Ochrnutie, pád z vysokej výšky - Kováčová

@lenush12 môj.manzel spadol pred pár rokmi zo strechy..pri práci..a letel z 12 metrov dole..bol v kritickom stave ale našťastie to prežil..mal dolamanu panvu,natrhnutu slezinu aj pečeň a bol pár mesiacov na lôžku..lekár povedal že zotavenie sa po dolámanéj panve trvá v priemere az pol roka.kym sa človek začne hýbať..ale je to aj o vnútornej energií.moj muž už po 4 mesiacoch chodil aj keď lekári nechápali ako je to možné..mal veľmi veľkú túžbu postaviť sa na nohy lebo ja som bola na materskej práve s dcérkou a on bol jediný živiteľ rodiny v Tom čase takže aby sa o nás mohol postarať zotavoval sa veľmi rýchlo aby sa mohol čím skôr vrátiť do práce..bolo to neskutočne koľko energie v ňom bolo a ako veľmi túžil stať a chodiť..treba stále skúšať aj keď to nejde ale aspom sa snažiť premôcť..myslieť hlavne na svojich blízkych ktorí nás milujú a bude to o to jednoduchšie..silno držím palce a prajem všetko dobré

Už sme skúšali nechodia domov :/

@lenush12 a co presuny na vozicku????

Ja nemôžem skrcit koleno mám skrátené svaly a na vozíček sa kvôli tomu neposadim :( resp.velmi ťažko. Aj do kovacovej má budú prevážať po leziacky.

Kikina a manžel bol v kovacovej?

Starajú sa o mňa rodičia. Priateľ pracuje

@lenush12 odkial si? existuju vozicky aj s vystretou nohou, nie? treba cvicit aspon zvysok tela, aj keby len biceps. potrebujes silne ruky nech sa vies lepsie premiestnovat. co tak ten psycholog ci psychiater? kludne aj na domov, ci telefonicky, nepises ako ste na tom financne, ci je to bezbarierove u vas, skus sa ozvat tomu dobremu anjelovi napriklad. neboj zvladnes to a dobre bude. cim si sa zivila predtym? ake lieky beries na bolest? ako spis? co zvyknes jest? priberas ci chudnes? ako vyzeraju tovje dni? napis nam viac

Moje dni vyzerajú tak že väčšinu prelezim na posteli. Ocino so mnou cvici tri krát do dna. Chodim tiež 3 krát do dňa o nemeckých barlách pár krokov. Teraz som trošku pribrala ako som prišla z nemocnice. Na bolesť užívam tramal 50 mg. A veľmi si želám opäť chodiť zdá sa mi to ako zlý sen :(

Posúvam

@lenush12 to cvičenie ti určite pomáha, keď chodíš o barlách ako píšeš. Podľa toho čo píšeš sa to zlepšuje. Popri cvičení si neskúšala nejaké ručné práce alebo kreslenie?

@lenush12 možno ti to príde drsné, preto mi dopredu prepac. v Kováčovej dostal manžel na izbu chalana po autonehode, ktorý čakal tri mesiace na kovacovu. Za tri mesiace iba ležal a hľadal dovody prečo to nejde, rodina ho obskakovala, on iba papal a ľutoval sa. Zatiaľ sa mu svaly skracovali, o to horši mal potom štart.
Manželovi tiež odkázali že nemajú miesto, potom už mali, ale poisťovňa nechcela preplatiť pobyt. Svokor sa nas*al, našiel spoločných známych a osobne šiel za riaditeľom poisťovne riešiť ich snahu o neplatenie. O týždeň ho viezli do Kováčovej. Bohužiaľ, takto to u nás funguje.
Tiež mám pocit že upínas všetky svoje snahy na kovacovu. Začni doma cvičiť, dohodni si kamosov, ktorí ta vezmú von, skús cvičiť aspon to sedenie na voziku... ja neviem aký máš presne stav. Ale ako ti tu pisali, určite je fyziatricko-rehabilitačné oddelenie v nemocnici. Vybav si aspoň tam niečo. Nech nejako to telo pracuje. Ak sa vybavuje pobyt v Kováčovej, zjavne už máš stav na to, aby si začala cvičiť. Tak začni. Ak máš priateľa, tak nech on s tebou skúša. Pripadne rodičia. Len nezostavaj lezat. To je podľa mna to najhoršie čo môžeš pre seba spraviť.

