Zamĺknutý potrat

Ahojte.V prvom rade Vás chcem pozdraviť a popriať Vám veľa síl.Viem,že všetky slová sú teraz zbytočné,ale naozaj viem čo prežívate,keďže sme s priateľkou prišli o bábätko.Bolo to v desiatom týždni tehotenstva,prestalo mu biť srdiečko,ale kedže sa chcem s Vami podeliť o našu veľmi veľmi smutnú skúsenosť tak pôjdem pekne od začiatku. Priateľka mala v šiestom týždni špinenie,kedže to bolo v sobotu tak sme šli na pohotovosť,kde nás lekár hneď šokoval,že môže ísť o hroziaci potrat,tak bola ihneď hospitalizovaná,bola tam dva týždne kde jej podávali infúzie dicynone, duphaston a proti krvácaniu injekcie do zadku.Plod rástol ale čakalo sa ešte kým začne biť srdiečko.Srdiečko začalo byť a veľmi sme sa tešili,priateľku poslali domov,potom chodila k svojej ženskej lekárke,ktorá povedala že plod pekne rastie a srdiečko pekne bije,že má lekárka radosť ako sa to pekne vyvíja.O desať dní mala prísť na kontrolu kedže by to bolo desať týždňov,že spraví testy na genetiku a že dostane tehotenskú knižku.Priateľka sa ráno veľmi tešila,no ale keď prišla k lekárke oznámila jej,že nášmu malinkému nebije srdiečko,spravila jej vaginálne sono dva krát,priateľka na tom trvala,no ale srdiečko nebilo. Keď prišla domov,tak veľmi plakala a povedala mi tu najhoršiu vetu na ktorú nikdy nezabudnem a ktorá je pre budúceho a vlastne každého rodiča najhoršia v živote,proste že naše dieťatko zomrelo :( A teraz sa chcem s Vami podeliť o pocitoch z nemocnice.Na druhý deň sme šli na kyretáž,šli sme na ženské oddelenie,hospitalizovať ju,sestričky hneď na mňa vyleteli,že tam nemám čo robiť,že to je ženské oddelenie,že nemôžem ísť na izbu,ale hneď ako som im oznámil,že môžem ísť na izbu že to je dohodnuté a vipka zaplatená pre nás oboch tak ihneď zmenili ku mne správanie,zrazu som si mohol ísť sadkať do jedálne aj na izbu.Ako sme tak kráčali na izbu,tak kúsok od našej izby boli na izbe pootvorené dvere a videl som mamičku ako plakala v sede na zemi,veľmi plakala a sestrička vyšla z izby a chladne ako robot odvetila: "stáva sa".Pozeral som po sestričke a myslel som že snívam. Keď už bola priateľka po kyrete,tak asi o dve tri hodiny ju bola budiť sestrička že by mala ísť na WC prebaliť sa.Tak som s ňou šiel na wc a vyšlo z nej kopu krvi,tak som šiel za sestričkou že chcem dáku starú handru,sa ma pýtala že čo sa stalo,vravím čo sa asi mohlo stať.Dala mi handru,utieral som krv a ona sa postavila na wc do dverí a čumela na moju priateľku,proste žiadna pomoc,len tam čumela,načo tam potom chodila? Krv mi nevadí,ale bolo to pre mňa strašné,utierať krv po našom malinkom,ktoré sme vlastne ešte ani nevideli.Týmto chcem poukázať na naše zdravotníctvo a zdravotné sestry ktoré protestujú za svoje platy,pretože ja by som ich takmer všetky vyhodil! Bol som s ňou na vipke tak sa mám starať ja.Týmto naším príbehom som sa chcel trošku s Vami podeliť a povedať Vám,že viem čo prežívate,áno viem,pretože aj my to prežívame.Je to jedna z najstrašnejších udalosti v živote človeka,ale už teraz sa tešíme na ďalšie bábo,pretože chceme sa snažiť o ďalšie dieťatko a už teraz sa naň veľmi tešíme,kedže toto malo byť naše prvé.