Zamlčaný potrat
Nikdy som nejako neiklinovala k týmto foram, no po včerajšku sa mi zmenil život.
Bola som v 8. Týždni tehotenstva išla som k doktorke ako zvyčajne plna očakávania ako naše dieťa vyzerá o koľko narástlo no proste som ho chcela zas vidieť. Sedela som so sestričkou ktorá mi hovorila ako dobre mi vyšli všetky výsledky krvi tak hneď na to som išla za doktorkou nech už ho vidím a videla som ho. Žiaľ nevidela som tlkot srdca. Doktorka skúšala možné nemožne z každej strany sa pozrieť či náhodou no nič sa nezmenilo. Hneď na to má poslala do nemocnice kde mi len potvrdili to v co som nechcela sama sebe pripustiť ani v najhoršom sne. Pár hodín na to som už ležala na operačnej sále kde ma uspali a viac si pamätám už len to jak som sa so slzami v očiach prebudila že môj drobec už naozaj nie je. Prešiel len deň a mna depresia nechce opustiť. Neviem sa pozrieť na svoje telo a co je najhoršie celé si to vycitam. Co som mohla nemohla. Samozrejme že s mužom to chceme skúsiť znova len mám strašný strach. Neviem si ani len predstaviť že sa tento scenár bude opakovať. Neviem vôbec co ďalej mám pocit že s mužom nás toto rozdelilo viem že smúti rovnako ako ja len on to prejavuje inak zavrel sa sám do seba ledva Somnou komunikuje s ostatnými vôbec nič. Bojím sa toho že toto je začiatok konca všetkého. Aj keď dieťa chceme neviem či sa dokážeme cez toto celé preniesť a zas byt ako pred tým.
@liberdade bohuzial aj taketo veci sa stavaju, chce to vsetko cas, na zahojenie ran, clovek prechadza roznymi fazami. Ja som prisla takto o miminko v 12tt, 2x srdiecko vidiet bolo 3x uz nie. Je to velmi bolestiva skusenost a len cas otupi bolest. Ak ta trosku potesim, ja som hned po 3 mesiacoch otehu a dnes som uz v 27tt a tehotenstvo je v pohode. Traba verit ze to co sa stalo sa stalo s neakym vyznamom a urcite dalsie tehu bude dobre. Ja som sa dost vela naplakala po potrate a aj par krat s muzom opila a velmi dobre mi to padlo. Uvidis vsetko v zivote ma zmysel a aj na teba caka zdrave babatko.
@tarrra a zistili ti lekari dovod? Ja som pobehala vsetky mozne vysetrenia a nic...bojim sa znova otehotniet :(
Ja som tiež mala kopu vyšetrení, príčina je "antifosfolipidový syndróm", vygúgli si to, v podstate ide o to, že mám hustú krv a tvoria sa zrazeniny, ktoré bránia plodu ďalej sa vyvíjať.
Na to sa ordinuje Anopyrin, heparín atď.
Mne nič z toho nepomohlo, lebo vlastne najdlhšie som bola tehotná cca 8-9 týždňov, a nikdy sa neudržalo.
Vždy som užívala prípravok na riedenie krvi + kopu Utrogestanu denne/aj 8 guličiek/, a všeličo možné.
Už som sa prestala snažiť.
Lenže ja som iný prípad, vieš, ja mám ešte ťažkú endometriózu, po 8 operáciách, a mám len kúštik jedného vaječníka, inak nič.
A dr. mi už rok hovorí, že podľa výsledkov krvi/aj mojich pocitov/ som jednou nohou v prechode.
Mám 29 r.
Už som sa prestala snažiť.
Nevládzem.
Ale ty sa neboj, je veľa žien, aj mojich známich, ktoré raz potratili a potom druhé tehu bolo úplne bezproblémové.
Neboj
@jaris84 presne preto sa pýtam,lebo nám s mužom nič nezistili na žiadnych testoch ,sme úplne zdravý a tiež robím v robíte s PC a jedna pani mi poradila,aby som išla po ivf hneď na pn,lebo ja som potrácala 6-7tt...no neverila som tomu,ale išla som (topiaci sa aj slamky chytá),a nakoniec som naozaj donosila,no PC som sa nechytila celé tehotenstvo 😃😃.Tak neviem,či to bola náhoda,alebo som naozaj na to citlivá.
Nikdy predtym som nepisala do ziadneho fora,vacsinou iba čítam pribehy inych,som týždeň po kyretazi a môj život sa mi otočil o 360 stupňov.Po roku a pol snaženia sme podstupili IUI v Martine na prvy pokus sa to podarilo a my sme boli šťastní,bola to neopisatelna radosť.Na ultrazvuku som videla malu fazulku a uz jej aj bilo srdiecko povedal mi doktor,bola som najšťastnejšia na svete avsak moje stastie netrvalo dlho a svet sa mi zrutil ako domček s karat.Ked uz som mala byt v 11tyzdni dostala som silne bolesti do brucha a nasledne som zacala krvacat,ihned sme isli na pohotovost kde mi oznamili ze babatku nebije srdiecko☹prestalo sa vyvijat v 8tt.+2dni.A ja som cely ten cas o nicom ani len netusila☹mala som divne pocity ze nieco nie je v poriadku ale stale som ssa ukludnovaala ze si to len nahovaram.Je to este len tyzden od tejto smutnej udalosti ale stale na to myslim aj keed sa chcem posunut dopredu a pokusit sa o dalsie babatko.Velmi mi pomaha to ked tu citam vaase prispevky,zien ktore mali podobnu situaciu ale maju za sebou stastny koniec -uspesne donosene dietatko,ktore im robi radost.
