• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Mám panickú poruchu a chcem bábo

4. mája 2017 
@laerke vieš čo no ja som sa na ten rivotril informovala a vraj to neublíži a tú jednu kvapku na ukludnenie môžem a nestanem sa závislá a vraj na tie 2 mesiace mi nebude nasádzať antidepresíva že radšej sa uvidí po pôrode....
12. nov 2010 o 20:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lucca ja byvam v Lamaci a teraz je to so mnou tiez na nic, dve kamosky sa mi stahuju prec, s tou jednou som bola denno denne a neviem co tu budem bez nej... :frowning2: ...a presne ako ty aj ja mam ostatne kamosky v praci.. :unamused: ...takze kludne ked ti bude na nic tak napis.. :wink:
12. nov 2010 o 21:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte dievčatá, môžem sa opýtať, či ste mali aj nejaké problémy pred otehotnením? Napr. panickú úzkosť, zlý psychický stav. Lebo vraví sa, že zlá psychika bráni otehotneniu. Pokúšam sa o bábätko, pred nedávnom som jedno čakala, ale nezvládla som to psychicky a skončilo to na interupcii. Dostali ma tam moji príbuzní, mama, rodina, partner. Nezvládla som ich tlak. Teraz som odhodlaná za svoje bábätko bojovať. Len je otázne, či dostanem ďalšiu šancu. Nie som na tom dobre psychicky, navštevujem aj psychológa.
14. nov 2010 o 19:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katy31 ahoj no ja trpím panickou poruchou 6 rokov a brala som pre tehotenstvom lieky takže som sa cítila relátívne v pohode. v máji tohto roku som bola nútená lieky vysadiť lebo som otehotnela a kedže som tiež dieťatko chcela tak som si povedala že to skúsim .... lieky som vysadila a prvých 5 mesiacov v pohode potom prisli nejaké záchvaty tak som začala chodiť k psychologičke a brala som len homeopatiká a medovkový čaj a megne B6 na nejaké 2 mesiace to pomohlo teraz som v 8 mesiaci a opäť cítim napätie a nepokoj ale musím to už nejako vydržať... ved sú to už len 6-9 týždňov takže to chcem dokopať....potom ak bude treba opäť lieky nasadím ak sa stav zhorší....
14. nov 2010 o 19:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@simisimca ahoj , ked sa budem cítiť na nič tak sa určite ozvem.... auto mám tak by som vedela aj dobehnúť ... :slight_smile:
14. nov 2010 o 19:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katy31 preco si sa nechala rodinou zdeptat? Moji rodicia ani nevedia ze som tehu. Byvas s nimi? Mozes do IP ak chces pisat.
14. nov 2010 o 20:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som sa veľmi tešila, tak som sa podelila o svoju radosť s rodinou. Mesiac do mňa všetci hustili, že to nezvládnem, že nemám dosť peňazí, mám doma už jedno dieťa a partner ma opustil, hoci moje dieťatko bolo plánované a dlho.. že budeme hladovať, to je dlhý príbeh... z prvého termínu som odišla, na druhý som už išla ako stroj. A to bolo celé dni, od rána do večera. Bojovala som s nimi ako lev, kým mi nevypla hlava a emócie. Aj psychiater aj psychológ sa zhodli, že som nemala šancu, že to inak ani dopadnúť ani nemohlo. Bola som na to sama, navyše oslabená tehotenstvom a problémami s ním. Už som prestala vidiť, boleli ma nohy, nevládala som ani chodiť. Z môjho radostného tehotenstva bola nočná mora. Viem, že už takú chybu nikdy neurobím, ak sa mi podarí ostať tehotná, už to bude len tajomstvo medzi mnou a Bohom...
14. nov 2010 o 20:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@luuca1 Veľmi Ti držím palce, ja veľmi ľutujem, že mi nenapadlo navštíviť psychológa, kým som bola tehotná, moje dieťatko by žilo... ja som mesiac nezažmúrila ani oko, mala som stavy úzkosti, depresie, teraz som vo fáze žiaľu a smútku. Ale rozhodla som sa mať ďalšie dieťatko, ak mi dá Boh druhú šancu a už to chcem urobiť lepšie. Lieky neberiem, zatiaľ to zvládam bez nich nich, len s pomocou psychologičky a príbehov z modrého koníka a pomocou jedného človeka, ktorého mi poslal Boh do cesty a prežíva to isté, ako ja. Ale nie som v psychickej pohode, tie stavy sa stále vracajú. aj tie úzkosti.
