Pocit zameškávania života kvôli štúdiu medicíny
Dobrý večer. Istý čas ma trápi jedna vec. Mám priateľa a ten ma brata, ktorý je od neho o 2 roky mladší, ma 21, rovnako ma aj jeho frajerka. Obaja sú už po strednej a pracujú. Môj priateľ chodil na vysokú a v 3. ročníku skončil, momentálne už pracuje skoro pol roka ak sa nemýlim. Jeho brat je s frajerkou 3 roky a rovnako sme aj my dvaja. Ja som vlastne z tejto “stvorky” jediná študujúca, som na medicine v prvom ročníku. Jeho brat chodí pracovať do zahraničia, ale ta práca je taká, že raz príde raz nepríde ponuka. Čiže nárazovo ma veľa peňazí a potom za niekoľko mesiacov nemá ani cent. S priateľkou sli momentálne do podnájmu, jej rodina jej ponúkla byt ktorý nevyužívajú. Neviem, či je to podstatná informácia, možno pre niekoho ano, pre niekoho nie, ale ich vzťah je veľmi turbulentný - rozchádzajú sa každé 3 mesiace a tak sa dávajú po mesiaci dokopy. My s priateľom mame stabilný vzťah. A teraz prichádzame k jadru veci, ktoré ma trápi. Mrzí ma, že jeho mladší brat sa osamostatňuje s frajerkou, s ktorou je rovnako dlho ako my dvaja. A môj frajer stále žije u rodičov, sme bez seba. Chápem, že si chce našetriť a nedávať peniaze do podnájmu ale uz do svojho bytu, ale neviem.. Niekedy z toho naozaj nemám náladu a pociťujem aj tlak, že možno keby som ja nešla na medicínu ale radšej šla do práce, mohla som aj ja začať žiť skôr. Tak som ešte na 6 rokov obmedzená. A ano, viem že vzdelanie mi nikto nevezme a že oni majú teraz rýchlu odmenu a ja to budem mať o pár rokov a aj viac, ale mám pocit, že nejakú etapu svojho života veľmi zameskavam. Neplánujem skončiť štúdium, ale mám pocit, že nestíham za rovesníkmi, ktorí už pracujú. Viem, že aj keď sli spolu bývať, že to neznamena, že to bude hneď dobre keď ich vzťah je aký je, ale stále ma to trápi, že my to nemáme. Máte nejakú radu, ako s týmto pocitom bojovať, alebo je tu niekto kto ma osobnú skúsenosť s niečím takým? Že študoval a mal pocit, že niečo zameskava ? Ak môžete a chcete, možno by som aj potrebovala len povzbudenie. Ďakujem a pekný večer 🫶
no definuj si co zameskavas. ci je to len taky "pocit"? lebo clovek je v roznych epatach zivota niekde inde, raz je student, potom je pracujuci, potom rodic... ci ked kamarat bude mat dieta zasa budes mat pocit ze si zameskala nieco? lebo ty nemas? nie kazdy clovek je niekde inde je len otazka ci sa zavries doma a nebudes "zit" alebo okrem studia vybehnes aj von a budes robit aj to ine co ta bavi. moje deti jedno konci mgr. a druhy je na doktorate. vobec nemaju pocit ze o nieco prisli. neboj este ta cakaju desiatky rokov prace, hladanie partnera, rodina a ine veci len to nebudes mat v tej istej chvili ako kamarat odvedla
A Ty si si tak ista, ze keby si pracovala, spolu byvate? Ja by som si tym tak ista nebola. Mozno by si byvala v zdielanom podnajme aby si usetrila, pretoze on by stale chcel byt v detskej izbe, aby usetril este viac...
A myslim si, ze ak si sa dostala (a dala) na medicinu, tak musis mat v hlave spocitane dva a dva, ze raz na tom budes profesne aj zarobkovo lepsie ako clovek bez specifickej profesie a vzdelania, ktory je odkazany na brigady a ksefty vonku. (Tym nemyslim nic zle proti takymto pracam ani SS vzdelaniu, ale jednoducho sa ukludni, si v prvaku, frajer je frajer, ktovie ci bude este frajer aj o tri roky. Zatial Ti nic neuchadza).
