• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Endometrióza 2

11. decembra 2017 
Dievčatá ale dobre si rozmyslite, či dve, ja som bohužiaľ mala zlú skúsenosť, však viete akú. Teraz si budem dávať určite vkladať len jedno.
16. okt 2009 o 17:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ika33-joj veľmi vďačne aj naraz.S jedným tehotenstvom 2deti a mám od otehotňovania,vynosenia,rodenia už potom pokoj.Ja by som veľmi chcela 2detičky-dvojičky.Ja som sama a to je na figu
16. okt 2009 o 17:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ogetak tak ako vidim tak nielen mas rovnake injekcie ako som mala ja decapeptyl-znasala som ich dobre,ale ak som dobre pochopila tak ani surodencov nemas ako ja.Tiez som rozmylsla mat dve deti,lebo nieje vyhra byt sam.Ale momentalne som v takom stve kvoli robote,ze rozmyslam nad tym ak nam nevyjde prirodzene otehulkovanie a mne sa podari dostat do inej roboty ivf odlozit o nejaky ten rocik dva :confounded:
16. okt 2009 o 17:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jani,
ja tiez zvazujem ci dve. Rozhodnem sa asi pocas, podla toho, co zo mna vydoluju, ake budu embryjka. Mam tam pre aj proti. Doktor vravel, ze som mlada :slight_smile: a staci jedno. Ty si chcela dve alebo oni ti ponukli tu moznost? Bojis sa, co bude s mrazacikmi? Je to tazke povedat, nemam ani jedno baby, ale urcite si dame zamrazit a uvidime, co bude dalej. Urcite by som chcela viac deti, hoci budem visiet na lustri od stastia, ak bude aspon jedno.
16. okt 2009 o 17:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby,
to brucho je dnes cele poobedie take bolave - citim bolest v bruchu, ked cikam. To som kedysi citila a myslela som, ze mam zapaly mocovych ciest a nikdy sa nic nepotvrdilo. Pocas liecby som nic necitla a teraz je to spat. Ktovie, mozno tam su nejake loziska, co sa zasa preberaju...
Jane,
to chces tak dlho cakat? Chapem, ze praca a to vsetko okolo ti nepridava. Ale aj my mame problem - nenormalne vysoku splatku na dlhe roky a to za byt, kde sa ledva vojdeme. Ak budu deti, tak neviem, kam ich dame. Zit na 52m2 s detmi a sem-tam mat nejaku navstevu, hm...bola som navyknuta na ine rozmery doma v rodinnom dome...
16. okt 2009 o 18:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janemari- ja nechcem byť za múdru,ale roky idú.Kariéru ešte budeš robiť,ale tie roky čo prejdu už ti nik nevráti.Ale ja som podobne rozmýšľala ako Ty.Najskôr byt,potom autá,nejako sa predsa materiálne zabezpečiť a roky ušli a teraz?Nie a nie otehotnieť a mať deti.Jednak som stará a jednak mám dg. na dg.Ale rozhodnúť sa musíš Ty.Keď ono je to o tom kto Ti dnes dá čo zadarmo?A keď chce človek sa nejako zabezpečiť,tak musí makať.
16. okt 2009 o 18:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ogeletka,
kolko mas rokov? Kolko sa snazite?
16. okt 2009 o 18:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mám 33.rokov. A snažíme sa 3roky.A Vy???
16. okt 2009 o 18:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ja som sa este nerozhodla uplne.My sa tiez snazime vyse troch rokov ale bola tam aj liecba.My sa sa o dieta pokusali od zaciatku a tak som uz asi unavena z vecneho planovania.Predtym som mala aspon istotu v praci,ale teraz ziadne istoty.Je tu cas do konca roka na prirodzene snazenie a ked to nevyjde a ja do noveho roku budem vstupovat ako nezamestnana a bez dietat,s domom ktory potrebuje velku investiciu a bez penazi,neviem ako chodit do centra,ako to platit a podobne.Mam pomaly 31 a cas leti a preto so uvedomujem ze musim zobrat zivot do svojich ruk a hlavne sa rozhodnut. :confounded:
16. okt 2009 o 18:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
31, snazime sa 2,5 roka vratane liecby.
Jane,
drzim palce, aby sa to s tou pracou konecne ustalilo. Nemas cas si sem-tam nieco mrknut a skocit na pohovor?