@tinka1912 drzim palce, nevzdavaj to, verim ze si to musela prejst prvy aj posledny krat a uz bude len dobre. Ono je to velmi tazke ale zo vsetkeho co sa cloveku stane sa musi posilnit a nieco naucit, mne sa to stalo 2x pocas 1 roka. Hoci je to velmi tazke skus mysliet pozitivne a ochvilku budete mat v naruci svoje vytuzene babatko🙂
@divozienka26 ďakujem za podporu chcem sa s toho dostať a byť silná,viem že nie som jedina,že je veľa žien,ktore to tiež prežili,niektore nie raz ako napriklad ty,to mi dava nadej ze raz sa aj ja dockam svojho anjelika,ludia ako ty,ktorí prežili nieco tak hrozne,vstali a išli dalej,vy mi davate silu a nadej.🙂Smiem sa spytat po akom case ste sa opätovne pokúšali o bejby?
@tinka1912 po skusenosti z pred dvoch tyzdnov uz viem tiez co to znamena potratit a to som si myslela ze mne sa to nemoze stat, nam SA to ale stale v 7 tt cize som mala este len ist na Utz, zatial som mala len krvne testy, a potom sa to spustilo, hoci uz man dve deticky a man okolo mojho druheho rocneho drobca roboty dost aj Tak som si poplakala ked SA to stalo a potom SA mi este DVA krat snivalo ze som hladala stratene babatko, psychika robi svoje.
@9lea to je mi luto☹nezalezi na tom kolko deti mas doma ta strata cloveka poznaci na cely zivot..ja este nema deti ale velmi po nich tuzim,hoci niekedy si myslim ze asi az velmi tuzim ked sa mi nieco take mohlo stat.Pritom neviem co je na tom zle ked zena chce..a tak ktora nechce ma zdrave dieta aj ked mozno kolkokrat zanedbava svoj stav alkoholom a inymi zlozvykmi,vtedy sa pytam preco ja?preco zeny ktore chcu deti musia takto trpiet?este dlho sa nad touto otazkou budem zamyslat kym sa nad tym prenesiem.,
@tinka1912 Doktor povedal ze telo potrebuje aspon 3 mes, ja som mu ani viac nedala 🙂 Citila som ze uz mam cyklus v norme a ze mozme skusit. Horsie bolo sa vobec prekonat skusit lebo vzdy ked slo do tuheho tak som dako strpla ale dako sme to prekonali, pomaly postupne... Drzim aj tebe palceky, hlavne sa vela rozpravajte a neuzatvarajte do seba to by bola najvacsia chyba. Ste na to dvaja nie kazdy sam.
@tinka1912 veru zivot he zvlastny, ja som ani jedno neplanovali, nam sa podarili obe deticky, na jeden jedinky raz, a toto tretie to iste, len raz sme si nedali pozor s ostala som tehu, hoci som tomu nemohla uverit mala som uz 6 dni do mrchy a Tak som si myslela ze isto SA nic nemoze stat, ale podla mna sa este cosi zachytilo ale nemalo sa cas uhniezdit, potom mi ale meskali vyse dvoch tyzdnov kramy, urobila som si tri testy a boli pozitivne, som tomu nemohla verit a krv mi tiez vysla pozitivne a potom som o tri neskor dostala kramy, Dr.uz na nasledujucej kontrole povedal, ze keby som si neurobila test a este pockala Tak ani by som nevedela ze som tehu, lenze telo neoklames, mne skor ako si stihnem urobit test zacne vsetko mich aromaticke smrdiet, a ked ma natiahlo zo zeleneho caju tak som vedela ze to nie je o.k.a urobila som si test.ale ako vravis, AJ jed mam dve deticky, predsa mi to nebolo jedno a bola som z toho v soku. Prajem vam vela sil a stasticka.
@divozienka26 aj mne odporucili 3cykly počkať,tak uvidim ako sa to vyvinie..a ci sa nam to vobec podari bez lekarskej pomoci nakolko manzel ma nie velmi dobry spermiogram a ja mam zase problemy s ovulaciou..Praveze uz sa o tom nejako nerozpravame a asi preto som sa zaregistrovala sem,lebo potrebujem sa obcas s niekym o tom porozpravat.Dakujem za radu a podporu aj tebe vela sil a stastia prajjem😉
@liberdade uplne ta chapem prezivam to iste,musime byt silne...tiez to mam s manzelom nejako podobne,nakolko o tom nehovorime pritom viem ze ho to trapi..skus ho presvedcit aby ste isli niekam na vylet a trochu sa rozptylili aj keed je to teraz tazke ja viem...☹ale nemozete sa jeden druhemu odcudzit nezabudaj ze ste na to spolu,ja sa pokusam o to iste.
