Máte podobnú skúsenosť s detstvom bez lásky?
Vyrastala som v rodine, kde nebolo veľa lásky ani záujmu. Mama bola psychicky na tom zle, často na nás kričala a bili nás. S rodičmi som nikdy nemala dobrý vzťah.
Myslela som si, že keď odídem na vysokú školu, všetko sa zmení a konečne budem šťastná. Teraz však zisťujem, že smútok a všetko, čo som zažila, si stále nesiem v sebe.
Snažím sa na sebe pracovať, ale niekedy je to ťažké. Máte niekto podobnú skúsenosť? Čo vám pomohlo?
@sarakk niekde v polke sebauzdravovania som zistila, že som sa zacyklila - vždy bolo čo dávať doporiadku. Tak som s tým sekla a začala som žiť.
@sarakk niekde v polke sebauzdravovania som zistila, že som sa zacyklila - vždy bolo čo dávať doporiadku. Tak som s tým sekla a začala som žiť.
@anonym_e62701 takze si sa vykaslala na uzdravenie
@sarakk mne pomohlo odísť z domu, nájsť zmysel života, prácu, ktorá ma baví, veci, ktoré mi robia radosť, priatelia, viera v Boha. Minulosť som doslova zavrela do skrine, som s rodičmi na opačných koncoch Slovenska. Paradoxne aj vzťahy sa nám zlepšili. Nemám im teraz za zlé, čo sa udialo, skôr mi ich je ľúto.
@sarakk Ja som to mal podobné s mojím otcom alkoholikom.Plus do toho moja babka, jeho mama, ktorá sa tvárila že je všetko v poriadku , veď čo povedia ľudia.....Neuznanie mojich pocitov ,bolo ešte skoro horšie ako tá každodenná dusivá atmosféra počas dvadsiatich rokoch.
Keď to bolo už na nevydržanie, išiel som na trojdňový kurz Filip do Nitry.( Kurz Filip je famózna duchovná obnova).
Na tomto kurze som mal ten najkrajší zážitok v mojom živote.Po modlitbe za vyliatie Ducha Svätého som hmatateľne a citelne zažíval obrovskú Božiu lásku, Božiu prítomnosť,nehu,to že som milovaný.
Za dvadsať rokov chodenia do kostola som nič také nezažil ani zďaleka.Bol to taký dedinský náboženský folklór, neublížil mi ale ani nepomohol .
No a po tomto kurze a tejto živej skúsenosti s Ježišom Kristom, som raz za mesiac chodil na pol dňa "živé" modlitbové stretnutie s omšou.Robila ho Komunita Ján Krstiteľ.
Po čase som vstúpil do komunity ako externý člen.To znamená, že ešte okrem toho modlitboveho stretnutia,kde chodi okolo 200 ľudí, chodím raz za mesiac na 4 hodiny na malé rodinné stretko , ktoré je u niekoho z nás doma.Tam sa hodinku modlíme sa Bibliou a spievame chvály.Potom je krátka prednáška,a potom sa rozprávame o tom , čo kto žije, či už radosti alebo starosti a popritom kávičkujeme a jeme.
A toto mi pomohlo.Vdaka tejto atmosfére som zažil uzdravenie z tých tráum a zranení, čo sa vo mne za tie roky nahromadili.Zazil som oslobodenie od komplexu menejcennosti, spoznal som svoje dary a talenty, zažil som , že som milovaný a hodnotný a potom tu lásku môžem dávať svojej manželke,detom a ostatným ľuďom, ktorých stretávam.
Lebo doma som lásku nedostal a moja mienka o sebe bola , že som "nikto".
A takto ako člen Komunity Ján Krstiteľ fungujem 25 rokov. A videl som veľa podobných vnútorných uzdravení z vecí, ktoré som zažil ja,alebo ty.
Čiže toto je top cesta:
Priateľstvo s Ježišom Kristom, skrze aspoň krátke čítanie Biblie.
Priateľstvo s Duchom Svätým,skrze ktorého sa konkrétne a hmatateľne vylieva Božia láska, prijatie,hodnota, uzdravenie.
