Ako zvládnuť gynekologické vyšetrenia po traume?
Dobrý deň,
neviem, čo robiť. Nedokážem zvládnuť gynekologické vyšetrenie. Mám 29 rokov a bola som tam len dvakrát v živote. Prvýkrát po se******j traume, ktorá sa mi stala, keď som mala 15 rokov. Nemám chuť to veľmi dopodrobna vysvetľovať, každý si asi vie domyslieť, čo sa stalo. Musela som tam ísť kvôli zdraviu a vyšetrenie bolo pre mňa rovnako traumatické ako samotná udalosť. Lekárka na mňa pozerala, akoby som bola mimozemšťan. Vyšetrenie bolo brutálne bolestivé a ponižujúce – držali ma tam nasilu, plakala som, bolo to veľmi zlé. Druhýkrát som bola pred dvoma rokmi na pohotovosti, teda náhodne, kvôli akútnemu problému, a tam sa stalo, že na mne zlomilo to plastové spekulum. Bolesť bola opäť brutálna. Mám bolesti aj psychické – takže sa s tým veľmi neviem vyrovnať. Uvažovala som, či by ma niekto dokázal uspať, aby som vyšetrenie necítila, ale predstava, že by som nevedela, čo so mnou robili, je rovnako stresujúca. Tehotná sa nechystám byť, tak aspoň nejakým vyšetreniam sa snáď vyhnem, ale neviem, čo mám robiť, pretože ma všetci strašia tým, že tam musím chodiť každý rok. Viem, že hazardujem s fyzickým zdravím, ale moje psychické zdravie je na pokraji. Neviem, či ho vôbec ešte nejaké mám… Čo mám robiť? Ďakujem.
@anonym_autor čo tak dať sa liečiť?
@anonym_cf1825 áno, ďakujem za informáciu. Snažím sa. Ako konkrétne? Vyskúsala som 5 psychológov a terapie, 4 psychiatrov a 3 psychiatrické lieky aj som momentálne na nich, nič konkrétne nezabralo...
Mrzi ma tvoja zla skusenost, mozno skusit najst lekara/ku, s ktorym sa mozes pokusit vybudovat si aspon nejaku doveru? Lebo ist niekam raz za 10 rokov ti zial nepomoze s tym, ze ides do neznama, neznamemu lekarovi. Mozno ti radim uplnu hlupost, kedze nie som odbornik a prezila si toho dost. Silno ti drzim paste.
ahoj, veľmi ma mrzí tvoja skúsenosť, chápem, že máš z toho traumu… ja som mala odjakživa problém s gyn vyšetrením, ale jednoducho musím vždy zatnúť zuby a vydržať… čím viac sa človek stiahne počas vyšetrenia tým je to viac bolestivejšie a aj zdĺhavejšie… odporúčam ti nájsť si takého lekára, ideálne možno ženu gynekologičku, ktorej povieš o svojej traume resp. ju informuješ o tom ako to celé znášaš… verím tomu, že nájdeš nejakú empaticku lekárku, ktorá pôjde na teba pomaly a s citom
@anonym_autor skús si nájsť ženu gynekologickú mladú. Hlavne citlivú a povedz jej že máš negatívnu skúsenosť nemusíš podrobné prípadne zdravotnú kartu.nech na to prihliadne.
Ja som síce gynekológicku začala navštevovať našťastie 18 rokoch keď som ostala.tehotna (plánované ).
Do dnes nikto nevie aké má skúsenosti negatívne v tejto oblasti ani gynekocicka len som jej povedľa že potrebujem viac priateľský prístup a hlavne citlivú a jemný nikdy som snim problém nemala rovnako ani z pohotovostnou gynekogickym.odelenum keď slúžili ženy v podstate mi to gynekológicka obvodná na písala do kartu aj do tehu knižky že som pacentka z po traumatickych skúsenostiach s je potrebný citlivý prístup a všetko povedať do predu a dať mi dostatok času .z lekármi som mala horšiu problém s vždy som ich na ambulaci keď som už ku koncu tehotenstva chodila do nemocnice dostala raz som odmietal a chcela čakať na lekárku ale tak lekár ustúpil že teda kolegyne naje voľná ale že zavolá kolegu či som mala predtím na poradni z čím som súhlasila .pri pôrode som mala ženu to tiež bola moja podmienka .nevravím že je to premna ľahké ale zvládne to omnoho lepšie u svoje ako keď som chodila do nemocnice
Neviem, ako to vysvetliť. Mám pocit, že som naozaj stratený prípad a nič mi nepomôže. Z toho všetkého mi býva fyzicky zle – napína ma, trasiem sa, mám extrémne stavy počas vyšetrenia… Mám pocit, že nikdy nebudem pripravená. Naozaj ďakujem za rady… Lenže prvá lekárka, ktorá ma vyšetrovala, bola žena, a bolo to pre mňa veľmi zlé. Neviem ovládať, či som „stiahnutá“, a keď som mala vzťah, reálne ma bolel aj klasický pohlavný styk. Nie je to len u lekára. Po vyšetreniach mi bývalo fyzicky zle aj niekoľko dní – skôr mi to ubližuje, než by mi to pomáhalo. KBT terapiu som skúšala, ale terapeutka to so mnou vzdala…
A z ostatnými vyšetreniami problém nemáš ? Z inými lekármi z iných odborov si na tom ako ?