16. okt 2009 o 18:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Janemari a ja som si myslela,že som sama.Ako vidím všetky máme niečo. :frowning2:
16. okt 2009 o 18:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dahra ved o to ide ze sa mi zase naskytla prilezitost skusit pracu.Len ide o to ze ak by sa mi to podarilo a mna by zobrali budem musiet dieta odlozit na neskor. :cry: Keby tato robota zostala,tak by som nemala co riesit mozme sa zacat snazit naplno o dietatko.
16. okt 2009 o 18:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ogeletka ja tento rok stale nieco riesim a uz som z toho unavena.A preto asi na vsetko kaslem a necham veciam volny priebeh-Ked sa zadari dietatko tak sa zadari a ked nie tak nie.A ked budem nezamestnana tak budem doma a ked ma pozvu na pohovor pojdem a ked ma zoberu tak pojdem a dieta bude musiet pockat.Uz neriesim nic,nechan to na toho hore.Ak chce aby sme mali dietatko tak otehotniem a ked nie tak mi da pracu.
16. okt 2009 o 19:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mám 28 teda pomaly 29. Ale nechcem to odkladať i keď mi hovoria, že nemám až tak veľa rokov. Človek nikdy nevie. Stále je niečo, prečo nie je vhodný čas. Viem, že bez peňazí sa toho veľa nedá, ale zdravie sa za peniaze kúpiť nedá. Treba sa snažiť keď to ešte ide. Nechcela by som dopadnúť tak, že mi povedia, že som dlho odkladala otehotnenie a teraz to už neide.
Janemari - chápem, že keď by si prišla do nového by bolo jednak nefér hneď otehotnieť a bolo by vhodné aj niečo zarobiť (korunky) ale myslím si, že je veľmi veľa ludí na svete, ktorým peniažky chýbajú a aj tak vedia prežiť. Veď aj ty by si to zvládla, nie? Radšej by som sa asi upriamila na to dieťa. Práca sa vždy nejaká najde.
16. okt 2009 o 19:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ika ja chcem dietatko ale som z toho vsetkeho taka unavena ze uz nevladzem.
16. okt 2009 o 19:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
JA viem. Ale veď práve preto :slight_smile: Vieš, že niektoré veci prídu keď to najmenej očakávaš a možno aj chceš. :wink:
Nebre to v zlom. Ja som to tak nemyslela. Len ja by som asi s tvojimi zdravotnými problémami už nečakala. ALe ber to len ako môj názor a riaď sa svojim srdiečkom. :dizzy_face:
16. okt 2009 o 19:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jane, ale ved odist mozes aj z novej prace, ci nie? podla mna by si mala mysliet hlavne na seba a nie na to co je nefer. ved otehotniet mozes aj "akoze" nahodou. vykasli sa na vsetko, snazte sa a uvidis. blbe je, ze je to strasne tazke nemysliet na to, mne to tiez vobec nejde :frowning2: a to sa fakt snazim nesustredit sa na to, aby som otehotnela.
16. okt 2009 o 19:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ika ja sa nehnevam a velmi dobre ta chapem.Aj ja by som tak radila druhym.Ale ked si poriadne oddychnem budem mat iny nadhlad.Ako hovorim som tak strasne unavena,ze aj ked rano vstanem je mi strasne zle a cely den som otapena a nic nevladzem.
16. okt 2009 o 19:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janemari - Poznám tento stav. Mala som ho nedávno. ALe teraz je už dobre. :slight_smile: Tak praje, aby ťa to rýchlo prešlo a aby si mala dostatok energie na všetko.
16. okt 2009 o 19:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Najhorsie na tom je ze by malo zacat plodne obdobie a pokial budem takomto strease a unavena tak sa z ovulaciou mozem rozlucit.A to mam na prirodzene otehotnenie len par cyklov :frowning2:
16. okt 2009 o 19:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mám za chvíľu 34-a asi mám byť šťastná, že mi tú všivavú chorobu zistili až v tomto veku, čo? :unamused:
Kurnik, už nech mi to pichnú...ten hormonálny koktajl...., nech viem na čom som... :confounded:
16. okt 2009 o 20:08  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jane - tak trošku do teba zabŕdnem aj ja :wink: Určite bábätko neodkladaj, či bude alebo nebude nová práca, v prvom rade musí byť snaha o bábo. Nejaká práca sa nájde aj potom...ja viem, že to s prácou ani s peniazmi nie je vždy jednoduché ale dieťa je to najvzácnejšie a bohužiaľ nemožno čakať do 40-50-tky,kým bude všetko ostatné vysporiadané. Prepáč, že ti tak frflem :wink:
Dahra - tú situáciu pri transfere si pamätám doteraz: Ležala som na stole a Dr. sa ma pýtal, či chcem jedno alebo dve, embryologička vravela, že embryjka sú krásne (obe boli už hatschujúce blastocysty) a že sa určite chytnú, či budem pripravená aj na dvojičky. Povedala som, že chcem dve, predošlé 2 IVF mi nevyšli, tak som si myslela, že sa to zas nepodarí, a ak áno, že len jedno embryjko sa ujme. Doteraz si vyčítam, že som mala chcieť len jedno. Určite by som pri jednom bábätku nemusela na serkláž a nedošlo by k infekcii. Takto mám nakoniec aj tak len jedno dieťatko a to som sa tak moc tešila na dve dievčatká :pensive:. Dve bábätka bol asi dosť veľký zaberák na moju ešte nikdy nerozťahovanú a v zrastoch usadenú maternicu, tak si aspoň myslím ja. Keby som mala úplne zdravé podbruško, určite by som vynosila aj dve detičky, ale takto som mala byť spokojná radšej len s jednym. Toľko len môj názor.
16. okt 2009 o 20:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
jani ja viem ze mas pravdu :sweat_smile:
16. okt 2009 o 20:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janemari, nechcem byt vlezla, ale asi mame vsetky nejake jesenno-zimno-babioletovske splyny.. pracujem uz viac ako 10 rokov, tridsiatka na krku, a za to obdobie som zazila 3 kolegyne, ktore akoze neplodne alebo nechceli deti, nastupili do zamestnania, a do polroka boli na rizikovom tehotenstve a nikto im hlavu neodtrhol.
dnesna doba je zla, takze ani my nemame na vyber, len sa prisposobovat, na zaciatku treba zjednat co najlepsie pracovne podmienky.. a vela veci sa vyriesi aj samo :slight_smile:
neboj.. tiez si hladam pracu, pri tej terajsej a pri tych nervoch nemam sancu počať..
okrem toho, podla merania bazalnej teploty vyzera, ze ovulacia este nenastala, hoci je uz 19 DC, bolesti uz tyzden, dnes sa k tomu pridali bolesti v prsiach.. :frowning2:
nech uz je akokolvek, chcem babatko radsej co najskor ako vobec.. tak zase doktor, vysetrenia, a bolave nalady

ale modlím sa, aby nám všetkým bolo lepšie :wink:
16. okt 2009 o 21:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babule. to bol den! bolesti mrchate, stres v praci, pohreb, naspat do prace.. a praca na cely vikend. som KO. pridavam sa do debaty. ja mam v celku dobru pracu, bavi ma a nie je az tak zle platena, aj ked musim si doplacat tu minimalnu sadzbu na doplnkove poistenie, aby som dostavala maximalnu matersku AK sa IVF podari.
vsetci okolo mna maju deti, hlavne baby, co to nikdy neplanovali a podarilo sa im hned prvy mesiac.. a mna to trochu zaboli vzdy.. tak si vravim, ze ak sa mi IVF podari, budem sa sanovat a okamzite pojdem na PN. ja myslim, ze asi mi nik ani inu sancu neda, po vsetkych operaciach a prechodoch.. ale aj tak na druhej strane zvazujem, ci to mm utiahne sam, platiit dve hypoteky a stavebne sporenie, dve zivotne poistky a dve studentske pozicky.. chudatko moje.. no nemozem uz na to brat ohlad. mam 30 a najhorsi stupen endo.. nemam cas vyriesit vsetko.. musim dat dieta na prve miesto a ostatne sa bude musiet vyriesit samo.. casom..