@anonym_e51c1d práve pre to čo si napísala sa mi celý ten príbeh nezdá...
Budúca lekárka by mala vedieť spočítať dva a dva, kým ona ledva počíta jedna a jedna. Čo sa dá závidieť na turbulentnom vzťahu,hádkach a životom bez peňazí?
Lekári u nás pracujú aj 70ke a nie preto že by inak nevyžili. Kým niektorí manuálne pracujúci sa ledva hýbu v 60ke
Väčšina môjho okolia práve študovala, tým že som bola aj ja na VŠ, dokonca až 3. stupeň a veľa mojich kamarátov je práve odtiaľ a z tých čias a nemám pocit, že niekomu z nás niečo ušlo... práve naopak, boli to krásne časy, aj keď školu som mala tiež náročnú, tak život bol vlastne gombička... užívaj si to a študuj, robíš to pre svoju budúcnosť... a neporovnávaj sa, u mladšieho brata asi výrazne pomohlo, že sú v podnájme u rodiny, asi tam neplatia toľko ako u cudzích.. frajer dnes je, zajtra byť nemusí, aj keď sa to počúva veľmi ťažko... keby si teraz školu teda ukončila, vieš čo by si išla robiť? za aké peniaze? a vieš si predstaviť to robiť celý život?
Tiez to tak vidim ako ostatne baby, preco pozeras nadol namiesto toho aby si sa pozerala okolo seba? Studovala som na vs a teda ani som nemala okruh znamych co by nestudovali. Pre mna to bola norma. Preco by som mala zavidiet niekomu bez vzdelania ? Si ma medicine tak si zrejme sikovna. Frajera dnes mas, o pol roka nemusis, vzdelanie a rozhlad ti nevezme nikto.
@anonym_autor Zda sa ti to, lebo zijete inaksim zivotom. Ale mozem ta ubezpecit, ze nic nezmeskas. Vsetko ta pocka, pokial dostudujes.. Nemas sa kam ponahlat.
Teraz je najvacsou prioritou skola. Frajer, ak za nieco stoji, na teba pocka pokial dostudujes, potom budete spolu (az si budete liezt na nervy).
Naozaj, naozaj, slubujem, ze vsetko bude. Aj volny cas, aj spolocne byvanie, aj peniaze na utracanie, aj zabava, aj cestovanie - len trosku neskor, az dostudujes. Teraz sa zatni, vydrz pocas skoly, a potom uvidis, ze budes mat ine moznosti - profesne a aj financne, ako ti, s ktorymi sa porovnavas teraz. (A teda inak, robit fusky v zahranici, fyzicky pracovat a nevediet, ci aj zajtra bude robota - to by si nechcela. Si predstav ze ten chalan bude mat 50 a stale tak robi. Tam nie je co zavidiet).
@anonym_autor A co by si chcela, rodit deti? Najlepsie roky su na VS, nie v praci. Do prace budes chodit 40 rokov. Neboj, nic ti neunikne.
@anonym_autor
Mňa tento tvoj príspevok ako budúcej lekárky zaskočil. Nechcem byť hnusná, ale podľa mňa nemáš ten duševný commitment ,odhodlanie aby si dokončila štúdium, keď na začiatku rozmýšľaš o úniku.
@anonym_autor
Mňa tento tvoj príspevok ako budúcej lekárky zaskočil. Nechcem byť hnusná, ale podľa mňa nemáš ten duševný commitment ,odhodlanie aby si dokončila štúdium, keď na začiatku rozmýšľaš o úniku.
@anonym_1fdf58 keby len to, ona si dokonca mysli, že po 6. rokoch bude so štúdiom hotová 🤣
Dúfam, že je to vymyslené (aspoň tá škola), lebo ak toto je budúca lekárka …
@anonym_autor jedine co ti unika su financna neistota, odvody a dane. Bude stres a nebude ani frajer. Uc sa.
No ved mas aj ty frajera,tak co riesis?Ako myslis si ze by Vam bolo lepsie na kôpke?Nemyslim,naopak viac by ste si liezli na nervy.
@anonym_autor
Mňa tento tvoj príspevok ako budúcej lekárky zaskočil. Nechcem byť hnusná, ale podľa mňa nemáš ten duševný commitment ,odhodlanie aby si dokončila štúdium, keď na začiatku rozmýšľaš o úniku.