14. nov 2010 o 20:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katy31 ja si tiež myslím že treba len vydržať, čo nás nezabije to nás posilní...mne tiež nieje každý deň do spevu niekedy si hovorím ze ma boh za niečo potrestal ked musím čeliť tejto hroznej chorobe...aspoň počas tehotenstva mi mohla táto choroba dať pokoj aby som si to užila naplno, takto si to neužívam a poviem ti že už ďalšie tehotenstvo neplánujem .....
14. nov 2010 o 20:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 veď tehotenstvo je krásna vec...veľmi Ti želám, aby Ti prinieslo bábatko radosť a štastie a hlavne pokoj v duši. Ja som sa tak veľmi tešila na začiatku.. bola som odhodlaná na všetko... len ja som bola na to úplne SAMA. Bez podpory blízkych, navyše pod ich obrovským tlakom. Toto by som nepriala ani svojmu nepriateľovi. A tak veľmi si želám ďalšie bábätko.
14. nov 2010 o 20:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katy31 tehotenstvo môže byť krásna vec ale asi ked ti je každý deň zle a na plač nemá s krásou nič spoločné.... milujem to dieťatko to ano ale to tehotenstvo je dlhé a pre moju psychiku je to uplne zlé
14. nov 2010 o 21:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 ja viem, ja som to tak prežívala vďaka mojim blízkym, aj mne tak bolo, lebo som mala plnú hlavu ich hrozných vecí. Ale už to nemáš ďaleko, tak Ti veľmi, ale veľmi držim palčeky, nech Ti to rýchlo ubehne. A vždy mysli na to, že si silná, lebo si to zvládla. Niektoré sme také šťastie nemali.
14. nov 2010 o 21:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@katy31 Dakujem Katy ty si dávaj na seba tiež pozor a nedovol nikomu aby ti pošlapal šťastie ty predsa sama vieš čo je pre teba najlepšie...
14. nov 2010 o 21:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 Ďakujem Luuca, moje šťastie zomrelo... ale snáď príde ďalšie, ktoré dostane to, čo toto nedostalo. A už to zvládnem, budeš mi príkladom... už to hádam zládnem lepšie, len aby to prišlo, drž mi palce..
14. nov 2010 o 21:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 koho Pán Boh miluje, toho krížom navštevuje...vydrž to prosím ťa. uvidíš, keď sa ti narodí bábinko, tak všetko bude krajšie a zvládneš to. ja sa tiež modlím k Bohu, keď ma chytí záchvat, plačem a pýtam sa prečo práve ja? je to hrozné, a keď mi je dobre, ďakujem Bohu za to. :slight_smile:
14. nov 2010 o 22:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Lucca jasne kludne sa ozvi... :wink: ..keby daco tak aj ja som mobilna... :slight_smile:
15. nov 2010 o 10:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby vy máte tiež vysoký pulz??? ja mávam aj 110/ min a mám z toho takpovediac už strach
16. nov 2010 o 16:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Holky,držte se a i když berete AD, všechno bude určitě v pohodě, znám dost holek, co braly AD v těhotenství a mají krásné zdravé dětičky. AD prostě nemají vliv, teda pokud máte ta správná.
Kdybyste se chtěli podívat na našeho prcka, tak tady je odkaz a když nám pošlete hlas, budem moc rádi
http://soutez.doma.nova.cz/petrace
Držte se holky :wink:
17. nov 2010 o 09:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kokos baby dnes sa cítim akoby ma prešiel parný valec.... a to som spala...ale taká som ako bez duše, unavená ani rozprávať sa mi nechce....taká som aj volaká smutná a ani neviem z čoho....
17. nov 2010 o 15:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@seva ahoj ako sa máš??? ja sa snažím prežívať a bojovať s PP bez liekov...ale začínam sa obávať aby sa hned po pôrode nedostavili záchvaty ked teraz nebriem lieky a trpím jak pes.... ´dúfam že to malinká nevníma.....
