Ako sa vyrovnať so stratou psa?
Dobry den, chcela by som sa s Vami poradiť.
Už je to takmer rok čo som prišla o môjho najvernejšieho priateľa - psíka. Respektíve bol to psík mojich rodičov, ale keďže ja som bola v čase jeho narodenia neplnoleta a žila s rodičmi, bol náš spoločný a plnohodnotný člen rodiny.
Ako šli roky, študovala som a žila mimo rodicov, po spromovani som žila isty čas v zahraničí ale pravidelne som sa vracala späť na miesto, kde žiju rodičia. Teraz mám už rodinu ale snažila som sa byť aspoň 2x mesačne pri nich.
Minuly rok ma hlboko zasiahlo, keď moja prvá láska naposledy vydýchla. Prežili sme spolu 19 rokov (z toho viac ako 10 rokov v jednej domácnosti dennodenne) veľa pádov a vzostupov, bol pri mne verne pri každej dôležitej udalosti. Jeho odchod bol pre mňa bolestivý. Naďalej je. Bolo medzi nami veľmi silné puto, ktoré sa nepretrhlo ani jeho odchodom.
Mama hovorila že už nechce iného psa ani za svet.
Vzhľadom k veku aj vzhľadom k tomu, že vždy musia riešiť starostlivosť keď idú na dovolenku.
Verila som tomu, že si stojí za svojim tvrdením.
Medzičasom si však zaobstarali psa z útulku. Dozvedela som sa to minulý týždeň. Tajili mi to.
V septembri idú na dva týždne opäť na dovolenku a budú potrebovať zabezpečiť stráženie jeho aj ďalších zvierat v ich dome!
Ja som však v stave, že to odmietam. Poviem pravdu, mám pocit že ma to vzalo rovnako veľmi ako odchod môjho jediného psíka. Veľmi som plakala a bola sklamaná keď som sa to dozvedela. U mňa naďalej pretrváva veľmi silný pocit zo straty predošlého. Beriem to ako zradu a nie som schopna pustiť si iného psa k telu. Mám rada zvierata, som ok s tým starať sa o ostatné zvieratá v dome ktoré mali aj predtým ale o nového psa nie. Skrátka to tak necítim. Zvadzam vnútorný boj a nie som s tým stotožnená. Nemyslím to v zlom, ten pes za nič nemôže, ale ja to tak necítim a nedokážem ísť proti tomu čo cítim. Cítim vernosť voči predošlému a nechcem aby bola zmazana jeho pamiatka. Nie je to len čisto kvôli tomu, že to cítim ako podraz ale ako som už povedala, nie som pripravená dať lásku niekomu inému... Rodičia sú veľmi prchki, a ak im to poviem tak ako cítim, pohadame sa na život a na smrť. Neviem ako postupovať ale nemám v úmysle ísť proti vlastnému presvedčeniu.
Stretli ste sa prosím niekto s tým že ste odmietali nového psa po strate predošlého? Ako ste riešili situáciu?
Ďakujem vopred za každu radu a názor.
Ahojky, dufam, ze nevezmes moje slova necitlivo, ale pisem to ako fakt... Ak si dospela zena co uz ma rodinu (a deti), a Ty mas takyto problem s tym, ze u rodicov pred rokmi uhynul 19 rocny psik (co je i tak extremne vysoky vek a nie je to standardom), ze pokladas za zradu, ze si rodicia zadovazili dalsieho psa (preco nie, ich domov, ich rozhodnutie, ved Ty si uz posledne roky doma realne ani nebyvala), a az taky problem v tom vidis, ze mas problem im pomoct ked potrebuju povarovat, tak to podla mna nie je uplne v poriadku.
A to Ti pisem ako psickarka, psa mam a je to (psi) clen rodiny, s ktorym vyrastaju nase deti.
Kazdopadne, bez ohladu na ten dlhy uvod, cely "problem" sa teraz tyka toho, ze nechces rodicom postrazit zvierata, ked idu na dovolenku. Velmi by ma to na ich mieste mrzelo (ake dovody tu uvadzas, ked potrebuju raz za sto rokov s tymto pomoct...) takze bez zbytocnych analyz a filozofii, ak sa neda a nechces, normalne im to povedz cim skor, nech sa mozu zariadit. Zvysok - ak to tak prezivas, Tvoja vec. Kazdy sme iny... Ale na mieste rodicov by ma to fakt mrzelo, ze nedokazes trosku racionalnejsie uvazovat, vo svojom veku, kedy predpokladam ze uz co-to mas v zivote odzite.
A opakujem sa, neber to v zlom, ale myslim to uplne realne a racionalne. A ak ziadas radu co s tym mas robit Ty sama v sebe, a to teda ja zvycajne neradim, ale asi vyhladaj odbornu pomoc, lebo proste ak sa cez to nevies preniest takto ako udavas, nie je to OK.
Trochu sa vschop. Začína ti z toho prepínať a to ti píšem ako psickar
Je to necitlivé ale pokiaľ si ho zobrali z útulku vieš jak pomohli tomu psíkovi ? Vieš ako ten psík tam musel trpieť ? A teraz je šťastný že ma rodinu? Bohuzial psy umierajú skôr ako my ľudia. Tiež mi umrel psík ktorého som mala od mala. Poplakala som si ale dala som priestor a rodinu ďalšiemu záchrannému psovi. Prečo by to mala byť zrada ? Je to možno škaredé prirovnanie ale aj keď páru zomrie dieťatko tak nezabudnú naňho. Ale aj tak si spravia ďalšie. Stále je v ich srdci ale majú ďalšie dieťa.
Veľmi to prežívaš a ako zo hore písali postrážiť neviem čo je problém. Asi vedeli ako budeš reagovať preto ti nič nepovedali….
Inak si v poriadku? Nie si trosku psychicky v zlom stave?
Neber si to v zlom ale takto sa správa racionálna dospela že s deťmi? Ved ho máš strážiť, nejde o tvojho psa, aké slovo mala mama dodržať? Asi im ostalo prázdno v dome tak si zabezpečili ďalšieho psa, berieš to teda poriadne prehnane
Ja som prisla o 2 psov uz, takze viem, ake to je. Ale toto tvoje prezivanie je uz trochu prilis. Teraz akoze nedas tomu psovi zrat, lebo tvoj stary pes umrel? A ten novy zato ako moze? A ved ho nejdes adoptovat, ides ho len strazit. Sorry, toto cele je na hlavu.
toto nie je zrelé zmýšľanie dospelej ženy, čo ty máš čo zakazovať svojim rodičom zaobstarať si psa z útulku? Čo ty sa máš čo rúcať z ich rozhodnutia? Keď nepostrážiš, tak im daj vedieť že nepostrážiš, ale tie kecy o zrade a tvojej prvej láske si radšej odpusť, pôsobí to divne.
Za to že si k rodičom chodila dva krát za mesiac ešte to nebol tvoj pes. Ale ich pes. Kebyze je tvoj tak si ho berieš so sebou.
Ja som po 15 rokoch s našim tiež povedal že nechcem a o mesiac som už chodila do útulku,lebo chýbal mi brechot. Adoptovala som dispelého psa, ktorý už raz bol adaptovany a neskôr vratený do útulku.
Tvojich rodičov plne chápem,teba vôbec. Ty nového psa nemusís mať rada, tiež to nie je tvoj pes. Môžeš byť verná jeho spomienka, ale toto je za mňa veľa
Kebyže napr tvoja mama ovdovie, a nezostane verná spomienke tvojho otca a nájde si iného tak čo spravíš odmietneš aj mamu?
Keď zomrie tvoj manžel môžeš sa znova vydať, si právne voľná pre ďalšie manželstvo a nieje to zrada ani nevera voči predošlému manželskému partnerovi.
Dochovali psíka a mohli si slobodne zadovážiť ďalšieho, dokonca mohli mať aj viacerých psíkov naraz.
toto nie je zrelé zmýšľanie dospelej ženy, čo ty máš čo zakazovať svojim rodičom zaobstarať si psa z útulku? Čo ty sa máš čo rúcať z ich rozhodnutia? Keď nepostrážiš, tak im daj vedieť že nepostrážiš, ale tie kecy o zrade a tvojej prvej láske si radšej odpusť, pôsobí to divne.
@anonym_8172b9 Drama Queen ako vysita. Uplne normalne to nie je.
@anonym_8172b9 Drama Queen ako vysita. Uplne normalne to nie je.
@anonym_316990 buď to, ale nudiaca sa školáčka. Dospelá normálna žena nie
@anonym_autor Je to len pes. Nemusíš si k nemu vytvárať žiadne puto, stačí mu dať nažrať, vodu do misky a pustiť ho vybehať sa.
@anonym_autor preco myslis, ze sa k nemu mas, musis priputat? Ked si sa nepriputala k macke, zajacovi a co ja viem co este maju, tak preco mas pocit, ze sa priputas k psovi? Ber ho ako vsetky ostatne zvierata co maju na dvore. Zober deti, spravte si pekne prazdniny na dvore u starych rodicov.
nestihla som prečítať, čo si napísala, píšeš a následne mažeš, fakt divné správanie.
dalsie psycho v priamom prenose
@anonym_autor Chapem tej strate, ale tu to ber tak, akoby si sla strazit kamaratke, skus taky postoj. Ten havko za nic nemoze. Aj sestra si casom vzala fenocku z utulku, nasla som si k nej vztah, aj ked jasne, nas havko, bol nas havko ( uz mrtvy v tom case). A ten psik z utulku isto prezil tazke casy, potrrbuje vela lasky, možno si ta ziska.
Ja som to brala tak, ako ked mas viac deti. Tym, ze lubis aj tie dalsie, neznizuje to lasku k tomu prvemu dietatku. A obrazne povedane, nas psik bol ako "moje dieta" a neskor ta sestrina fenocka, ako "moja psia neter".
ti hrabe? 😀
ty nie si ani snehova vlocka, ty si ovsena
@anonym_b30509 🤣🤣🤣🤣 klud dievcatko
@zojazoja omylom som ta oznacila sorry 😀
nestihla som prečítať, čo si napísala, píšeš a následne mažeš, fakt divné správanie.
@anonym_8172b9 že nie je otvorená ďalšiemu tvoru a nechce sa pútať k ďalšiemu tvoru
robí drámu ako keby jej mama bez dovolenia otehotnela a bude mať súrodenca na ktorého bude musieť dozerať
@anonym_autor akože.....ja som pochovala 3 psov,ale tebe riadne prepína,objednaj sa k psychologovi,už včera bolo neskoro
@anonym_8172b9 že nie je otvorená ďalšiemu tvoru a nechce sa pútať k ďalšiemu tvoru
robí drámu ako keby jej mama bez dovolenia otehotnela a bude mať súrodenca na ktorého bude musieť dozerať
@anonym_7909dc no úžasné, nikto od nej nechce aby sa otvárala a pútala ďalšiemu tvoru, stačí toho chudáka tvora len nakŕmiť a vyvenčiť🙄😎
@anonym_autor veď to ber tak ako vo filme, že nový pes je reinkarnáciou toho milovaného. Už si sa s ním zoznámila? Pes je taký tvor, že časom obmäkčí aj skalu. Aj keď je lapaj a všeličo povyvádza.
Mali sme doma psa, s ktorým som podobne ako ty vyrastala. Bol tu keď som bola malé dieťa, aj keď som bola puberťáčka a bol tu aj keď som už bola dospelá. Psa mám aj teraz, aj keď som si ho zadovážila až roky po odchode toho "rodinného". Je to pre mňa člen rodiny, resp. je pre mňa veľmi dôležitý tvor, pre niektorých až nepochopiteľne dôležitý. Ale poviem pravdu, že tiež nerozumiem tvojmu postoju. Rozumiem tomu ako to cítiš ty - viem sa stotožniť s pocitmi, že nie si na nového psa ready, že nechceš ako keby nahradiť toho prvého. Ale tvoji rodičia to zjavne majú inak. Niekto po úmrtí psa už žiadneho nechce, niekto si hneď potrebuje kúpiť ďalšie šteňa, niekto si potrebuje dať dlhú pauzu a posmútiť si. Nesúď druhého za to ako spracováva stratu psa. A postrážiť ho? Nikto od teba nežiada, aby ho ideš upusinkovať láskou. V princípe ho pri strážení stačí udržať nažive a vzťah si k nemu prípadne môžeš tvoriť postupne pomaly...
Aj keď teda ja keby som na mieste tvojich rodičov tak to chcem vedieť a prípadne vybavím stráženie inde 🤔
@anonym_autor ale veď ideš len postrážiť. Ty si s tým tvojim psíkom nežila, nevieš aké prázdno ostalo v tom dome a smutno. Ja sa im nedivím, že chceli ďalšieho. ďalšiemu pomocť a oživiť trochu tu domácnosť.