Neznášam svoj život. Ako prekonať obdobie bez radosti?
Ahojte asi sa potrebujem len vypisat… nenavidim svoj zivot…. Nenavidim samu seba… nenavidim vysku na ktoru chodim … ale momentalne nevidim ine vychodisko… citim sa strasne nepochopena… velmi by som chcela byt stastna robim vsetko chodim do fitka prechadzky robim pozeram filmy ale nic mi nedava radost citim sa ako taky skrecok v tom kolese co len bezi dokola a nic sa nemeni… mam problem si najst kamosov je pre mna tazke sa otvorit niekomu, mam pocit ze s takym sprostym clvekom ako som ja by sa nikto nechcel bavit .. pytam sa len samej seba dokedy to bude trvat… budem musiet cely zivot zit takto…najradsej by som sa zavrela niekde na chatu a mala pokoj od celeho tohto zivota.. je tu niekto kto ma/ mal podobne obdobie ako ste to prekonali? Dakujem
@flower333333 ja ti len napisem, ze ked sa chces zavret sa na chatu, urob to😉 je to o nastaveni, ked su budes hovorit ze si sprosta okolie ta tak bude vnimat,
Hej? Chod na onkológiu a uvidis čo sú reálne problemy
Hej? Chod na onkológiu a uvidis čo sú reálne problemy
@anonym_62ada6 trápne
@anonym_62ada6 trápne
@anonym_cc7266 žiadne trápne, ale reálne.
@flower333333 vyhľadaj odbornu pomoc
@flower333333 kebyze si lezala na smrtelnej posteli, by si si zelala zit. stale si hovor, pokial nejde o zivot, nejde o nic, co ti brani kazdy den zacat od znova? ty asi nevies co je vazny problem. ak sa chces vyrozpravat, chod k psychologovi a on ta nasmeruje.
@flower333333 a co tvoje vztahy s rodinou?
A co robis aby sa to zmenilo?? Ci cakas na princa na bielom koni co ta zachrani a budete zit stastne kym nepomriete??
Áno, sú také obdobia. Aj také, že každé ráno považuješ za zbytočné, za hnusné a nenávidíš ho, a každý večer za miernu úľavu, lebo zase pár hodín môžeš len spať a nevedieť, necítiť, nemyslieť.
Netreba chodiť na onkológiu ani pozerať po ľuďoch s odrezanými nohami či afrických širotách s nafúknutými bruškami. Pocit šťastia a naplnenia je individuálny a subjektívny, nemôžeš byť šťastná len preto, že niekto iný sa má objektívne horšie. Aj tá africká sirota sa môže teraz cítiť omnoho radostnejšie a zažívať krajšie chvíle než ty. To nie je (vždy len) o objektívnych príčinách.
Ak ťa to veľmi ťaží, môžeš skúsiť psychoterapiu. Môže ti pomôcť nájsť príčinu toho, prečo sa tak cítiš. A nemusí to byť nič veľké. Alebo to prejde medzi objednaním sa na termín a návštevou terapeuta aj samé... Ak nie, urobíš krok k tomu, aby si sa mala lepšie. Minimálne sa lepšie spoznáš a to ešte nikdy nikoho nezabilo.
Ak ťa to neťaží až tak veľmi, skús to so sebou sama. Čo ti kedsi robilo radosť, kým si sa necítila takto? Dobr´sitcom? Pusti si ho a neočakávaj, že ťa spraví šťastnou. Len ho proste pozeraj. Robilo ti radosť zájsť si do obi po novú bytovú rastlinku? choď si po jednu či dve. A nie, nemusíš pri tom nič extra cítiť. Len rob veci, ktoré ťa robili kedysi šťastnou. Ono to zase raz príde. Vieš, prečo nenávidíš svoj život? Blbé rozhodnutia, blbý životný smer? Nenávidíš výšku? Prestúp po roku.dvoch na inú alebo paralelne študuj ďalšiu. Alebo ju len dokonči a buď hrdá, že si to nevzdala, aj keď to bol debilný odbor. Nevieš sa o tvoriť kamošom? Teraz či si to nevedela nikdy? Dá sa na tom pracovať - ak to ti nejde samej, tak terapia. čo ťa tak obmedzuje a brzdí, vieš to?