Priateľstvo s ľuďmi , ktorí prešli cez podobné situácie ako ja a ty.Pri ktorých zakusam priatie a nemusím sa na nič hrať a povzbudia ma , keď prídu pochybnosti alebo nejaký ťažší čas.
Čo urobil Ježiš Kristus v mojom živote môže urobiť aj tvojom.
Kadiaľ prešiel jeden somárik prejde aj druhý.
Keď máš ďalšie otázky, kľudne napíš.
Neexistuje sa z toho dostať. Nie tak, že s tým vedome nič neurobíš, že len budeš čakať, že čo sa stane. Musíš na sebe zamakať a to vo všetkých oblastiach života. Prežil som si peklo. Vyrastal som v rodine kde boli obaja rodičia toxickí ľudia. Otec k tomu bol alkoholik, takže to čo som zažíval denne by som neželal nikomu. A fakt je ten, že je nás mnoho takýchto ľudí, násilie na deťoch sa deje denne..
Kdesi som čítal, že dieťa vyrastajúce v traumatickom prostredí si vyvinie rovnaké mechanizmy prežitia ako vojak na nepriateľskom území. Musí neustále skenovať náladu rodičov, tón hlasu alebo aj kroky na chodbe, aby predvídalo nebezpečenstvo. Keď takéto dieťa vyrastie, jeho nervový systém zostáva zaseknutý v stave ako keby bol vo vojne, aj keď už žije v úplnom bezpečí. Detská trauma môže byť v určitých smeroch ešte devastačnejšia ako vojnová. Vojak ide do vojny s vedomím, kto je nepriateľ, a po návrate ho spoločnosť často vníma ako hrdinu. Dieťa je však traumatizované ľuďmi, ktorí ho mali chrániť, čo vážne narúša schopnosť dôverovať komukoľvek v dospelosti. Zažiť ťažkú traumu v detstve má na psychiku a nervový systém človeka porovnateľný a niekedy hlbší dopad ako zážitky vojaka v bojovej zóne. Sleduj, čo ťa vlastne odpaľuje. Určite máš veci, ktoré ťa z ničoho nič vytočia, vystrašia alebo úplne paralyzujú. Môže to byť zvýšený hlas, nejaký pohľad alebo dusná atmosféra. To sú spúšťače. Keď sa to stane, skús sa na sekundu zastaviť a povedať si..ok, toto je len starý zvyk z detstva. Teraz som už dospelá, som inde a tento človek mi neublíži. My, čo sme si tým prešli, máme v hlave hrozný hlas, ktorý nám neustále nadáva, že sme neschopní alebo pokazení. Ten hlas ale nie je tvoj. To sú len staré kecy z minulosti. Skús byť k sebe trochu milšia a netrestaj sa za to, ako sa cítiš. Robila si všetko pre to, aby si v tom pekle vtedy prežila. Drž sa dievča.
@anonym_e62701 takze si sa vykaslala na uzdravenie
@anonym_3c2671 nie tak úplne, ja som tomu úplne prepadla a podriadila život. Takže som z toho bludneho kruhu musela vystúpiť, inak by som mala úplne iný problém 🙃
@sarakk Ja som to mal podobné s mojím otcom alkoholikom.Plus do toho moja babka, jeho mama, ktorá sa tvárila že je všetko v poriadku , veď čo povedia ľudia.....Neuznanie mojich pocitov ,bolo ešte skoro horšie ako tá každodenná dusivá atmosféra počas dvadsiatich rokoch.
Keď to bolo už na nevydržanie, išiel som na trojdňový kurz Filip do Nitry.( Kurz Filip je famózna duchovná obnova).
Na tomto kurze som mal ten najkrajší zážitok v mojom živote.Po modlitbe za vyliatie Ducha Svätého som hmatateľne a citelne zažíval obrovskú Božiu lásku, Božiu prítomnosť,nehu,to že som milovaný.
Za dvadsať rokov chodenia do kostola som nič také nezažil ani zďaleka.Bol to taký dedinský náboženský folklór, neublížil mi ale ani nepomohol .
No a po tomto kurze a tejto živej skúsenosti s Ježišom Kristom, som raz za mesiac chodil na pol dňa "živé" modlitbové stretnutie s omšou.Robila ho Komunita Ján Krstiteľ.