@anonym_1fdf58 Presne. Študuje jednu z najlepších škôl, má pred sebou vidinu dobrej budúcnosti a ona závidí nevzdelaným, finančne negramotným poloasociálom, doživotným nekvalifikovaným robotníkom, žijúcim v podnájme.
Nie na darmo sa vravi mladost - pochabost.
Rozmyslas velmi tunelovo a podla vsetkeho je pre teba dolezitejsia pritomnost ako buducnost.
Tvoj pohlad je velmi zidealizovany a velmi "ja si myslim, ze".
Co ti zaruci, ze ak pojdes do prace, dostanete sa k vlastnemu byvaniu. Aku pracu si predstavujes, ze ides robit a kolko si myslis, ze budes zarabat?
Ja by som sa studia kvoli chlapovi nevzdala, a to je jedno akej skoly.
Ja dam o sebe. Studovala som VS, mala som frajera. Na intraku sa len chlastalo a fajcilo gandzu. Profesori boli mimo (niektori), nenaplnalo ma to. Chcela som zit a nie len prezivat pomedzi tazke studium.
Ako 19 rocna som odisla zo skoly. Spravila som si kurz a pracovala v idealnej praci (pre mna). Vysoke zarobky za pracu, kt.milujes, to bolo nieco! Pocestovala som svet, videla som za tie roky miliony miest. Frajera som vymenila a nikdy som nelutovala. Neskor som pracu zmenila za nieco uplne ine, co ma ale tiez velmi bavilo. Dnes mam 39r, dve deti, byvam bez hypotek, uverov a lizingov. Trilion spomienok na zivot medzi 19-29rokov. Nic z toho by som nemala, keby som 5 rokov studovala. A zijem spokojne. A robim si VS externe. Nie preto, ze musim, ale rada sa ucim nove veci. 😍
Ty ak si sa dala na medicinu, uvedom si, ze byt lekarom je poslanie, je tam potrebne celozivotne vzelavanie, prve roky prace su narocne a tazke, 24h zmeny, zodpovednost…. To nie, ze vystudujes a koniec, zacnes si uzivat. Kazdeho dobreho lekara, co poznam je v praci (vo svojich ambulanciach) aj 10 hodin. To, ze idu 2x za rok na exoticku dovolenku (Afrika ci Alpy) je ich strop. Maju luxusne auta, ale za cenu, ze nepoznaju vlastne deti. Ostatni lekari, ktori sice nemaju svoju ambulanciu, ale robia v nemocniciach, ti tiez nemaju na ruziach ustlane. Byt lekarom je asi najtazsie povolanie. Ak vahas, kasli na to. Ak cakas, ze po skole pride ten pravy “zivot”, kasli na to. Zivot lekara = celozivotna obeta. Jedine ze by sa chcela len pysit titulom MUDr. Kazdopadne drzim prsty, nech sa ti dari! 🥰
Ja dam o sebe. Studovala som VS, mala som frajera. Na intraku sa len chlastalo a fajcilo gandzu. Profesori boli mimo (niektori), nenaplnalo ma to. Chcela som zit a nie len prezivat pomedzi tazke studium.