@lenush12 aká je tvoja psychiatrická diagnóza? Si na liekoch,zaberajú ti?toto je dôležité poriešiť. Treba nájsť vnútornú silu a bojovať.Kazdy človek niečo má,tým že si prežila takýto pád, si dostala druhu šancu. Keď mas psychické problémy treba toto riešiť, skúšať a hľadať,aby si sa cítila psychicky dobre.Neviem,či nehoda bola nehodou alebo úmyslom,ale strašné ti prajem,aby si našla silu ,chuť a motiváciu do života.Treba bojovať a ísť ďalej.Netreba sa vzdávať a tým,že žiješ, že sa rodičia starajú a podporujú tá,máš priateľa ,nie si sama.Vsetko sa dá vyriešiť a máš ľudí,ktorí ťa ľúbia.Aj keď viem,že toto všetko je zbytočne,keď ty sa cítiš zle.Predovsetkym potrebuješ poriadnu liečbu,nájsť dobrého odborníka,v kováčovej ti pomozu a začni myslieť na seba. Rob to čo ťa baví, a neber si toho viac,ak dokážeš uniesť a sama chces. A na nič nie si sama,máš ľudí ktorí ťa ľúbia a všetko bude časom dobre. Musíš veriť.
Možno pomôže nejaká motivačná kniha, možno modlitba, terapia. Zvladnes to.

Redlola ja som ležala len tri mesiace v nemocnici a tam so mnou nikto necvicil. Resp.len obmedzene. Na panve som mala taký fixator ktorý mi to ani neumožňoval. Ja už mám inak skrátené svaly že ma bolí aj sedieť. Koleno zle ohýbam. Všetko je naprd.

Redlola a ten chlapec čo sa ľutoval sa potom z toho dostal?

Cvičí so mnou ocino dva krát denne plus chodenie

@lenush12 myslím, ze hej. Ma obmedzenia, to už nikdy nebude ako predtým. Obzvlášť keď on ležal dva mesiace v kóme a po prebratí okrem svojho krstného mena, jedine, čo vedel, bolo, že ta teta čo pri ňom stojí, je jeho mama. On mal aj vážny úraz hlavy, to je trochu iné. Ale fyzicky sa myslím dostal na celkom slušnú úroveň.
Aj si časom začal spomínať a bol na tom lepšie. Manžel ho mal na izbe asi mesiac, tak sme videli celkom dobrý progres. Priviezli ho tam takmer nehybneho, s poskracovanymi svalmi, mal záchvaty zlosti a sebaľútosti. Raz som prišla na izbu a on plakal mame do telefonu, že nechce žiť v takomto stave a v druhej ruke držal žiletku. So sestričkami a sestricakmi sme mu v tom zabránili. Tam ale nemožno nejako súdiť, toto sú ťažké stavy, keď sa otočí život úplne naruby, veď to poznáme 🙂
Postupne sa začal zlepšovať, aj myseľ sa mu vyjasnovala, aj sme viac mohli spolu komunikovať... ľudské telo ma úžasnú schopnosť regenerácie.
Takze, dobre že cvicis, neutápaj sa v tom a mysli na to dobre. Nepríde to asi hneď, ale postupne veci do seba zapadnú.

Redlola mám pocit akoby si písala o mne ako o Tom chalanovi. Priznávam sa že mám také chvíle :/. Môj psychický stav by sa tiež zlepšoval keby vidím pokrok.

