi samozrejme jej necitlivými reakciami, ignoráciou mojich potrieb, velením nad mojimi rozhodnutiami... jednoducho bola medzi nami bariéra a hlboké nepochopenie. Bohužiaľ, toto trvá u nás dodnes. Normálne sa rozprávame, navštevujeme ale je tam niečo, čo obe cítime, že sa nedá prekonať. Ale dôležité pre mňa je, že už jej nič nezazlievam a odpustila som všetko, čo ma vo vzťahu k nej ťažilo. Proste som to niekde sama v sebe pochovala, všetky negatívne emócie, všetky výčitky, všetko. Viem, že aj ona bola nepochopená ako dieťa a trpela možno tak ako ja, len iným spôsobom. Takto by som traumu prenášala ďalej a to ja nechcem. Pri prekonávaní svojich negatívnych emócií som si mamu predstavovala ako dievča, ktoré treba tiež pohladiť, pritúliť, poľutovať. Išlo mi to s touto asociáciou oveľa lepšie. Hovorila som si, že ona vlastne nemôže za to, ako prejavovala svoje city, bola vtedy nezrelá a sama teraz vidí, že vzťahy pokazené v detstve sa ťažko naprávajú. Viem, že jej je to teraz ľúto, ale tam vznikla medzera, ktorá zostala nezaplnená a medzerou asi vždy zostane.
Negatívne myšlienky týrajú myseľ človeka a ja túžim mať myseľ čistú. Za minulosťou treba urobiť hrubú čiaru a začať odznova, s čistou hlavou, s čistým srdcom pre tých, ktorí radi prijmú našu lásku a stoja o ňu.

@0silvia0 veľmi pekne napísane a vo veľa veciach sa vidím hlavne s tou mamou ja som aj pochopila že ona zato nemôže že asi aj ona mala taký vzťah so svojou mamou a to všetko v sebe potláčala všetko vidím viem o tom len problémom je ta faza u mňa a to je odpustenie jej lebo niektoré veci su vo mne veľmi hlboko zakorenené a nepochopenie prečo to nerobila všetkym deťom ale len mne prečo moje rozhodnunia neprijala a menila ich prečo som pre ňu nikdy nebola dostatočne schopna veď som jej dieťa dokonca som mala úvahy či som fakt vôbec jej dieťa ale to som si preverila a fakt som jej dieťaťom. Je to veľmi ťažké a nejde to iba mavnutim zazračného prutika je za tým veľa prace pochopenia a ver rada by som urobila aj ja tu hrubú čiaru a neriešila lebo ma to strašne zaťažuje a vkuse to riešim v hlave prečo prečo prečo nepochopenie.
Aj ja chcem mať čistu myseľ aj ja chcem svoje myšlienky radšej venovať svojej rodine.
Niekedy keď mi mama zavolá tak ani nemam chuť sa s ňou baviť respektíve ju ani počuť ale potom si uvedomím je to predsa moja mama a ešte si aj vyčítam ako sa to správam že to nieje pekné ja verím že som na ceste odpustenia a pochopenia jej a tiež odpustiť sebe za výčitky za ktoré ani nemôžem.
Buď rada že si sa nedostala do fázy že si musela pre osobu ktorá mala byť tvojou najbližšou v detstve a oporou počas ďalšieho života užívať lieky, možno neuveríš ale ja by som mame ani nepovedala že chodím k psych. lebo by to odsúdila a urobila zo mňa blázna a toto nepotrebujem toto viem iba môj muž ktorý mi je fakt v najhoršom oporou a toto ani nemám s kým prebrať lebo niekto kto mamu miluje a je pre neho všetkým to ani nepochopí veľmi som sa bála či nebudem aj ja takou mamaou ale psych. ma ubezpečila a pomohla mi to prekonať ja nehovorím že neurobím chyby vo výchove svojho dieťaťa ale snažím sa to nerobiť čo bolo robené mne snažím sa aj pri chybe pohladiť a povedať nabudúce to bude lepšie ja som mala stale len kritiku.

@rosea verím tomu, že mame nič nechceš povedať o tom, že sa liečiš. Ja mojej mame tiež nič podstatné nehovorím, lebo viem, že súkromné veci nie sú u nej v bezpečí a onedlho by to vedela celá rodina a celé jej susedstvo 🙂 a samozrejme je moja mama veľký manipulátor, takže každú situáciu má potrebu zmanipulovať na to, aby z tejto situácie vyšla ona ako kladná hrdinka 🙂 nepochopí, kto nezažil takúto povahu.
Aj ja som bola pre mamu sklamaním a tiež som bola posudzovaná inak ako moji súrodenci. Ale teraz to vnímam ako jej zlyhanie, nie moje a už ani nechcem vedieť príčiny, dôvody. Už mi je to jedno, je to dávno preč,
každý si žne časom svoje ovocie. Vidím, ako mama túži po bližšom a dôvernom vzťahu so svojimi deťmi, ale bohužiaľ, ani jedno dieťa jej to nedokáže poskytnúť, nakoľko stále okolo seba rozsieva pavučiny svojho manipulátorstva. Najhoršie na tom je, že všetci to vidíme jasne a zreteľne a ona to nevidí, nechápe. Jednoducho nevie byť iná 😒
Držím ti palce, aby si sa zo všetkého nakoniec vyhrabala aj sama, aby si získala sebavedomie, uznanie
a pochopenie, stačí, že si ho nájdeš sama v sebe a všetko ostatné príde samo. Budem na teba myslieť 🙂

@0silvia0 ďakujem pekne si veľmi zlatá a ďakujem aj za pochopenie. verím že to zvládnem len musím natom pracovať a to nie navonok ale v sebe, a už som vďačna len zato že som to pochopila že to nieje môj problém ale problém niekoho iného ja skôr beriem mamu teraz ako obeť a ľutujem ju a to tiež nieje moc dobré. Teraz som na ceste hľadania poznávania a pochopenia. už len nájsť tu spravnu cestu aby som sa mala aj po psychickej stránke čo najlepšie a aby mi to nezaťažovalo ďalší život a život mojich blízkych.

Rano som brala frontin 0,25 mg. Možem večer vypiť alkohol? Idem na oslavu a neviem či sa to može