Neznášam sa pre svoju prílišnú plachosť. Ako to prekonať?
Mám 28 rokov a som neuveriteľne plachá, dokonca mám pocit, že to už hraničí so sociálnou úzkosťou. Vždy som taká bola. V minulosti kvôli tomu spravila veľké chyby, ktoré mi zničili život. Doteraz ma to ovláda. Odkedy som skončila strednú, kompletne som sa od ľudí izolovala a rozprávam, len keď musím. Izolácia mi ešte viac zhoršila komunikáciu s ľuďmi, či už osobne alebo online. Začatie a vedenie konverzácie je pre mňa nemožné. Spontánne vtipné, či chytré reagovanie na to čo ľudia hovoria je tiež na bode mrazu. Aj komunikovať s ľuďmi online je dosť ťažké.
Obdivujem ľudí, ktorí prídu do už existujúcej komunity, kde sa ľudia už poznajú a hovoria s nimi, akoby tam boli vždy. Ja mám v tejto situácii pocit outsidera. Akoby som tam nepatrila a vnucovala sa (aj online). A viete, že to je príliš zlé, keď sa hanbíte hovoriť dokonca aj s príbuzními. Social skills 0 bodov.
Neviem, či som introvert alebo extrovert, no niekedy sa cítim, ako extrovert s vážnou sociálnou úzkosťou. Pretože ja chcem komunikovať s ľuďmi, mať nejakú partiu kamarátov (nemám žiadnych). Keď vidím, ako ľudia nadväzujú vzťahy, zabávajú sa spolu, tak mi je do plaču. Mimochodom, nemám partnera, ani deti, ale to ma vôbec netrápi. Musím sa dať najprv dokopy.
Niekedy rozmýšľam, že si nájdem prácu nejakom rušnom obchode, kde by som bola nútená byť medzi ľuďmi a komunikovať s nimi, pretože toto už nie je normálne. Mám skoro 30 a cítim sa, ako malé decko. No ako z toho von? Neviem, akú radu od vás čakám, asi som sa len prišla "vyspovedať".
Wow, mám to extrémne podobne. Nie AŽ TAK zle, ale nemám od toho ďaleko. Izolácia to celé zhoršuje... pamätám si na strednej, počas letných prázdnin som tak vyšla z cviku, že keď ma raz poslali rodičia do obchodu, 5 min od domu, tak som išla svinským krokom, pozerajúc sa celý čas do zeme. Tiež si myslím že som extrovert ale s anxiety a silným pocitom menejcennosti.
Reálna odpoveď je ísť psychológovi a psychiatrovi, ale to sa ľahšie povie a horšie urobí. Tiež nechodím. Hlavne ti to magicky neopraví život. Dá si človek lieky a čo ako? Najväčší problém a spúšťač je izolácia. Môžem byť trochu kľudnejšia na liekoch, ale dobré sociálne väzby sa zrazu neobjavia. Vo výsledku sú veci rovnako na hovno, ale mám to trochu viac na háku.
@anonym_autor a ako fungujes v sucasnej praci?
mozeme sa kludne skamaratit a porozpravat, som na tom podobne a mam 28
@anonym_autor prijmi, ze taka si. Nie kazdy musi byt ukecany vysmiaty clovek. Zacni sa mat rada, aj introverti si vedia najst ozajstnych priatelov, aj ich zivot vie byt zaujimavy. Popravde potrebujeme aj takych, aj takych aby bola spolocnost vyvazena.
Napíš, som na tom skoro rovnako
Tvoj nápad ísť robiť niekde medzi ľudí znie dobre
Podľa mňa by ti to mohlo pomôcť
Len nech to nieje obchod ako potraviny
Lebo tam zazijes nadávok😄 a to ešte viac ťa zbytočne územni
A odkiaľ si, ja z Bratislavy a som na Tom podobne. Ak by nás bolo viac môžeme ísť niekam von
Prečo si nedáš nejaké sedenia u psychlogicky ?