Je v dnešnej dobe správne rozhodnúť sa pre dieťa?
Čisto hypoteticky.... V dnešnej dobe bez komunitného bývania, bez "village", bez suportu od rodiny lebo babičky ešte pracujú a potom sa venujú sebe.. Popri hypotéke a inej zadlženosti, stojí za to vobec mat dieťa? Keď nepozeráme na tu lásku, pokračovanie rodu, vdacnost, ze nás to naučí pokory a trpezlivosti.. Lebo v okolí vidím rodiny s malými deťmi, ako majú kazdy den len boj. Z choroby do choroby a často tak ze dieta to prekoná tralala ale matka a otec sú odpísaní, no ale nemôžu to ani len poriadne v ležať lebo doma treba fungovať.. Keď niesu prachy na upratovaciu službu ci predražené menucka, aj varit treba.. Ja len, ze ci mat dieta dnes, nieje až príliš veľká obeta. Áno stále to bola obeta ale dnes mi to príde, ze ti rodičia majú z každej strany len nepomoc, polená pod nohy, separáciu, samotu, extrémnu stratu slobody, finančnú úzkosť, chýbajúcu pomoc rodiny, krachujice manželstva Lebo ved sa nemajú kedy ani porozprávať, nieto ešte rande ci kino ci večera.. Nemá kto strážiť dieťa..... Takto si myslím ze radšej nebudem mat deti lebo mam rada seba, každú chorobu chcem poradne vylezat aby som na starobu nebola mrzak, bojim sa tiez fin neistoty ale hlavne, to dieta by to zomna asi aj tak všetko cítilo... Ako to mate vy?
@anonym_autor materstvo vnímaš jednosmerne, len z tvojho uhla pohľadu... tvoje dieťa nebude naveky bábätkom, ani 3r dieťaťom ani predškolákom atď. Bude aj tvojím parťákom, najväčším fanúšikom, kritikom, zrkadlom pravdy...raz pôjde s tebou na kávu, ako tu niekto napísal...a áno zmení ťa, zocelí ťa, spoznáš samu seba, naučí ťa bezpodmienečne milovať...akurát deň blbec za nami, celý deň sme sa nezastavili, teraz sme douspávali naše 3 deti - 3, 1, 1 nakoniec v jednej posteli, ani nie na posteli, ale na matraci 2×2m na zemi...a vieš na čo som myslela, ako nám je dobre (a nie sme soc prípad, máme sa nadštandartne)
Mama mojej mamy mala 3 synov a potom moju mamu. Chlapci sa narodili velmi krátko po sebe v období 2.svetovej vojny. Keby babina s dedom uvažovali, že načo deti, asi by som tu nebola ani ja. Každá doba je špecifická, ale beriem to tak,že pre niečo som tu práve teraz. Dieťa je pre mňa darom,novým rozmerom lásky, upevnením rodinného puta. Som šťastná a vďačná, že ich mám... Mladé rodiny,nebojte sa,choďte do toho🍀
@misanthropicdann asi nejako tak je to ako píšeš. A este sa boja ze dieta im zníži štandard a obmedzi ich v ich doterajšom aktívnom živote.
@anonym_823ba3 a ja sa priznám ja som úplne rovnaký, predstava dieťaťa má absolútne nenapĺňa a nevyvoláva vo mne žiadne pozitívne pocity.
Nevidím význam si teraz zhoršiť životnú situáciu len pre to aby som sa rozmnožil, aj keď je určite lepšie aby dieťa dosiahlo 18 rokov pred mojou 45-50kou ako po nej. Dieťa má výrazný vplyv na finančnú situáciu a výrazne obmedzí alebo úplne zavrie niekto možnosti v živote ktoré sa môžu a vyskytnú. Ak človek nieje aspoň jak tak zabezpečený dieťa ho v prípade väčšieho finančného problému absolútne položí.
Preto sa pozerám cez prsty na ľudí ktorí si robia deti minimalne pred zabezpečením bývania.
A hlavne by si ľudia nemali nahovárať aké je dieťa super, a ako nikto neľutuje ze si spravil dieťa.
Medzi rodičmi je tabu hovoriť ako bolo dieťa chyba ako to rozhodnutie ľutujú. Náhodou to niekto povie a mamičky ho/ju idú ukamenovat, stačí mať kamaráta/kamarátku psychológa a človek zistí že to % ľudí čo to ľutujú je dosť vysoké.
