Ako prekonať strach z komunikácie na strednej škole?
Ahojte. ❤️
Potrebujem sa trochu vyrozprávať a možno poradiť od niekoho, kto si tým prešiel.
O pár mesiacov idem na strednú školu a mám z toho obrovský strach. Nie kvôli učeniu, ale kvôli ľuďom.
Mám pocit, že moje komunikačné schopnosti sú na bode mrazu. Kedysi som bola extrovert, nemala som problém rozprávať sa s ľuďmi, ale niekde sa to úplne zlomilo. Neviem, čo sa stalo. Teraz sa bojím povedať pred ľuďmi pomaly aj jedno slovo.
Najhoršie je, že viem, že to nie som ja. Keď som s niekým, pri kom sa cítim bezpečne, viem byť vtipná, ukecaná a sama sebou. Lenže medzi cudzími ľuďmi akoby som zamrzla. Strašne premýšľam nad tým, čo poviem, bojím sa, že poviem niečo trápne alebo že si o mne budú niečo myslieť. Mám aj dosť nízke sebavedomie.
Veľmi by som chcela, aby bola stredná škola nový začiatok. Nechcem tam byť zase tá neviditeľná osoba, ktorá celý deň len sedí a bojí sa prehovoriť. Chcem sa naučiť normálne viesť rozhovor, nadväzovať kamarátstvá a nebyť stále vystrašená.
Máte niekto podobnú skúsenosť? Podarilo sa vám zmeniť? Ako ste sa naučili uvoľnene komunikovať a prestať sa báť rozprávať s ľuďmi?
Budem vďačná za každú radu. ❤️
Máš na škole psychologickú? Ak áno, tak ju vyhľadaj
@anonym_autor Ako prvé ti napíšem, že pri nástupe do školy, nebudeš jediná, ktorá sa bude báť ozvat.Prv skús nejaké bežné veci,ako je pozdrav, nejaká otázka ohľadom učebne, kde máte najbližšiu hodinu a pozoruj svojich spolužiakov a ich reakcie.Postupne zistíš, že s kým by si si mohla sadnúť a kto bude ten,s kým sa tvoja konverzácia obmedzí len na čau a ahoj
@anonym_autor Ja som to tiez tak mala. Pred pubertou extrovert, vodca kolektivu, v puberte sa to otocilo a sebadovera akosi padla na nulu a ostala som ovela utiahnutejsia. Na strednej som zo zaciatku mala pocity ako ty. Mala som pocit, ze moja komunikacia je trapas, ze vobec neviem, co mam hovorit, ze som strnula a neviem, cim zaujat. Ale spatne si myslim, ze sa tak musela citit velka cast spoluziakov, v tomto veku v skutocnosti malokto oplyva nejakou pevnou sebaistotou, kazdy prechadza zmenou a nanovo sa hlada. A ani s tymi mojimi pre mna trapnymi dialogmi nikto odo mna neusiel 🙂 Bola som vlastne aj oblubena v kolektive a mam zo strednej kamosky doteraz, uz 30 rokov.
@anonym_autor presne takto som sa cítila na základnej aj na strednej, premýšľala dlho nad tým čo poviem, ako to poviem, komu, ako koho osloviť, a vieš čo sa stalo? Kým som sa k niečomu rozhýbala bolo po debate a ja som bola tá tichá divná osoba, čo sa nikdy nezapojí. Potom som sa zoznámila s jedným dievčaťom, ktoré bolo môj presný opak a ja som sa začala pozerať na svet inak. Zmenila sa mi povaha, prestala som riešiť čo si ľudia pomyslia a bola som sama sebou. A kamaráti sa našli lusknutím prsta. Nemáš sa absolútne čoho báť, ľudia majú radi úprimných a svojských ľudí. Nesnaž sa byť dokonalá alebo mať v hlave obraz ako chceš pôsobiť. Buď kým si. Aj keď povieš hovadinu, tak sa zasmejete a ide sa ďalej. Viem, že je to desivé a rozoberáš čo máš komu povedať, ako začať debatu ale to nie je jadrová fyzika. Zapoj sa tam, kde ti to bude sympatické, kde budú riešiť tvoju obľúbenú hudbu, alebo pochváľ spolužiačke kryt na mobil, tašku atd. spýtaj sa kde ju kupila, alebo boty. Hocičo. Keď prelomíš prvé ľady pôjde to ľahšie.
@anonym_autor ak budes citit, ze mas dobre spoluziacky, tak si myslim, ze to pride samo, nemusis sa bat, ze povies blbost, ak ju naozaj povies, tak zalezi aku bud sa ospravedlnis, alebo sa na tom zasmejes podla okolnosti.