Niekedy sú také obdobia. Mala som také a nie jedno. Či prešli? Áno. Niekedy samé, niekedy som tomu pomohla, niekedy som si sakra namlátila ústa (a nie, navonok nič dramatické, ale vnútro som mala na milión kúskov a tie úlomky ešte občas zapichajú dodnes). Nejdem ťa posielať na onkológiu ani do Afriky. Máš právo sa cítiť zle a frustrovane.
no su len dve moznosti. bud mas depresiu - co je diagnoza a da sa liecit aby si mala lepsiu kvalitu zivota alebo si len unudeny spratek. pretoze podla popisu nemas ziadne realne problemy a viacmenej nevies co od dobroty.
stastie a spokojnost je v malych beznych kazdodennych veciach. v tvojom vlastnom nastaveni a videni. svet je taky akmy ho vidis. vidis ho hnusny? je hnusny. vidis ho krasny je takym. vo vsetkom sa da najst pozitivum aj negativum.
citis sa nepochopena? davas ludom sancu aby ta pochopili? potrebujes to? chapes vobec samu seba?
nerozhoduj za ludi ci by ta mali radi alebo nie. to je na nich. nie na tebe.
ak ta skola nenaplna bud sa zatni ked uz to mas zapar alebo sa na to vybodni. nie je to koniec sveta ani zivotu dolezita vec.
filmy a prechadzky nefunguju na kazdeho. hladaj dalej. moze to byt hocico aj keby to bolo len sparanie sa v nose. mozno sa beries prilis vazne. chyba ti mozno nadhlad a lahkost bytia.
ja zivot milujem aj ked je niekedy pekne na hovno.
milujem na nom vsetko. zle aj dobre. pretoze vsetko ma nejaky zmysel. a teda hlavne zivot mas vo vlastnych rukach. z 90% je na tebe aky bude. ty si jediny clovek ktory moze veci zmenit. a niektore veci ani netreba menit len sa na ne pozriet inak. zivot ako hologramovy obrazok. z jedneho uhla vidis riesenie z ineho nie. oslobod sa trosku. mozes mat vsetko len otvor oci trochu. sama si vytvaras svoju realitu.
@flower333333 vieš, že si dospelá a nemusíš chodiť na vysokú školu ak nechceš? Pokiaľ nemáš depresiu a teda sa musíš liečiť musíš len zmeniť čo ti na živote vadí.
Celý život sme v kolobehu povinností. Škola, práca, termíny. Počkaj, keď prídematerstvo: plienky, upratovanie, varenie, neskôr ráno do roboty, po robote do obchodu, domov, upratať, navariť, naučiť sa s deťmi, prichystať do školy ísť spať a znova dookola. Vtedy zistíš, čo je skutočný kolotoč. Na toto obdobie budeš spomínať s nostalgiou a budeš chcieť, aby sa tie roky vrátili.
@anonym_7c8a72 to každá žena musí mať deti?
@anonym_7c8a72 to každá žena musí mať deti?
@mikasa_ackerman ja neviem, ja deti nemám.
Zanechaj štúdium a zamestnaj sa. Každé ráno pôjdeš do roboty, potom z roboty. Odsťahuj sa od rodičov do podnájmu a snaž sa vyžiť zo mzdy, ktorú budeš zarábať. Možno zájdi za psychológom a porozprávaj mu o svojom nastavení. Alebo si prenajmi chatu na samote do polovice februára (ideálne za vlastné, hádam máš našetrené), kým neskončí skúškové, tam si sama var, upratuj, staraj sa o seba a do civilizácie zájdi len cestou na skúšku (cestou späť si sprav nákup). A rozmýšľaj, čo budeš robiť, ak necháš školu - kde sa zamestnáš, kde budeš bývať atď. A medzitým čítaj, rob, čo Ťa baví (nie to, o čom si myslíš, že by Ťa malo baviť) a skús nájsť svoje silné stránky a od toho sa ďalej odraziť.