@anonym_autor nie je, pretože prichádza koniec, všetko sme si zničili, čo nám Boh dal , a teraz sa nám poďakuje
@anonym_autor co s tym maju babicky?
@anonym_b48b8d poznáš pojem z psychológie generačná trauma? Tak napríklad aj na tom majú babky veĺký podiel na predošlej a dnešnej do..rbanej psychike , vzorcoch terajšej generácie.
Z velkej casti mas pravdu, aj ked zijeme dobu s najvacsim materialnym a zdravotnym zabezpecenim, po socialnej stranke sme uplne rozpadnuti a chaoticki, co sa odraza aj na tlakoch na psychicke zdravie. Ano, moja prababka mala 9 deti, ale 70% casu nevedela, kde sa nachadzaju a co robia a zhanala ich len na jedlo alebo pracu, to je proste fakt. Ak niektore zomrelo, ine ho coskoro nahradilo. Ak bola zla uroda, zima bola sialene tazka. To su veci,ktore si mi nevieme ani len predstavit. Ale dieta je viac len nez obeta a zataz. Je to ludska bytost, ktoru mas privilegium urcity cas formovat do toho, v co veris, ze je spravne. To je zivotna lekcia, ktoru tazko nieco nahradi. Ale ano, nie je povinnost mat deti a ano, je to narocne, ale drviva vacsina rodicov ti povie,ze to stoji za to a to ma asi nejaky dovod.
1-2 sa určite zvládnuť dá. Viac podľa mňa nie, takých 4-5 detí si v dnešnej dobe neviem predstaviť. To už je veľká obeta, na úkor všetkého aj psychického zdravia. Materiálne ani nehovorím. Keď vidím tie matky, čo majú 4 a viac detí, nakomplet všetky sú strhané, zanedbané, toto naozaj nie, načo? Keď dnes už vieme plánovať rodičovstvo.
Tak, napísala som to narovinu, neviem prečo by som úprimne myšlienky mala pre dobro spoločnosti zaobalovat do Pozlatka..A nahovárať si, ze materstvo je krásna dúha na obláčiku s jednorozcom..no hmmm... Mam par kamosiek ktoré majú aktualne male deti, do 6r, a verte či nie, chodia sa mi viac sťažovať ako ďakovať za ten ich krásny život... Jedna skoro neprežila cisársky a dodnes nemal čas ísť na fyzio s diastazou, o iných zdrav problémoch ani nehovoriac. , ďalšia je večné chorá od skolkara, s nim ide ku mudr ale so sebou nejde, lebo nemá čas. Spomínajú na staré časy, často na to ako mohli bezstarostne ísť večer von a na ďalší deň to mohli dospat bez toho, aby nemuseli niekomu robiť full servis...A áno, obe majú schopných poriadnych mužov ktorí niesu gumeni ako boli naši dedkovia ci otcovia, ale robia co majú a fungujú doma ako majú. ael napriek tomu, Materstvo ich očividne vyčerpáva a nečudujem sa im, aj keď som to na vlastnej kozi zatiaľ nezažila. Takže bud klamete, alebo mate mäkké mozgy a spomienkovy optimizmus, lebo nerozumiem, prečo si aspoň my ženy nemôžeme povedať do očí pravdu na rovinu.... V com sa predbiehame? Podľa mňa v ničom. Napríklad mna moja mama tlači do materstva ale vie ze som single a nejde to len tak zo dňa na deň. Ale myslím ze doba sa zmenila a ano mame možnosť voľby, ale prečo teda si nevieme povedať pravdu na rovinu, ze áno, materstvo je kua tazke, nemam čas na seba, furt som na OČR, nemôžem ísť von sa zabaviť, vyšla som z pracovného tempa, zabudla som za 6 rokov zapnut PC, atd.. ?... Lebo Co pozorujem, strata slobody (najmä u matky) tam vždycky je, ci ma za zadkom babku, tetku, aupair...