Po čase som vstúpil do komunity ako externý člen.To znamená, že ešte okrem toho modlitboveho stretnutia,kde chodi okolo 200 ľudí, chodím raz za mesiac na 4 hodiny na malé rodinné stretko , ktoré je u niekoho z nás doma.Tam sa hodinku modlíme sa Bibliou a spievame chvály.Potom je krátka prednáška,a potom sa rozprávame o tom , čo kto žije, či už radosti alebo starosti a popritom kávičkujeme a jeme.
A toto mi pomohlo.Vdaka tejto atmosfére som zažil uzdravenie z tých tráum a zranení, čo sa vo mne za tie roky nahromadili.Zazil som oslobodenie od komplexu menejcennosti, spoznal som svoje dary a talenty, zažil som , že som milovaný a hodnotný a potom tu lásku môžem dávať svojej manželke,detom a ostatným ľuďom, ktorých stretávam.
Lebo doma som lásku nedostal a moja mienka o sebe bola , že som "nikto".
A takto ako člen Komunity Ján Krstiteľ fungujem 25 rokov. A videl som veľa podobných vnútorných uzdravení z vecí, ktoré som zažil ja,alebo ty.
Čiže toto je top cesta:
Priateľstvo s Ježišom Kristom, skrze aspoň krátke čítanie Biblie.
Priateľstvo s Duchom Svätým,skrze ktorého sa konkrétne a hmatateľne vylieva Božia láska, prijatie,hodnota, uzdravenie.
Priateľstvo s ľuďmi , ktorí prešli cez podobné situácie ako ja a ty.Pri ktorých zakusam priatie a nemusím sa na nič hrať a povzbudia ma , keď prídu pochybnosti alebo nejaký ťažší čas.
Čo urobil Ježiš Kristus v mojom živote môže urobiť aj tvojom.
Kadiaľ prešiel jeden somárik prejde aj druhý.
Keď máš ďalšie otázky, kľudne napíš.
@marijan2025 radost z priateľstva s Kristom a s Duchom svätým vies zažiť aj v rimkat náboženstve, len tiez musis vediet ako, tetky si netreba nevšímať, treba sa úprimne odovzdat Bohu a úprimne zo srdca s nim udržiavať spojenie cez všetky sviatosti, ktoré máme k dispozícii, úprimne ho precítiť vo svojom živote a netreba ani komunitu ani iné odnože.
Som si vygooglila:
Koinonia Ján Krstiteľ nie je oficiálne sektou, ale ide o kanonicky schválené súkromné združenie veriacich Rímskokatolíckej cirkvi.
Oficiálny status a charakteristika
• Cirkevné uznanie: Komunita má riadne schválenie a pôsobí v rámci katolíckej cirkvi. Založil ju v roku 1979 v Taliansku kňaz Ricardo Argañaraz.
• Duchovné zameranie: Patrí medzi charizmatické spoločenstvá a venujú sa novej evanjelizácii.
• Pôsobenie na Slovensku: Centrá (tzv. oázy) majú napríklad vo Vyšnom Klátove pri Košiciach, v Sklenom a v Prešove.
Prečo sa diskutuje o znakoch sekty?
Hoci je komunita plne akceptovaná cirkvou, medzi niektorými veriacimi a pozorovateľmi sa stretáva aj s kritikou. Diskusie o možných „sektárskych“ črtách často vyplývajú z jej intenzívneho prejavu:
• Dôraz na emócie a štruktúru: Charizmatická spiritualita a silné väzby v komunitách (domy modlitby) môžu na vonkajšie okolie pôsobvť uzatvorene.
• Prax desiatkov: Od členov sa očakáva finančná podpora spoločenstva formou desiatku (príspevok z príjmu), čo občas vzbudzuje obavy.
• Kritika postupov: Objavili sa aj výhrady k spôsobu modlitieb za uzdravenie či riadeniu zo strany vedúcich.
Odborníci na nové náboženské hnutia a predstavitelia cirkvi ju však radia medzi štandardné charizmatické hnutia, nie medzi deštruktívne sekty, aj keď vyžaduje veľkú osobnú angažovanosť členov.
@sarakk to je na roky psychoterapie. Postrauma je sviňa. Čím skôr, tým lepšie