@liberdade Nečítala som celú diskusiu, iba Tvoj úvodný príspevok, ale bolo to akoby som to písala ja po prvom potrate... Srdce mi išlo puknúť ako som to dieťa chcela, nie nové tehotenstvo, nie nabudúce to už vyjde, ale to bábo čo som už v brušku mala a ono zomrelo.... Aj s manželom odrazu bolo všetko iné, muži smútia inak ako ženy a ani dieťa nezačnú milovať hneď, keď nájdu tie dve čiarky na teste, ale až keď fyzicky začnú vnímať jeho existenciu. Ja som hrozne smútila, strašne som sa bála znova otehotnieť, že sa zopakuje ten istý scenár a najviac zo všetkého som sa desila toho, že sa mi rozpadne manželstvo, lebo každý smútime inak, že raz sa stane niečo iné a nebudeme sa s mužom vedieť podporiť, lebo ja ho budem považovať za necitlivého a on mňa za hysterku....
A teraz v polke marca som potratila znova. V deviatom týždni, bábu nebilo srdiečko, nasledovala kyretáž.... Bála som sa celé to druhé tehotenstvo. Nepomohlo. Asi pomôžu len testy a lieky. Znášam to lepšie, manžel ma nechal vyrevať, objímal a hoci ma asi predsa len trocha vníma ako hysterku, teraz som mala v ňom obrovskú oporu. Ja nemám rada reči o tom, že všetko zlé je na niečo dobré, ale skôr sa snažím niečo dobré z toho zlého vyťažiť. Už sa nebojím, že sa mi rozpadne manželstvo kvôli neporozumeniu si v smútení. Už sa pomaly teším na testy, že sa to bude riešiť. A nezosypala som sa, hoci som po prvom potrate bola presvedčená, že ak sa to zopakuje, odvezú ma v na psychiatriu. Aj ty máš v sebe omnoho viac sily než si vieš predstaviť, hoci ju teraz nechceš, lebo chceš svoje bábätko. Príde to. Z tejto hroznej skúsenosti vyťažíš čo sa dá a bábo príde. Skús manželovi povedať čo presne potrebuješ, ako by Ťa mohol podporiť, možno ani len netuší ako Ti pomôcť a robí pravý opak v mylnom presvedčení.
A ešte som došla k presvedčeniu, že žiadnych anjjelikov v nebi nemám, že je to stále to isté bábo, ktoré chce byť naše, malá dušička, ktorá k nám chce prísť a že nabudúce už budem vedieť čo robiť, aby ostala.
Inak ja celkom rozmýšľam nad návštevou psychologičky, že chcem okrem zdravotných problémov podchytiť aj to psychické, nad tým si nerozmýšľala?
Veľmi Ti držím palce, aby si to zvládla, aj s manželom. A nech je ďalšie tehotenstvo vporiadku a krásne.
ahojte.. práve dnes som sa dozvedela na sone, že mimčo sa už nevyvíja... že pred týždňom prestalo rásť a biť srdiečko... celý deň som preplakala, aj som to rodine oznámila zahorúca, aby som sa netrápila znova pri oznamovaní.. a teraz už ako tak v pohode... som oťapená , ale už v pohode ako tak..
akurát, že som na pondelok objednaná na čistenie... a keďže v nemocni boli "extra ochotní", tak obsolútne neviem čo čakať...
oboznámi ma s tým niektorá? viac ma zaujíma, koľko taký zákrok trvá a či budem v nemocnici až do druhého dňa.. a najdôležitejšia vec... smie sa vôbec po tomto na druhý deň po prepustení do práce? či sa odporúča na nejakú dobu byť doma? v robote totiž dvíham aj ťažké veci a štverám sa do výšok a do lokomotív.... bude to v norme, keď zostanem doma na mesiac na pn, či to bude moc prehnané? za vaše rady predom ďakujem
@enusamt čistenie maternice je jednodňový zákrok, trvá pár minút a večer by si uz mala byt doma (aspoň z mna to tak bolo), krvácas ako pri mrche, možno ani toľko nie.... Ved aj mrcha je v podstate každomesačného vyčistenie maternice, myslím že práca nijako neovplyvňuje "hojenie", ale ak sa psychicky necítia ist do práve tak si vezmi pár dni voľna
@enusamt ono nie je to ziadny zakrok po ktorom by si mala bolesti (teda ak nenastanu komplikacie), tam ide skor o tvoju psychiku. Je to na tebe, kludne sa vypytaj na pn ak to potrebujes, ale ja by som nezostavala dlho doma treba mysliet na ine veci zamestnat hlavu aby si sa neutrapila...
@liberdade a hlkavne popros o vysterenie na genetike, hematologii, infekcom...nech ta poposielaju, lebo to zvacsa robi doktori az po 2 alebo 3 potrate! akoby zena bola len hmota, ved naco skor vypisovat sprievodny listok , naco minat atrament? Dozaduj sa! aby sa to nezopakovalo...