Ako 19 rocna som odisla zo skoly. Spravila som si kurz a pracovala v idealnej praci (pre mna). Vysoke zarobky za pracu, kt.milujes, to bolo nieco! Pocestovala som svet, videla som za tie roky miliony miest. Frajera som vymenila a nikdy som nelutovala. Neskor som pracu zmenila za nieco uplne ine, co ma ale tiez velmi bavilo. Dnes mam 39r, dve deti, byvam bez hypotek, uverov a lizingov. Trilion spomienok na zivot medzi 19-29rokov. Nic z toho by som nemala, keby som 5 rokov studovala. A zijem spokojne. A robim si VS externe. Nie preto, ze musim, ale rada sa ucim nove veci. 😍
Ty ak si sa dala na medicinu, uvedom si, ze byt lekarom je poslanie, je tam potrebne celozivotne vzelavanie, prve roky prace su narocne a tazke, 24h zmeny, zodpovednost…. To nie, ze vystudujes a koniec, zacnes si uzivat. Kazdeho dobreho lekara, co poznam je v praci (vo svojich ambulanciach) aj 10 hodin. To, ze idu 2x za rok na exoticku dovolenku (Afrika ci Alpy) je ich strop. Maju luxusne auta, ale za cenu, ze nepoznaju vlastne deti. Ostatni lekari, ktori sice nemaju svoju ambulanciu, ale robia v nemocniciach, ti tiez nemaju na ruziach ustlane. Byt lekarom je asi najtazsie povolanie. Ak vahas, kasli na to. Ak cakas, ze po skole pride ten pravy “zivot”, kasli na to. Zivot lekara = celozivotna obeta. Jedine ze by sa chcela len pysit titulom MUDr. Kazdopadne drzim prsty, nech sa ti dari! 🥰
@anonym_e57e13 ďakujem🥰 ja som odmalička chcela byt lekárkou a drží ma to doteraz, beriem to ako poslanie. Len občas, asi naozaj z tej mladosti, mi napadajú myšlienky, čo by bolo keby ( keby som naštudovala, keby som šla pracovať ). Ano, mám momentálne tunelové videnie lebo mám pocit tlaku z kazdej strany, možno pochybujem občas aj sama o sebe, či na to mám. Ja len verím, že sa to zlepší a toto obdobie ustane. Každopádne určite nebudem končiť školu pre svoje pocity, len ma to trápi..😕
Kde a čo by si šla robiť,kebyže odideš z vs?maš gymko predpokladám a teda nič robit ešte nevieš. Drž sa školy a makaj,či už s frajerom či bez,teraz si zarábaš na svoju budúcnosť,
@anonym_e57e13 ďakujem🥰 ja som odmalička chcela byt lekárkou a drží ma to doteraz, beriem to ako poslanie. Len občas, asi naozaj z tej mladosti, mi napadajú myšlienky, čo by bolo keby ( keby som naštudovala, keby som šla pracovať ). Ano, mám momentálne tunelové videnie lebo mám pocit tlaku z kazdej strany, možno pochybujem občas aj sama o sebe, či na to mám. Ja len verím, že sa to zlepší a toto obdobie ustane. Každopádne určite nebudem končiť školu pre svoje pocity, len ma to trápi..😕
@anonym_autor Vies co? Vzdy ta nieco bude trapit. Ale ja sa drzim hesla: „Urob, čo môžeš, s tým, čo máš, tam, kde si.“ Vzdy bude niekto bohatsi, krajsi, mudrejsi, chudsi, tucnejsi, s lepsimi vlasmi, s lepsou skolou, s mudrejsimi detmi, s obdivuhodnym zivotnym stylom. Tak to jednoducho v zivote chodi. Podstatne je mat upratane v hlave a chapat to, ze nic v zivote nevyjde vzdy na 100%. Zlyhanie, sklamanie, smutok - vsetko z toho patri k zivotu. Aj ked sa ti teraz zda, ze priatelov brat ma toho “viac”, nemusi to platit o 10 rokov. A mozno bude o 10 rokov daleko za vodou, s inou zenou, mozno s tou, ktoru ma teraz. A potom co? Budes sa lutovat, ze ty si zacinajuca lekarka, nevies co je spanok, nemas napriklad deti este a ini uz maju? Ak si vedela od malicka, ze chces byt lekarkou, urcite si za svojim snom chod. Ale tych obeti a trapeni si uzijes na svojej ceste vela. 🤗🫶
A Ty si si tak ista, ze keby si pracovala, spolu byvate? Ja by som si tym tak ista nebola. Mozno by si byvala v zdielanom podnajme aby si usetrila, pretoze on by stale chcel byt v detskej izbe, aby usetril este viac...
A myslim si, ze ak si sa dostala (a dala) na medicinu, tak musis mat v hlave spocitane dva a dva, ze raz na tom budes profesne aj zarobkovo lepsie ako clovek bez specifickej profesie a vzdelania, ktory je odkazany na brigady a ksefty vonku. (Tym nemyslim nic zle proti takymto pracam ani SS vzdelaniu, ale jednoducho sa ukludni, si v prvaku, frajer je frajer, ktovie ci bude este frajer aj o tri roky. Zatial Ti nic neuchadza).