Hej? Chod na onkológiu a uvidis čo sú reálne problemy
@anonym_62ada6 presne tak
Áno, sú také obdobia. Aj také, že každé ráno považuješ za zbytočné, za hnusné a nenávidíš ho, a každý večer za miernu úľavu, lebo zase pár hodín môžeš len spať a nevedieť, necítiť, nemyslieť.
Netreba chodiť na onkológiu ani pozerať po ľuďoch s odrezanými nohami či afrických širotách s nafúknutými bruškami. Pocit šťastia a naplnenia je individuálny a subjektívny, nemôžeš byť šťastná len preto, že niekto iný sa má objektívne horšie. Aj tá africká sirota sa môže teraz cítiť omnoho radostnejšie a zažívať krajšie chvíle než ty. To nie je (vždy len) o objektívnych príčinách.
Ak ťa to veľmi ťaží, môžeš skúsiť psychoterapiu. Môže ti pomôcť nájsť príčinu toho, prečo sa tak cítiš. A nemusí to byť nič veľké. Alebo to prejde medzi objednaním sa na termín a návštevou terapeuta aj samé... Ak nie, urobíš krok k tomu, aby si sa mala lepšie. Minimálne sa lepšie spoznáš a to ešte nikdy nikoho nezabilo.
Ak ťa to neťaží až tak veľmi, skús to so sebou sama. Čo ti kedsi robilo radosť, kým si sa necítila takto? Dobr´sitcom? Pusti si ho a neočakávaj, že ťa spraví šťastnou. Len ho proste pozeraj. Robilo ti radosť zájsť si do obi po novú bytovú rastlinku? choď si po jednu či dve. A nie, nemusíš pri tom nič extra cítiť. Len rob veci, ktoré ťa robili kedysi šťastnou. Ono to zase raz príde. Vieš, prečo nenávidíš svoj život? Blbé rozhodnutia, blbý životný smer? Nenávidíš výšku? Prestúp po roku.dvoch na inú alebo paralelne študuj ďalšiu. Alebo ju len dokonči a buď hrdá, že si to nevzdala, aj keď to bol debilný odbor. Nevieš sa o tvoriť kamošom? Teraz či si to nevedela nikdy? Dá sa na tom pracovať - ak to ti nejde samej, tak terapia. čo ťa tak obmedzuje a brzdí, vieš to?
Niekedy sú také obdobia. Mala som také a nie jedno. Či prešli? Áno. Niekedy samé, niekedy som tomu pomohla, niekedy som si sakra namlátila ústa (a nie, navonok nič dramatické, ale vnútro som mala na milión kúskov a tie úlomky ešte občas zapichajú dodnes). Nejdem ťa posielať na onkológiu ani do Afriky. Máš právo sa cítiť zle a frustrovane.
@anonym_40766a krásne si to napísala, na depresii je najhoršie, že sa cítiš veľmi zle, aj keď vieš, že by Ti malo byť dobre... Lebo Afrika, vážne problémy, onkológia a bla bla bla... Máš právo sa cítiť zle.. Skús každý deň poďakovať za jednu peknú vec, ktorá sa Ti stala, potom za dve veci atď., ak ten pocit po čase neprejde, nájdi si odbornú pomoc, ani to nie žiadna hanba, prídu na to, prečo sa tak cítiš, možno to niektorých múdrych prekvapí, ale mnohokrát ide o chybné chemické procesy v mozgu.. Okrem iného
@anonym_cc7266 žiadne trápne, ale reálne.
@anonym_62ada6 je to trápne..prečo povysujes niekohoo problémy nad niekoho iného? Ja som tiez bola chorá a nikdy som kamoske s depresiou nepovedala že no bože je tam toho sa pozri na mňa ake som chudiatko..
@flower333333 a čo rodina?strašne škaredo o sebe píšeš.Je v tvojom hnusnom živote aspoň kúsok niečoho pekneho čo ti spraví radosť?Čokoľvek a ktokoľvek?
