Mala som inú predstavu o živote?
Prosím admina nemeniť názov🙏
Inšpirovala ma tu jedna dnešná diskusia...
Dievčatá, aká bola vaša predstava o živote? Veľakrát som si prečítala/vypočula, že sami sme zdrojom svojho šťastia, sami si môžeme za veci, ktoré sa nám v živote stali... Ale je to naozaj tak? Ja mám tesne pred päťdesiatkou, už mám čo-to za sebou a áno, aj ja som mala iné predstavy o živote. Takisto aj moje kamarátky, blízki ľudia...
Jednej sa narodilo postihnuté dieťa, poškodenie pri pôrode...bojuje už roky.
Druhá je vdova, tesne po štyridsiatke.
Ďalšia odišla od muža, psychopata, toľko ju magoril, manipuloval, roky jej trvalo, dokedy jej to docvaklo...
Ďalšej zomreli rodičia, nemá pomoc, podporu od najbližších...
Ďalšie dve rozvedené, problémy s peniazmi, deťmi...
Ja som otehotnela po štyridsiatke, prvé decká už odrastené, a zase som musela vojsť do toho istého kolotoča plienok, uspávania...
Tiež som si to inak predstavovala... Ale nesťažujem sa, z tohoto všetkého mne sa stala ta najpozitívnejšie vec😉
Veľakrát tu čítam, ako sú ženy úspešne, šťastné, ako si zariadili, tak majú...je to naozaj tak?
Alebo je to všetko len na povrchu a keď človek ide do hĺbky, úprimne sa zaujíma, porozpráva, zrazu povyskakuju aj tajomstvá, bolesti, zrady a zrazu je z idylickeho partnerstva, rodinky, detí, len pozlátko, ktoré vnútri skrýva presný opak, ako sa prezentuje?
Čím som staršia, tým viac si vážim úprimnosť a otvorenosť už si nepripadam ako tá, ktorá má jediná problémy, starosti a všetci ostatní si žijú ako vo vaticke...
@anonym_autor Máš sa dobre. Zo všetkých prípadov, čo si spomenula, máš sa vlastne najlepšie. Ako si si ten život teda predstavovala ak nie takto? To že máš dieťa po 40 nie je žiadna tragédia. Možno si to neplánovala, ale lepšie ako po 50-ke. 🙂 Buď rada, že sa máš fajn.
@loliki áno, ja sa práveže vôbec nesťažujem, len som chcela poukázať na naše predstavy a ako to v živote dopadlo... Že niekto povie, budeš to mať iba také, aké si spravíš.... Ale to tak nie je.... Teraz nemyslím tehotenstvo, ale čokoľvek iné, choroby, úrazy, rozvody, problémy s dospelými deťmi....
Moja známa, strašia pani, keď ozenila posledného syna, povedala si: no, už mám pokoj ..všetci sú na poriadku a bum, posledný sa po pár mesiacoch rozviedol, ona to ťažko znasala, až vážne ochorela....
Myslím si, že nikdy si nemôžeme povedať: mne sa to a to nemôže stať... Pretože môže....
Aj ja som si predstavovala, ze sa budeme s manzelom milovat az do smrti, ze budeme pre seba na prvom mieste, postavime si pekny dom, budeme mat jedno dieta, dobru pracu co nas bavi, ze by som popri praci zarabala aj doma tym co ma bavi...Realita? Dom sice mame, deti dve, prace dve, lebo peniaze chybaju, co ma bavilo kedysi robit, teraz nenavidim, a muz ma milenku. Nie som stastna ani trochu... Takto som si svoj zivot teda nepredstavovala....
V 4tom rocniku na SS,som sa tak zamyslala boze ja uz nebudem chodit do skoly,zrazu dospelacky zivot,ako to budem robit ak bude s niekym zit s wckom.Ved bude chodit do roboty,tak vtedy alebo ho poslem na hodinku s kosom.Muza som si predstavovala takeho,ze budem vzdy na 1m,budem cely vesmir.
S muzom som uz 20r a ako ja pre neho som cely ten vesmir,tak aj on je pre mna cely vesmir.A hviezdy su prave nase deti,niektore za chvilu dospele ale aj maly bude s nami este dlhe roky.
To co sme si v zivote naplanovali sa stalo skutocnostou,vzdy vsetko aj ked nie hned.Zivot nas uci aj trpezlivosti a vecnemu snivaniu a nikdy sa nevzdavat.
Takze ano ja zijem svoj raj na zemi.Male peklo som mala do 19r a dospelacky zivot je uz ina krasna kapitola.
A ak Boh da dufam,ze este nas cakaju aspon dalsich 50r krasnych a spolu v zdravi.A ked uz budu deti vsetky na poriadku,svoje stastne rodiny,deti tak mozme spolu posledny krat vydychnut a ist na ine miesto.