Dokážete si úprimne priznať vlastné chyby?
Dokazete si priznat chybu? nemyslim tak formalne (bla-bla), lebo sa to od vas ocakava. Ale sama pred sebou si poviete, pochybila som, je mi to luto. Ublizila ste niekomu svojou chybou, a sama citite, ze do vetra povedane " prepac" nema ziadnu hodnotu, kym sama pred sebou v zrkadle nesklopite zrak? Existuju este ludia, co vecer ked zaspavaju, po tom ako niekomu ublizili sa citia tazko, ci smutno zo svojeho spravania?
@anonym_autor áno, som dosť sebakriticka niekedy až na moju škodu a vie má trápiť, keď niečo prepisknem.Ale zase, že by som kvôli tomu nespala nie.
Áno, ale musela som sa to naučiť, lebo u nás doma to nebolo zvykom. Po konflikte sa každý len odul a potom sme sa v rámci chodu domácnosti museli začať spolu baviť. Po prvom vážnom nevydarenom vzťahu som pochopila, že takto sa spokojne žiť nedá. S druhým mužom sme sa to museli učiť navzájom.
Áno
Samozrejme. Povedat Prepac, mylila som sa je ovela lahsie ako sa s tym vysporiadat v sebe
Veľa krát som tak večer rozmýšľala čo som urobila v daný deň zle, co som komu povedala a bolo mi to ľúto…. Uvedomil som si že som urobila chybu a nemala som napríklad tak zbrklo reagovať a mala som zi Srba výčitky … len problém je že nedokážem fungovať keď sa sama na seba hnevam alebo si uvedomím chybu musím to vtedy napraviť … čiže kým to nenapravim alebo sa o to aspoň nepokúsim neviem byt spokojná a prekáža mi to v každej mojej činnosti lebo na to stále myslím
samozrejme.. ak to tak citim, ze som urobila chybu.. nie, ked mi niekto bude tvrdit, ze som chybu urobila, ale podla mna to nie je pravda.. takisto je to s ublizenim druhemu.. ak urobim nieco, za co sa druhy citi ublizene, ale podla mna som nic zle nespravila, tak mozem vyjadrit lutost, ze sa ho moje chovanie neprijemne dotklo, ale nebudem si priznavat chybu.. ludi sa moze dotknut hocico.. a aby mi bolo pri zaspavani tazko a smutno, to je, prosim ta, k comu dobre? chyby je fajn si uvedomit, aby si ich nabuduce uz nespravila a nie, aby ti malo byt z coho tazko