Budem úprimná, mám z teba pocit, že ty sa z tej traumy ani moc nepokúšaš dostať, lebo by si už nebola “obeť”. Ja ti plne rozumiem, aké to je náročné niečo také zažiť, ale už nie si obeť a je jedno koľko terapeutov vystriedaš, pokiaľ nebudeš ty sama vedome pracovať so svojou hlavou, tak ti žiadny nepomôže.
Neviem, ako to vysvetliť. Mám pocit, že som naozaj stratený prípad a nič mi nepomôže. Z toho všetkého mi býva fyzicky zle – napína ma, trasiem sa, mám extrémne stavy počas vyšetrenia… Mám pocit, že nikdy nebudem pripravená. Naozaj ďakujem za rady… Lenže prvá lekárka, ktorá ma vyšetrovala, bola žena, a bolo to pre mňa veľmi zlé. Neviem ovládať, či som „stiahnutá“, a keď som mala vzťah, reálne ma bolel aj klasický pohlavný styk. Nie je to len u lekára. Po vyšetreniach mi bývalo fyzicky zle aj niekoľko dní – skôr mi to ubližuje, než by mi to pomáhalo. KBT terapiu som skúšala, ale terapeutka to so mnou vzdala…
@anonym_autor prečo to vzdala s tebou? Tiež mám pocit, že sa z toho nesnažíš naozaj dostať. Pre niečo potrebuješ byť v role obete. Túžiš po niekoho starostlivosti, podpore. Hľadala by som v rodine, vzťahoch s rodičmi. Ako banálne to môže znieť, skúsila by som afirmácie. Každodenne pozitívnu vetu, ktorá by mala liečivý dopad na tvoje nastavenie. Napríklad niečo ako Príjímam, že som žena a užívam si svoju ženskosť.
Ak si nájdeš úplnú podstatu tvojho nastavenia, tak vieš tú afirmačnú vetu upraviť presne na to čo potrebuješ spracovať. Opakovala by som si ju viackrát do dňa aspoň 21 dní a mala by si pocítiť zmenu. Možno by ti pomohol aj nejaký ženský kruh, ktorý by ti dával podporu. Ale to vtedy, keď potrebuješ ženskú oporu a máš problém s mamou. Ak máš prvotný problém s otcom v rodine, tak možno ženské kruhy nie sú to pravé.
Tak nechoď k lekárovi a radšej ani nesexuj. Veď aj tak z toho nič nemáš a ten chlap určite tiež nie. Proste, si ďalší psychicky labilný jedinec neschopný normálneho života a budeš ním dovtedy, kým sa sama nerozhodneš pozbierať. Nikto iný ti s tým nepomôže. Musíš sa vzchopiť sama.
Psychologička. Moxno ťa pošle k psychiatričke keď to bude potrebné aby si dostala liek na prekonanie paniky úzkosti. Musíš sa dať psychicky do poriadku.
Potom by som skúsila dobrého gynekológa. Ženy vraj nemajú cit. Nechcem uraziť lekárky, ale tak som počula. Mala som stále lekára a žiadne poranenie alebo surové vyšetrenie sa nestalo.
@anonym_cf1825 áno, ďakujem za informáciu. Snažím sa. Ako konkrétne? Vyskúsala som 5 psychológov a terapie, 4 psychiatrov a 3 psychiatrické lieky aj som momentálne na nich, nič konkrétne nezabralo...
@anonym_autor tak skúšajú dychové cvičenia čo ťa zrejme naučili. Samo to neprejde. Pracuj na sebe. Nájdi si nejaké podcasty o obetiach a nastavuje sa pomaly na normálne fungovanie. To neide zo dňa na deň. To sú mesiace a roky.