16. okt 2009 o 23:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby,
tak ako čítam, väčšinou sme tu 30-tničky a všetky premýšľame nad tým istým. My sme tiež dieťa najskôr odkladali, až kým mi v 26-tich nezistili endo, tak sme zmenili priority a dieťa dali na 1. miesto. podarilo sa mi po 2,5 roku otehuľkovať prirodzene, IVF sme nechceli hneď. aj keď mám IV. stup. endo.
aj teraz stále rozmýšľam, ako budeme zvládať úver, poplatky a bežné výdavky, keď ja budem na MD, ale stále si hovorím, že nejako bolo, nejako bude. proste to budeme musieť nejak zvládnuť. takže ako vidíte, ani jedna nie sme v tom sama :slight_smile:
17. okt 2009 o 14:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
prahaxx asi je momentalne take obdobie,ze veci sa vo vnutri kopili dlhu dobu a teraz uz vyliezaju na povrch.A ci clovek chce alebo nie musi ich riesit.A rozhodovanie ohladom dietata neovplyvnuje len praca,ale aj vztahy a ostatne veci.A pokial sa zacne vsetko sypat naraz strata prace,nedostatok penazi ci narusene partnerske vztahy je na zvazenie ci sa pustit do boja o dieta,alebo radsej vyriesit ostatne veci a ked budu ok zacat boj o dietatko.Presla som kus cesty od neuspesneho snazilkovania,cez stanovenie diagnozy,operacie a liecby.Teraz nastava cas ked je uz len krocik od toho mat dieta.A zase mi klopu na dvere spomienky ako sme snazilkovali vacsinou na silu lebo boli plodne dni ci ovulacia.Ako to narusilo nas vztah a narobilo kopu problemov.A viem ze ani teraz sa tomu nevyhneme a tlak bude o to vacsi ze to mame ohranicene casovo dokedy mame sancu otehotniet prirodzene.A ked sa nepodari je tu centrum,ktore je spojene s cestovanim a to neratam vymienanie smien,nepochopenie na pracovisku,peniaze na benzin a kopu inych vybavovaciek.Okrem toho bojovat s tym ze nasa viera je proti IVF a ked sa pren rozhodneme vycitky svedomia a mozno odsudenie udi.A vsetkemu dava kliniec toto depkove obdobie.

miminap tak co sa tyka financii tak to vam naozaj nezavidim.Doteraz som nepoznala nedostatok penazi.Vzdy som mala tolko ze ked som nieco potrebovala jednoducho som si to kupila.

Vobec neviem ako vsetko poriesim a zatial vyckavam co sa bude diat a ako sa budu veci vyvyjat.
17. okt 2009 o 16:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,
musela som si vás dočítať, aby som bola v obraze....
ogeletka - decapeptyl mi pichli 5 krát, v podstate sa to dalo vydržať, asi najhoršie boli návaly :stuck_out_tongue_closed_eyes:, výkyvy nálad som mávala ale skôr ako depky ma brali nervy, niekedy som si myslela, že od zlosti ma rozpučí :grinning: , našťastie je to dočasný stav. inak sa mi zvýšil tep a keď som šla peši na 3.poschodie kde bývame, tak som mala jazyk až po zem čo som nevládala. no a sex nula bodov. chudák manžel, ale tiež to nejako vydržal :grinning:. a ešte som zle spávala. len mi trochu trvalo, kým som sa tých účinkov zbavila, teraz som 4 mesiace po liečbe. ale to je individuálne.
17. okt 2009 o 16:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ako tak čítam všetky toho máme dosť :unamused:
ja som sa počas liečby snažila upraviť životný štýl, pretože dovtedy bol zo mňa workoholik a celkom sa mi to aj darilo. ale teraz sa na mňa zase všetko vysypalo - som zavalená prácou, aj keď jej nemám veľa, ale zostala som sama na všetko a keďže kolega bude zrejme do konca roka PN, tak to bude paráda, k tomu navyše škola, končím tretí ročník, takže teraz toho bude dosť a k tomu ideme prerábať byt - umakartové jadro je už predsa len off. posledné dva týždne som trávila v kuse v práci, vrátane víkendu a už cítim vyčerpanie. ale musím sa zase nejako nastaviť do pohody, aby sme mohli do konca roka trochu posnažilkovať. mám 27, ale už to nechcem odkladať,stále sme to odkladali ( sme spolu skoro 8 rokov, 2 v manž.), lebo vždy bolo všetko okolo najdôležitejšie a mm má 36 tak aj kvôli nemu...

janemari tvoju situáciu, ti nezávidím, ale ružové to asi nikdy nebude, vždy treba niečo riešiť :unamused:

a dúfam, že s tou mrchou som to nezakríkla, keď som ju tak vychválila :grinning:
17. okt 2009 o 17:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
17. okt 2009 o 17:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok