Mám sociálnu poruchu?
Mam 18 rokov a bojím sa všetkého. Od malička som bola veľmi hanbliva. Ale posledných 5 mesiacov je hroznych. Bojím sa chodiť nakupovať. Neviem uz ani rozprávať s najbližšími kamarátmi, s priateľom a posledných dňoch uz ani s rodičmi a to len kvôli strachu. Odchádzam zo školy s tým ze učiteľom poviem ze ma bolí hlava a pritom mam len strach. Stále sa potim. Vyhýbam sa návštevam. Ak som vonku s kamarátmi a mam vypite aj tak som ticho a nedokážem sa uvoľniť. Nechodím do podnikov. Ak vidím znameho na ulici radšej prejdem na druhu stranu cesty. Minule som pol hodinu chodila okolo obchodu a bala sa vojst dnu a ked som prisla domov bez nakúpu povedala som rodicom ze obchod bol zatvorený. Ak ma v škole vyvolajú mam chuť plakať, ked ma učiteľ vyvolá pred tabuľu radsej mu poviem nech mi da 5. A je toho oveľa viac...
Mávam aj dosť silne bolesti hlavy no myslím ze su spôsobené hlavne stresom. V poslednej dobe kvoli stresu ani nejem. Najhoršie na tom je to ze to chcem riešiť ale neviem ako to mam povedať rodičom viem, ze ma pochopia ale budú smutní, budú sa o mňa báť a niekomu inemu sa to hanbim povedať. Ale píšem tu lebo si úprimne nie som istá či mam problém. Tak sa vás chcem opýtať či to mam nejak riešiť ci to je vážne, ci s tym mam niekoho obťažovať ?
@ikonica ale hak zas neobsahuje take mnozstvo hormonov...
Ale tak ze hormonalna hladina ovplyvnuje psychiku samozrejme nepopieram.
mám podobný problém ale teda v oveľa jemnejšej forme..
tiež mi je lahšie niekedy obísť obchod ako vojsť a platiť... priateľom nezdvíham..pritom ich mám rada..
prečítaj si niečo o introvertoch..
ja som introvert.. hanbím sa rozprávať aj s blízkymi priatelmi... dlho trvá kým sa uvoľním..
chod za psychológom, určite ti veľmi pomôže ako zľahčiť deň, pre teba ťažký..
ja som preto ani VŠ nedokončila.. nebola som schopná predviesť svoje projekty, úlohy..
teraz už blízki vedia, aká som, ja som sa s tým zmierila.. jednoducho radšej počúvam, okolie vie, že nemá odomna čakať nejaký prejav🙂))
ked má niekto otázky, odpoviem, som introvert, nerada rozprávam, všetci sme nejakí..🙂
rodičom sa zdôver, je to riešiteľné.
takže rodičia, psychológ 🙂
@ebi88
vlastne aj mne pošliapali sebavedomie,.. niekto zo vzdialenej rodiny.. a veru, dávam mu veľa za vinu..vdaka nemu mám pocit, že hocičo poviem, poviem to zle..
vyzerá to na depresie....najskôr by si mala navštíviť obv. lekára a ten po vyšetrení ťa MOŽNO pošle k psychiatrovi, alebo niečo predpíše....Zatiaľ choď do lekárne a kúp si niečo na ukľudnenie....lekárnička niečo poradí, len nemusí to pomôcť....
@charlie1980 ja nechapem, preco by sa mala pytat mamy, ved nema stratu pamati. ty si nepamatas, aka si bola v detstve? este zvlast ked ma 18
@kiwi3 Nie, nepamatam sa, s Cim som sa v utlom veku hravala, a Ci vobec hravala, nepamatam si, Ako som nadvazovala v utlom veku kontakt s Rodicmi a nepamatam si Dokonca Ani na to, Ako sa Moja rec vyvijala z pohladu dospeleho cloveka. Nepamatam si, Ako som s rodicmi v utlom detstve spolupracovala, Dokonca si nepamatam Ani na to, Ako som sa spravala v jasliach. Uz si pochopila ???
Cize si ani nepochopila, kam mierim. Skusim polopatisticky.
Objektivne posudit, ci tam je/bol problem odjakziva, resp.zvlastnosti od utleho detstva, alebo bolo doteraz s autorkou vsetko v poriadku a nieco/niekto tuto zmenu v spravani "spustil".
@brute000 no ved áno aj som len pisala lebo pisala si že čo je to skrátku vieš niekedy sa to tak stane ved vyhľadaj psychologa nieje to žiadna hamba ani nič o čom by sa nedalo rozprávať lebo môže sa to neskôr zhoršiť budeš stale zavreta lebo nebudeš strachom môcť isť nikde držim veľmi veľmi prsty.
@charlie1980 Mas asi na mysli ci je porucha endogenna neuro-psychiatricka zataz vrodena moze byt aj geneticky podmienena.Alebo porucha exogenna pri ktorej je spustac vonkajsi faktor trauma,sikana,zly vztah s rodicmi atd,atd..Inac to co si opisala toho 30 rocneho chlapca.Mj bratranec ma aspergerov syndrom.V detstve porucha komunikacie zacal ako tak rozpravat ako3,5 rocny,,sociability,nezaujem o hygienu,okolie mal svoj svet.Bol v dopselosti diagnostikovany ako schizofrenik bral velke davky neuroleptik co mu este stav zhorsovalo.Rozpravala som s krstnou mamou ze mne sa ta diagnostika nepaci a nepasuje mi na nho/ ja som ho mala cely zivot za tazkeho introverta o aspergerovom syndrome som sa dozvedela cca 12 rokov dozadu/tak som jej navrhla nech ide za mojou psychoskou a ta vyvratila diagnozu prvej psychiatricky a jednoznacne uzavrela ako vysokofunkcny autizmus.Ja som si aj kupila knizku zivot za sklem aby som jeho svetu lepsie rozumela.
@ostorha Tak, tak 👍🏻 A to je prave ono....autorka vie, ze nieco u nej nie je v poriadku. Uvedomila si to aj na koncerte. Mnozstvo svetiel, ktore ju rozrusovali....to nie je socialna fobia. Je precitlivela na zvuky, osvetlenie, davy ludi. A preto treba porozmyslat nad celkovym vyvinom, nad celou jej historiou. Aby jej aj spravne nastavili liecbu a jej problem sa neprehlboval.
Poznam pripad 30r muza, ktory bol dlhe roky lieceny na socialnu fobiu. Lenze jeho stav sa vekom zhorsoval, matka si nevedela poradit. Prvykrat bol u psychiatra v 9.rokoch.
Pred 30 rokmi bola diagnostika psychickych a vyvinovych poruch v plienkach. Matka len nedavno vyhladala odbornika - specialistu. Tam porozpravala o celom vyvine jej syna od narodenia. Dieta malo v utlom veku poruchu reci, vekom sa to upravilo, no pridruzili sa ine problemy. V 31.rokoch mu diagnostikovali detsky autizmus, a pretoze jeho terapie cely zivot neboli so spravnym zameranim, vyustilo to do pridruzenych poruch....
Cize....na tvojom mieste by som si zhrnula cely tvoj vyvoj, opytaj sa mamy. Ako si sa spravala ako dieta, ako si komunikovala a nadvazovala kontakty v detstve. Pretoze obzvlast u vysokofunkcnych sa dieta moze javit ako hamblive, nesmele, uzavrete, plache. Ako si sa hravala ? S kym ? Mala si kamaratky ?
A samozrejme, tvoj problem treba okamzite riesit, aby si neupadla do depresii. Motivaciou, pocitom, ze aj ty si dolezita,potrebna a uzitocna na tomto svete dokaze zmenit cloveka k tomu, aby dokazal fungovat v spolocnosti.
Takze si s mamou v ramci rozhovoru zhrnte cely tvoj vyvin. Mas 18.rokov, zmeny v spravani mozu kedykolvek nastat za predpokladu, ze by sa malo jednat o nieco z tohto sudku. Zvlast v tvojom veku.