@flower333333 žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí , vždy je čas na zmenu a niekedy úplne radikálnu , tak urob čo cítiš, aj keď by to nezapadalo do toho čo si myslíš, , že okolie od teba očakáva a vtedy zbadáš ,že sa neudeje nič ,len ty budeš spokojnejšia a nájdeš to čo ťa uspokojí či naplní alebo ti ukáže správnu cestu
@flower333333 a vieš že sú aj horšie veci? Nedúfaj
@flower333333 Ahoj autorka, vidím, že si veľmi unavená z toho ako ti nie je dobre. Máš príznaky depresie, ale rozhodne nie som odborník a teda to neber ako oficialnu diagnozu😉 , myslím, že by bolo fajn zvážiť, či by si neskúsila psychológa, terapeuta a možno aj psychiatra. Nie preto, že si čudná alebo blázon, ale preto, že potrebuješ pomoc, aby si sa mohla opäť cítiť lepšie❤️ Ak máš myšlienky ukončiť to trápenie, ublížiť sebe, možno aj iným, zavolaj si sanitku, že máš samovražedné myšlienky a že si ohrozená tým, že si môžeš niečo spraviť a oni ťa zoberú na psychiatriu, príjem. Neboj, bude to v poriadku. Ak by si chcela napíš mi kľudne aj sukr. , ja si ťa rada vypočujem a rada sa s tebou porozprávam. Ak by si chcela, tak mám tu na modrom koníku skupinu Mental Health, kde môžeš kedykoľvek napísať, čo ťa trápi aj keď len napíšeš, že ti je smutno a bodka, tak stačí. A ak chceš napísať kilometre, tak kľudne do toho😄 Nikto ťa súdiť nebude - o to sa postarám🫶😊 Nájdeš tam aj rady, čo so smútkom, depresiou a mnohými inými ťažkosťami, príbehy iných, či dostupné pomoci. Hlavne tu s nami ostaň, viem, že to je neznesiteľne ťažké, ale chýbala by si mi veľmi, vyzeráš ako neskutočne fajn baba💓 Drž sa a kedykoľvek píš...
Hej? Chod na onkológiu a uvidis čo sú reálne problemy
@anonym_62ada6 Na onko je predsa super, tam aspoň vieš kedy príde cca vykúpenie a koniec :D
@flower333333 A vy niektorí sa zamyslite😒 ako by vám bolo, keby máte ťažkú situáciu a niekto vám povie, že: "Veď iní sa majú horšie" . Okej, aj nech. Ide o teba a o to, že sa môžeš mať lepšie ty. Rozhodne nehovorím, že to iným netreba priať a myslieť len na seba, ale keď začneš u seba môžeš pokračovať u iných. A zároveň pre autorku to môže psychicky byť reálne ťažšie ako pre tých s ktorými ju porovnávate. Každý zvládne inak ťažké situácie a tak je to v poriadku. Nech je pre jedného rovnaká situácia ako pre druhého ľahká, pre druhého môže byť najťažšia v jeho živote. A neznamená to nič, len toľko, že je dôležité neporovnávať sa a keď potrebuješ pomoc, tak sa neboj o ňu bojovať. Pekný deň
@flower333333 Prídu časy, keď možno budeš ešte oplakávat obdobie, ktoré teraz nenávidis
@anonym_62ada6 Na onko je predsa super, tam aspoň vieš kedy príde cca vykúpenie a koniec :D
@anonym_c64a65 Ak to mal byť pokus o humor,tak nevydarený
@anonym_62ada6 Na onko je predsa super, tam aspoň vieš kedy príde cca vykúpenie a koniec :D
@anonym_c64a65 Spamätajte sa dokelu ..potrebuje pomoc a pochopenie❤️ Nie debilné komentáre😒

Celý život sme v kolobehu povinností. Škola, práca, termíny. Počkaj, keď prídematerstvo: plienky, upratovanie, varenie, neskôr ráno do roboty, po robote do obchodu, domov, upratať, navariť, naučiť sa s deťmi, prichystať do školy ísť spať a znova dookola. Vtedy zistíš, čo je skutočný kolotoč. Na toto obdobie budeš spomínať s nostalgiou a budeš chcieť, aby sa tie roky vrátili.