Kamaratku zrazilo auto, panva na 4x zlomena, stavce, krvacanie do mozgu....
Do teraz ma nohu ochrnutu ale v podstate ,,len" od polky predkolenia dole, ma odtrhnuty nerv, najskor bola na kramaroch, potom rehabky, cilistov, v cechach boli konzultovat ci by sa to dalo zoperovat nieco dali dokopy predtym mala celu nohu ochrnutu, teraz chodi ma ,,len dlahu do topanky coand jej drzi nohu, v cechach jej operovali co sa dalo,slachy nervy nastavili to tak aby vedela chodit aj bosa,sice kriva na boso aj s dlahou ale je to omnoho lepsie.
Nabral ju curak ked sme sa korculovali na dedine jak 16 r., teraz ma 10r. Dceru, dceru, robi vsetko len trocku kriva a ten spodok nohy neciti. V cilistove bola asi 5x tam jej to velmi pomohlo potom ale ta operacia v cechach bola top, viac uz dokopy dat nevedia,konzultovali to kade tade.... tak v skratke, hlavu hore nadej je. Len treba vela trpezlivosti a pevnej vole, drzim palce a skore uzdravenie, bude to ale dlha cesta

Posúvam

Redlola a ten chlapec chod

Chodí normálne?

Dajú sa poskracovane svaly dať do pôvodného stavu?

@lenush12 áno dajú. Oni sa ani hneď neskrátia, ale zatuhnúť tým že sa s nimi nehýbe. Treba to skúšať rozhýbať. Ja som mala nohu v sadre 2 mesiace a zo začiatku som cvičila hlavne prsty, pätu a členok. Len treba vydržať každý deň, tešiť sa aj z malých pohybov.

@lenush12 ano daju sa. svaly pokial nie su potrhane, tak funkcia svalov sa da obnovit.

A členok mám odkvecnuty do vnutornej strany. Nedrží mi rovno. Myslíte že aj to sa dá cvičením postupne vrátiť?

@lenush12 keď ma neoznacis, neviem, že si mi písala. Či chodi tak ako predtým, to neviem. On ale mal nieco úplne iné. Jeho zrazilo auto na dvakrát. Najprv z jednej strany, odhodilo ho do protismeru a tam ho prešlo druhé auto. To sa nedá porovnávať. Dokonca aj rovnaké diagnózy majú odlišný priebeh. Záleží od x dalších faktorov.
Tvojim cieľom momentálne by mohlo byt dosiahnut čo najväčší ideál v pohybe. Ako ti tu vraveli, šľachy sa vedia dať do poriadku, vyžaduje to však veľa trpezlivosti. Plus, vraj je to bolestive. To ale na sebe našťastie nemám odskúšané. Ak ti to pomôže a povzbudí ta, manžel nevedel pritiahnuť nohu k sebe v členku. Podarilo sa mu to až po šiestich týždňoch intenzívneho cvičenia. Toto je dosť podstatný pohyb, keď chodíš, aby si nezakopavala o svoju vlastnú nohu🙂 to som ale dovtedy ani netušila.
Manžel takisto cvičil aj po rezabilitaciach v Kováčovej. Tam to konci pkolo 14-15 a potom máš volno do ďalšieho rana. On poobede/večer ešte chodil do posilňovne, denne skúšal bradlový chodník, posilňoval svalstvo rúk s tými rôznymi gumickami a pomôckami. Proste nekvasil. Lebo tam bolo veľa takých čo im padla a mali odcvicene. Ja zase nevidím do ich aj psychického, aj fyzického stavu, neodvažujem sa súdiť. Len teda viem, že treba sa prekonávať.

Ja sa teraz pristihujem že som zla :( závidím všetkým čo môžu chodiť :(. Aj vlastným rodičom. Som taká nešťastná že sa mi to stalo .... Že som zostala zatrpknuta :(

Stalo sa mi to kvôli stresom a životnému štýlu. Mám kopec pôžičiek kvôli frajerovi. Firmu ktorá krachuje keď som out. A ešte som aj chroma. Lepšie si to život nemohol pripraviť

@lenush12 ako kopec poziciek kvoli frajerovi? To neznie moc dpbre. 😕