17. nov 2010 o 17:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@p69majka pán boh by ma mohol aj s krajšími vecami navštevovať ako s PP :unamused:
17. nov 2010 o 17:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 no veru mohol. S tým pulzom, ja keď som bola tehotná, tiež som mala vysoký. Nato som brala ten Magnerot, to mi kázal gynekológ na ukľudnenie a aj kardiológ. Je to vraj ale normálne, lebo šlapeš za dvoch. :slight_smile:
17. nov 2010 o 20:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 ahoj Luuca, ja sa mam fajn, citala som casu diskusiu odkedy som tu nebola,
a chcem Ti iba povedat, ohladne pulzu, ze samozrejme pri panickej poruche sa vysoky pulz objavuje,
je to vsak taka psychosomaticka vec ... cim viac sa bojis, tym rychlejsie Ti bije srdce ... ja som mavala 110 - 120 uplne bezne... plus tehotenstvo samotne este pulz zvysuje. ja teraz mavam v pohode cca 95, niekedy aj viac, a to ma uz zachvaty netrapia.
je obdivuhodne, ze sa s touto chorobou snazis kvoli dietatku bojovat bez liekov ... naozaj, Luc, klobuk dole. na druhej strane, niekedy ani najsilnejsie odhodlanie a pevna vola nestacia. je to proste choroba ako kazda ina, a chorobu treba liecit. ak sa citis naozaj zle, nemas energiu, alebo dokonca ani silu tesit sa na to, co pride, myslim, ze by si to mala riesit. urcite existuju AD, ktore dietatku neublizia.
u mna sa pocas porodu, ani po nom uz zachvaty nikdy neobjavili. ale urcite je to velmi individualne.
kazdopadne po porode budes potrebovat vela sil, kym si s dcerenkou najdete svoj rezim.
idealne by bolo, keby Ti mohol aspon prve tyzdne niekto pomoct, kym sa zotavis z porodu, atd.
budem ti velmi drzat palce. ci uz sa rozhodnes to "dobojovat" bez liekov, alebo to predsa len poistis liekmi.
keby si hocico potrebovala, alebo chcela len tak pokecat, kludne sa ozvi. aj cez IP.

17. nov 2010 o 23:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj! Tak jsem se tu dozvedela par zajimavych info. Napr.s tim tepem. Nikdy jsem nevedela, proc mam tak vysoky. Trpim take PP. Nemohla nikde byt pres noc bez partnera. Nemohla jsem ani jit spat kdyz on nesel nebo jsem se musela strasne prekonavat, aby jsem vydrzela to kdyz byl ve vedlejsi mistnosti a dvere byly zavrene. Ani k rodicum jsem nemohla. Jen pres den a lehnuti si (napr.po obede) to vyvolalo taky. Tehu bylo stejne. Po porodu (v porodnici) to bylo fakt strasne. Partner tam spal 4 noci na kresle a stejne me to potkalo i tam. Vzali mi dite na celou noc. Cim je ale maly starsi, tim je to lepsi. Uz nejsem zdaleka tak fixovana na partnera. Jezdim k rodicum i na 5 dni!!! Je to pro me neskutecne po tolika letech. Rikam si, ze jsem si ukradla partneruv gen a s malym se citim dobre. Strasne se bojim toho az zjistim, ze jsem na maleho fixovana jeste daleko vic nez kdysi na partnera. Zatim kojim a hodlam kojit, co nejdele, takze to neresim a budu to resit az pak. Jak se vam PP presne projevuje? A spousti vam to neco konkretniho (napr.jako me to nocovani) nebo to mate i treba z niceho nic?
18. nov 2010 o 09:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dana3262 Ahoj tz si počas tehu brala AD??? lebo ja sa snažím nič nebrať ale už som na pokraji svojich síl.... nemôžem spať, na nič sa neviem sústrediť stále plačem, a mám pocit že aj s partnerom sa yačíname odsudyovať kvoli tejto miyernej chorobe...poviem ti že už nou trpím 6 rokov a nenavidím svoj život odvtedy pretože už to niesom ja..... a teraz to na čo som sa v živote najviac tešila ma neteší a to je moje miminko...chápeš.... cítim sa hrozne ....