Je mi luto co prezivas. U gynekologa mozes kvoli vaginizmu odmietnut vysetrenie cez vaginu - vysetri ta ultrazvukom cez brusnu stenu, popripade cez zadok. Toto nemusi byt najvacsi problem. Skor sa sustred na seba, nenechaj si cely zivot pokazit. Stale, stale navsetvuj odbornikov a snaz sa docielit uzdravenie, aby si nasla svoj pokoj v zivote. Zelam ti to z celeho srdca ❤️
Psychologička. Moxno ťa pošle k psychiatričke keď to bude potrebné aby si dostala liek na prekonanie paniky úzkosti. Musíš sa dať psychicky do poriadku.
Potom by som skúsila dobrého gynekológa. Ženy vraj nemajú cit. Nechcem uraziť lekárky, ale tak som počula. Mala som stále lekára a žiadne poranenie alebo surové vyšetrenie sa nestalo.
@arianna25 Čítaj, veď ich vystriedala niekoľko, aj lieky.
Podľa mna iba nájsť si trpezlivu gynekologickú, ktorej dopredu povieš čo sa stalo, ze si to aj riešila s psychológom atd. Trpezlivý jemný pristup
@anonym_autor nie si jediná. Ja sa pri vyšetrení trasiem, ako by mali rezali. Musi ma roztvarat nasilu, lebo sa neviem uvoľniť. Ano, boli to. Ale trvá to len pár sekúnd, kým zoberú ster, dá sa to prežiť. Chodím každý rok takmer 30 rokov a žijem. Treba sa v hlave nastaviť, ze áno boli to, ale ked to prežijú ine, prezijem aj ja. Je to pre tvoje zdravie. Ide v podstate o selfcare. Ak budes mat dobre vysledky a nesexujes, netreba ti ani chodit kazdy rok.
Ja mám veľmi výbornú skúsenosť s doktormi z Ukrajiny. Sú omnoho viac empatický a majú pochopenie. Jedna doktorka mi povedala, že ona sama vníma rozdiel medzi našimi a ich. Že sama má negatívne skúsenosti a to je doktorka. Hovorím iba o prístupe, ktorý som zažila. Je citeľne ľudskejší.
@anonym_autor je mi to luto, dnes aj lekari su chladny a necitlivy. potrebujes laskavy pristup lekara a jeho trpezlivost. + podporna osoba ktoru asi nemas 😟 existuje sirup co davaju deckam u zubara mizadolam. Davaju to aj dospelym proti strachu zo smrti / pri rakovine/ Narkoza to nie je ale musis byt pod dohladom este nejake 2 -3 hodiny a odist z doprovodom ktoremu na 100% doverujes. Pocitovo je to opitost a sposobuje ze si mozno nebudes pamatat kde si bola
Pri vysetreni musis byt uplne uvolnena. Inac to bude obliet cto bolo aj u mna a to aj bez nejakej inej sexualnej traumy. Cize toto je u teba o nieco komplikovanejsie. No musis na tom popracovat. Mna dr ani nevysetroval kym som nebola uvolnena.
Drzim palce 😉
@anonym_autor ja mám výborného empatického gynekológa ktorý má takú skvelú aj sestričku. Veľmi ti prajem aby si našla niekoho takého. Oni by na teba netlačili a mohla by si v kľude vysvetliť aký máš problém
Ja som sa stretla s tým, že muži-gynekológovia boli citlivejší.
Ale chápem, že možno pri mužovi sa ešte horšie uvoľníš.
Skús popozerať na internete, ktorí doktori majú dobré hodnotenia.
Domnievam sa, že je veľmi odvážne tvrdiť, že niekto plne rozumie tomu, aké je prežiť podobnú skúsenosť. Aj keď môže mať niekto negatívnu skúsenosť, nevie presne, čo konkrétne sa stalo mne. Čím nechcem zľahčovať nikoho skúsenosť.
Chcem sa opýtať: ak si budem každý deň opakovať, že som žena a užívam si svoju ženskosť, aj napriek tomu, že tento pocit momentálne nemám, môže mi to pomôcť? nemám žiadny problém s rodičmi.
Môj problém sa netýka fyzickej bolesti – tú dokážem zvládnuť, zatnúť zuby a vydržať. Nezvládam však pocit poníženia. Pri intímnych dotykoch opakovane prežívam traumu, ktorá sa netýka len jedného konkrétneho miesta, ale všetkých intímnych partií – zadku, prsníkov aj genitálií. Čiže vyšetrenie cez zadok je ešte horšie. Nezvládam, keď sa ma niekto dotýka, nech je dôvod akýkoľvek. Nedokážem tento pocit potlačiť.
Nie, nepomôže ti opakovať si frázy, ktorým neveríš. Tvoje telo má obranné mechanizmy, ktoré mu slúžia- snažia sa ho chrániť. Keď si budeš hovoriť, ako si užívaš svoju ženskosť, klameš samu seba a nemáš oporu, ktorá by ti pomohla s tými obrannými mechanizmami.
Tu by ti najlepšie pomohol prístup doktora, ktorý by ťa videl ako ľudskú bytosť a nie iba ďalšie číslo v poradí.
Ak by si si niečo hovorila, tak niečo reálne. Napr. že to robíš pre svoje zdravie, že ti záleží na tvojom tele a chceš, aby oň bolo postarané, aby si bola zdravá atd...
Tak nechoď k lekárovi a radšej ani nesexuj. Veď aj tak z toho nič nemáš a ten chlap určite tiež nie. Proste, si ďalší psychicky labilný jedinec neschopný normálneho života a budeš ním dovtedy, kým sa sama nerozhodneš pozbierať. Nikto iný ti s tým nepomôže. Musíš sa vzchopiť sama.
@anonym_8ecc61 keď už chces písať obetí sex.zneuzitia, ktora ešte traumu nezvladla, takéto hejty, buď hrdinka a píš to pod vlastným nickom.
Domnievam sa, že je veľmi odvážne tvrdiť, že niekto plne rozumie tomu, aké je prežiť podobnú skúsenosť. Aj keď môže mať niekto negatívnu skúsenosť, nevie presne, čo konkrétne sa stalo mne. Čím nechcem zľahčovať nikoho skúsenosť.
Chcem sa opýtať: ak si budem každý deň opakovať, že som žena a užívam si svoju ženskosť, aj napriek tomu, že tento pocit momentálne nemám, môže mi to pomôcť? nemám žiadny problém s rodičmi.
Môj problém sa netýka fyzickej bolesti – tú dokážem zvládnuť, zatnúť zuby a vydržať. Nezvládam však pocit poníženia. Pri intímnych dotykoch opakovane prežívam traumu, ktorá sa netýka len jedného konkrétneho miesta, ale všetkých intímnych partií – zadku, prsníkov aj genitálií. Čiže vyšetrenie cez zadok je ešte horšie. Nezvládam, keď sa ma niekto dotýka, nech je dôvod akýkoľvek. Nedokážem tento pocit potlačiť.
@anonym_autor veľmi ma mrzí, čím si prešla a stále prechádzas..
Neviem, či ma zmysel sa sústrediť na hľadanie gynekológa, skôr musíš skúsiť inú formu terapie, iného psychológa/ psychiatra. Viem, že si toho prešla veľa, ale nevzdávaj sa, pomoc existuje.. A hlavne, ty za nič nemôžeš.a raz to zvládneš!!
a skusala si niekoho zobrat so sebou? napr mamu, kamaratku niekoho kto ta chape a podrzi? aby si sa sustredila na nieco ine, ukludnila, ze ti nic nehrozi tam.. lebo nehrozi. S lekarkou vopred si pohovorit ze mas stres z vysetrenia atd... a veru, navsteva p ohotovosti ti nepomoze, tam velakrat nie su lekari prave otvoreni diskusiam, len riesia urgentny stav a beru dalsieho cloveka.
Podla mna ako pises, psychologa a psychiatra si uz skusala, predpokladam, ze ti aj odporucali nieco, nie? ako prestat na to mysliet a odreagovat sa,
To vysetrenie je bolestive najma ak je clovek napaty a vystresovany, cize v podsate kym sa neuvolnis = tak nic ine nemozes cakat. Co sa tyka lekarov su rozny.. mozno tebe to rpide tak ,ze pozerala na teba ako na mimozenstana ale mozno je to len jej bezne vystupovanie, alebo tiez mala po tvojej traume nejake pocity... to sa neda pausalizovat, kto je taky alebo onaky na zaklade pohladu. ja poznam lekarov co si aj zartuju v ambulancii a rehocu sa s pacientkami a napr. mne to pride divne.. cize lekari su rozni, pacienti su rozni, a len si treba najst toho praveho. Ty ked vojdes ku lekarovi nemusis mu hned vyliezt na kozu, mozes si ho dokonca "vyskusat" a proste neist, nepodpisat zmluvu a ist inam. Aj male deti ekd sa boja k zubarovi, neskocia hned do kresla a nedaju si vrtat zub.. kolkokrat tam dieta ide aj 2-3x kym sa da osetrit.
Domnievam sa, že je veľmi odvážne tvrdiť, že niekto plne rozumie tomu, aké je prežiť podobnú skúsenosť. Aj keď môže mať niekto negatívnu skúsenosť, nevie presne, čo konkrétne sa stalo mne. Čím nechcem zľahčovať nikoho skúsenosť.
Chcem sa opýtať: ak si budem každý deň opakovať, že som žena a užívam si svoju ženskosť, aj napriek tomu, že tento pocit momentálne nemám, môže mi to pomôcť? nemám žiadny problém s rodičmi.
Môj problém sa netýka fyzickej bolesti – tú dokážem zvládnuť, zatnúť zuby a vydržať. Nezvládam však pocit poníženia. Pri intímnych dotykoch opakovane prežívam traumu, ktorá sa netýka len jedného konkrétneho miesta, ale všetkých intímnych partií – zadku, prsníkov aj genitálií. Čiže vyšetrenie cez zadok je ešte horšie. Nezvládam, keď sa ma niekto dotýka, nech je dôvod akýkoľvek. Nedokážem tento pocit potlačiť.
@anonym_autor tak ale ked neznasas dotyky, tak to potom mas problem aj u inych lekarov a neviem.. mozno ti skor chyba pocit bezpecia? naozaj ked toto citam, tak zbytocne je silit navstevy u gynekologa, aj ked... podla man su dolezite, aby si si urobila s lekarom vztah aj keby ta hned nevysetril. Prave pre tie urgentne pripady, ked proste musis tam ist.. aby si neutakala k cudziemu cloveku na pohotovost.
Áno, ale ostatné dotyky aspoň viem zniesť a v týchto prípadoch, keď ide o tie intímne miesta, tak je to pre mňa neznesiteľné. Ja som "zvládla" tie vyšetrenia už 2x, ale vždy mi to zhoršilo môj stav, takže možno zvládnem aj 3x aj viac, keď pôjde o život, ale vždy sa to odrazí na psychike a už vlastne po tých skúsenostiach, čo mám to asi nezvládnem bez zvracania a plaču tak neviem, či to budú lekári akceptovať ?
Keď som bola naposledy, tak lekár bol fajn, snažil sa ale aj tak to bolo extrémne nepríjemné a ako vravím, zlomil na mne ten nástroj. Ale to bola moja chyba, priznávam. Keď som bola na vyšetrení keď sa mi to stalo, čiže prvýkrát a to bolo asi 15 rokov dozadu, to bolo celé zle. Mala som veľké zranenia tam, lekárka pozerala na mňa ako som už hovorila, neviem, či to bol jej prvý prípad takého násilia, neviem. Trvalo to dlho. Chcela som prestať s tým vyšetrením a postaviť sa z tej kozy ale sestrička ma silou zarazila do toho lehátka a povedala že musím vydržať aj keď som plakala a viacmenej som sa bránila. Tak neviem. Ale hovorím, bolo to dávno a ja v podstate decko a dosť som to prežívala, takže to je pohľad z mojej strany.
Skus nieco ako meditacne techniky. Zhlbola dychaj, zavri pri tom oci a skus rozmyslat nad niecim uplne inym co ti vyvolava prijemne pocity ...priroda, kniha, jedlo,...hocico. Moja dcerka sa velmi bala zubara a ja som ju takymto stylom doviedla do stavu ze on pri vrtani zubu dokonca zaspala. prespala cele osetrenie. Ja som bola vzdy za zenu pri vysetreni, kym moju lekarku nezastupoval kolega. A pre mna to bolo prve vysetrenie, ktore ma nebolelo. Bol ovela viac citlivy, nemala by som z tohto uz predsudky. Co sa tyka dotykov a traumy, ja nie som expert, ale vnimanie tvojho tela je v tvojej hlave. Pozri sa na seba naha do zrkadla. Povedz nahlas Mam sa rada. Skus sa sama dotknut svoho tela, pohladit sa. Ked sa aj s tym co sa ti stalo dokazes mat rada bude to zaklad na ine veci.
@anonym_autor čo tak dať sa liečiť?