@anonym_autor Nečítala som ďalej, nemám veľmi priestor, ale zaujala ma tebou založená téma. Vieš, napísať sem, najmä rodičom, matkám, že materstvo je sakra ťažké a že treba povedať narovinu, ako to je, je trochu úsmevné: my to totiž vieme a tú pravdu aj vieme povedať. Aj nahlas. Veľmi dobre to vieme a ešte oveľa viac, ako si to len ty vieš predstaviť. Aj pred chvíľou: jedno mi ričalo v detskej stoličke, kým som druhému vytierala zadok (keď už ideme do úprimností) a čo ti na to napísať... vedela by som si môj deň pred koncom roka predstaviť aj lepšie :D Ale to je to najmenej.. klikni vedľa do témy, kde si matky sypú popol na hlavu, že čo ak spôsobili svojmu dieťaťu, aj keď nevedomky, nejakú trvalú diagnózu? Vieš, že každá jedna si už podobnými výčitkami, hoc aj len miernejšími skrz diagnózu, ale prešla? Že je veľmi tenká hranica medzi "nič sa nestalo" a "stalo sa a kvôli tebe a už to bude naveky, nenávratne zničené"? Keď nevieš znížiť teplotu? Keď voláš v noci na urgent? Alebo tam rovno utekáš? Vieš, čo je absolútny, smrteľný strach o niekoho iného a totálna bezmocnosť, kedy jedna tvoja polovica je paralyzovaná, ale druhá koná, ani nevie čo a prečo, len vie, že musí? Nevieš. My vieme.
Či sa oplatí? No tak čisto ekonomicky možno ani nie. Nejasná investícia, ktorá sa možno v budúcnosti vráti, možno nie. Nezaspávam vždy s pocitom, že ale napriek tomu je to aké super, lebo láska. Najčastejšie som vyfľusnutá a keď sa treba v noci zobudiť na vreskot, no, nadávam, hej, často. Je to makačka. Rodina. Jasle, škôlky, školy, krúžky. Sviatky. Prádlo. Domácnosť. Varenie. Manžel. Kariéra. Výdavky. Plánovanie. Je toho dosť. Často, nie vždy, ale tak často niekde tam v pozadí ty, a tvoje pocity, koníčky, vzhľad..
Tak veľmi by som ti chcela napísať to ALE. Ale ja si myslím, že také typické ALE nenájdeš ako odpoveď. To dobré sa skrýva v tých maličkostiach, v bežných drobnostiach, v pocite či nastavení, že je dobré, že sú, nie v nejakom špeciálnom uvedomení si, že ojjjj, ale je mi dobre že som matkou, lebo prdiace dúhové jednorožce. Lebo takéto nie je ani na druhej strane. Nemyslím si, že je to lepšie na strane bezdetných. Ani tam to nie je prdiaci jednorožec. Minule som nejak natrafila na príspevok na FB z nejakej takejto komunity, ktorá je dobrovolne bezdetná. Tak som tam ku nim klikla, fakt zo zvedavosti a veľmi ma prekvapili príspevky. To nebola skupina dobrovoľne bezdetných ľudí, skôr skupina nenávidiacich deti a ľudí celkovo, vysmievajúca sa, pohrdajúca sa - no skrátka, neprišli mi ako vyrovnaní ludia, skôr naopak. Miestami to bolo až smutné. Asi ako tu, keď sa matky sťažujú a napíšu aj tú pravdu. Aj to je smutné.
AJ tak by som s nimi nechcela meniť. Nechcem venčiť psa, keď prídem domov, či ísť poň do psej škôlky. Napríklad. Je náročné utekať po práci taxíkom po dieťa, lebo nestíhačka, ale mne to takto viac vyhovuje, takto to chcem. Takto som to chcela, a takto to aj mám. Preto ich mám. Keď vidím ich pokroky, tak vidím, že to, čo robím, má zmysel. Úžasný zmysel. Neriešim a neprežívam, nešpekulujem. Len som rada, že sú. Sú mojou súčasťou, súčasťou našej rodiny a oni sú snáď jediným v mojom živote, ktoré som nikdy neľutovala, ani nebudem.
Bez nich by som mohla veľa cestovať, možno si kúpila tiež psa. Venovala by som sa koníčkom a sebe. Kariére, kde by som už bola.. asi. Mala by som priestor splniť si lahko všetko, po čom som túžila. Ale potom čo ďalej? Ďalšia krajina? Ďalší pes? Zasypem darčekmi krstné deti? Ale čo ďalej? Hľadanie si ďalších cieľov? S deťmi ten cieľ stále máš. A keď sa ti dieťa podarí, tak sa ti otvoria ďalšie možnosti. Vidíš ho napredovať, pomáhaš objavovať svet, formuješ osobnosť niekoho, zdielaš s ním jeho úspechy, aj sklamania. Vidíš ho vyrastať. Promovať. Vydať sa, ženiť sa, rozvádzať sa. A potom prídu vnúčatá a znova to zažívaš, vidím to na mojich rodičoch. A odídem s pocitom, že niečo po mne zostalo. Jasné, toto je to ideálne, nemusí sa všetko vydariť. Ale predstava to nie je zlá, že? Vidíš ciele, ktoré sa nabaľujú jedno na druhé, nemusíš ich naháňať. Nemusí sa to takto stať, ale môže a je veľká pravdepodobnosť, že tak bude. Ale nič z toho bezdetný pár nečaká. A keď ani nechceš, je to fajn. Ale pre mňa myšlienka, že by ma toto všetko nečakalo, je desivá. Desivejšia, než predstava, koľko energie a peňazí ma ešte budú moje deti stáť.
Stojí to teda za to? Samozrejme. Čo už, ak nie toto?
Toto je taka otazka... Ako keby si sa na fore pre psickarov spytala, ci sa oplati mat psov, alebo na cestovatelskom fore, ci sa oplati cestovat 🤷🏻
Samozrejme, ze mat deti nienje lahke, Vela veci v zivote jen tym ovplyvnenych a urcite musis v zivote viac veci riesit, vybavit, zabezpecit. Na unavu prvych rokov sa neda nijako pripravit, ani na ten strach, ked SA nieco zle dietatu deje.
No na druhej strane Ti pred ocami.rastie malicky cloviecik, pre ktoreho si prve roky vsetkym, ktory postupne formuje.svoje nazory, vyjadrenia, to, co ho bavi a ma rad. A to je na tom to uzasne. Ked ta vystiska, lebo si prisla z.prace domov. Lebo pride, da pusu a povie maminka, lubim ta najviac na svete. Lebo cez jeho oci vnimas veci, na ktore si inak.nenajdes cas v spleti inych povinnosti.
Mat dieta je.privilegium, nie kazdemu, kto.po.tom.tuzi, SA podari. A nie kazdy dieta musi mat, nie je to povinnost.
@anonym_autor ja napr. dost velmi prezivam hrozbu botoxoveho trpaslika za rohom a jeho imperialisticke plany, uz to nie je vojna niekde daleko, ale za rohom, k tomu zmena klimy, to, ze hlava mafie u nas (Fico) nas chce vyviest z EU, atd., tiez byvanie na opacnom konci republiky, cize absolutne ziadna pomoc s detmi, muz workoholik, stale prec vratane vikendov (aj to malo dopad na nase manzelstvo), atd., takze keby som sa mala rozhodovat dnes, myslim, ze deti nemam.
Vsetky tieto veci ako dospat po party, party samotna,zit len tak lahostajne bez zodpovednosti za niekoho iba pre seba , to ta vsetko omrzi casom…. Mat dieta a obetovat sa mu a jeho vychove ,tiez nepotrva veky vekov. Deti vyrastu ako z vody a uz sa mozes vratit ku vsetkemu co si odlozila na bok.je pekne mat dieta,je to radost a pocit nekonecnej lasky. Sama mam dve a ked si predstavim co by som bola bez nich…. Nie dakujem.nevymenila by som za nic.
@anonym_autor a dôchodok by si chcela? A kto naň má robiť? Cudzie deti? A čo sa týka otázky, áno, je to o tom, čo píšeš. Ale aj o iných veciach, ktoré nevidíš a pozná to len ten, kto to zažije. Tie pekné veci s tým spojené. Pre tie to niektorým stojí za to. A ešte niečo, čo si nespomenula tiež s tým súvisí. Neskutočný strach o tie deti, čo ich tu v tejto krajine, v tejto dobe, v tomto pokazenom svete čaká a či vôbec niečo. To je ešte len stres.
@lauricka na dôchodok ako taky zabudni. Teraz sa všetko preje a my nebudeme mat nič. Do 5 max.10 rokov celý systém skolabuje. Len nejakú smiešnu rentu budeme mat. Ale však to už bude jedno, ako politikom, tak i terajším dôchodcom. Oni robili, tak si zaslúžia predsa. My si asi šunky valame. Mas si predsa šetriť. Ze si ale nešetrili ti terajší dôchodcovia?