18. nov 2010 o 11:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 ja jsem nikdy nebrala zadne leky na psy. Navstevovala jsem psychiatra a po te psychologa(ten je podle meho na nic). Muzu ricu, ze tehotenstvi jsem brala jako nutne zlo. Netesila jsem se, ba prave naopak jsem byla trochu nastvana a ukrivdena, ze jsem zena a ze musim byt tehotna. Zachvaty se projevovaly tak, ze jsem se trasla, brecela, davila jsem se na zvraceni, mela jsem prujem (treba za 2 min po tom,co jsem citila, ze zachvat prichazi). A takovy ten pocit jako kdyby mocovy mechyr stoupal trupem do krku a cerno pred ocima, motolice, fuj.. Nepreslo to hned po porodu. Az kolem 6-7 mesice jsem zacla citit vetsi zmenu. Ted je malemu 9.m a ja opravdu citim, ze ho miluji a obetuji pro nej cokoli. Jeste kdyz mu byly tak 3m, mela jsem pocit, ze kdyby si pro nej nekdo prisel, ze mi to neprijde. Jsou to hnusny stavy a clovek o to vic bojuje v sobe. Mas jeste pres 2 mesice do porodu. Chodis do prace? Jsi doma? Co delas pres den. Uvidis, ze par mesicu po porodu bude vse 1000x lepsi nez pred tehu. Ja mam PP pres 5 let. Vis, cim to zaclo nebo proc?
A partnera uz jsem taky zacla pekne stvat. Ono, kdyz si to vezmu objektivne, z pohledu zdraveho cloveka, ktery to nikdy nezazil, nechape to, neni divu, ze je z toho otraveny.
18. nov 2010 o 11:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dana3262 no ja som už 2 týždeň na PN a odvtedy to začalo som doma sama a utápam sa v myšlienkach že čo so mnou bude..... prosím ťa ako si to zvládala 5 rokov bez liekov??? a počas tehu si nemala žiadne sos lieky nejaký lexaurin alebo rivotril.... mne totiž dala psych Rivotril ale tak ma tu baby nastrašili že sa ho bojím si dať aby sa mne alebo malej niečo nestalo......
18. nov 2010 o 11:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 dost mi pomahalo pracovat. Jeste den pred porodem jsem stala v prujezdu a rozdavala nase katalogy. Umim se dost vytizit. Kazdy vecer si sepisu do notysku, co musim druhy den udelat. Taky 4x tydne hraju v ruznych souborech na saxofon. Kdyz jsem prestala studovat a jeste jsem nepracovala, mela jsem klasicke deprese jak z brozurky. Rodina mi akorat furt rikala, jak vypadam hrozne atd.. Takze pomoc zadna. Jako zena si musis uvedomit, ze ted par let tvoje prace bude domacnost a mimi. (ale jak rikam, me to trvalo v podstate do ted). Taky mi pomaha kdyz varim. Mam pak pocit, ze jsem vic uzitecna. To, co ti pisu jsou naprosty malickosti, vim, ktery sami o sobe nepomuzou. Leky jsem nebrala, ale z casti vim, jak se citis. Napis mi ceho presne se bojis, nebo jake te napadaji myslenky?
18. nov 2010 o 12:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dana3262 bojím sa chodiť do veľkých centier na nákuky..... myšlienky mi stále ubiehajú že mi hrozne búši srdce a že mi prepne z toho v hlave...stále myslím na to ako to mám vydržať...neviem si zrazu spomenúť z mojho života na nič pekné aby som sa rozptýlila...asi tak....potom príde ten pocit na odpadnutie a záchvat jak vyšitý...utekám teraz k psychologičke ale určite ti napíšem ešte potom ked sa vrátim ....paappa
18. nov 2010 o 12:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@luuca1 ja nemam s psychology dobrou zkusenost. Navstivila jsem postupne 3 a vzdycky kdyz jsme se dostali k tomu, ze za moje problemy muze moje rodina a kolik moje mama udelala chyb, prestala jsem tam dochazet. Potrebovala jsem vyresit sebe, ne mamu. Naopak navsteva u psychiatra me velmi povzbudila a prekvapila. Debata u psychiatra mela hlavu a patu. Nekam postupovala a to bylo velmi prijemne.
18. nov 2010 o 15:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok