Prečo žijeme?
Niekedy sa sama seba pýtam – kam sme to ako ľudstvo dospeli? O čom je náš život, keď sa navzájom vraždíme, keď ničíme to, čo nám nepatrí, keď si likvidujeme vlastné životné prostredie? Mám pocit, že ľudstvo bolo od začiatku akoby predprogramované na samodeštrukciu – cez vojny (či už termonukleárne, biologické, genetické), cez genocídy, cez nekonečné ničenie zeme, ktorá nás živí. Akoby konečným cieľom dejín bolo len jedno obrovské rozpadajúce sa pole ruín. Konečný význam dejín je piesok nafúkaný cez očné otvory ľudských lebiek. – tento obraz ma úplne mrazí. Dejiny totiž nie sú ničím iným ako bitúnkom… miestom lebiek a kostí, šialeného a nevyliečiteľne krvilačného zabíjania a nezastaviteľnej túžby ničiť až do posledného. A ja sa potom pýtam – o čom je náš život? Existuje ešte niečo viac? Alebo je všetko len kolobeh neustáleho zbrojenia, ktorý sa raz skončí naším vlastným zánikom?
Stručné zhrnutie
- Existenciálne otázky sú v praxi zodpovedané štyrmi hlavnými prístupmi: materialistickým (život bez objektívneho zmyslu), duchovným/náboženským (existuje niečo viac), simulačnou hypotézou (Matrix) a biologicko-evolučným vysvetlením (zachovanie druhu a reprodukcia).
- Biologický/evolučný pohľad definuje hlavnú „funkciu“ života ako zachovanie genetického materiálu a reprodukciu druhu, čo vysvetľuje konkurenciu a násilie medzi jedincami.
- Praktické stratégie zvládania pocitov zbytočnosti zahŕňajú sústredenie sa na blízke vzťahy a každodenné potešenia, robiť aktivity, ktoré človeka bavia, a zamerať sa na to, čo je možné ovplyvniť.
Najčastejšie otázky
Q: Aké hlavné filozofické alebo vedecké odpovede existujú na otázku „prečo žijeme“?
A: Hlavné odpovede sú materializmus (život bez objektívneho účelu), náboženstvo/duchovno (existuje vyšší zmysel), simulačná hypotéza (Matrix) a evolučný/biologický pohľad (zachovanie druhu a reprodukcia).
Q: Je zmyslom života iba reprodukcia a zachovanie druhu?
A: Biologicko-evolučný prístup explicitne definuje zmysel ako zachovanie genetického materiálu a reprodukciu druhu; zároveň niektoré alternatívne pohľady vnímajú zmysel v láske, umení alebo duchovných hodnotách.
Q: Dokážu zvieratá komunikovať podobne ako ľudia?
A: V diskusii bolo uvedené, že šimpanz sa dokáže naučiť až 1000 znakovou rečou, pes rozumie až 200 pomenovaniam, slony sa navzájom oslovujú menami a mačky majú takmer 50 rôznych výrazov tváre, ktorými prejavujú emócie.
Q: Ako si poradiť s úzkosťou z pocitu, že život je bez zmyslu?
A: Konkrétne odporúčania zahŕňajú sústrediť sa na to, čo človek dokáže ovplyvniť, tráviť čas s ľuďmi, ktorým je dobre, a robiť obľúbené činnosti ako varenie obľúbeného jedla alebo venovanie sa koníčkom.
Q: Je pravda, že v súčasnosti je menej vojen ako v minulosti?
A: V diskusii sa objavilo tvrdenie, že teraz je „asi najmenej vojen v celej histórii“, pričom iné príspevky zdôraznili, že dejiny obsahujú množstvo vojen, genocíd a ničenia životného prostredia.
Q: Čo znamená simulačná hypotéza alebo „Matrix“ ako odpoveď na otázku zmyslu života?
A: Simulačná hypotéza, spomenutá priamo ako „Matrix“, ponúka vysvetlenie, že realita môže byť simuláciou a že to poskytuje alternatívny rámec pre otázku zmyslu života.
Závery z diskusie
Zhoda
- Biologicko-evolučný rámec ako „zachovanie druhu“ sa uvádza ako základné vysvetlenie prirodzeného správania živočíchov.
- Mnoho ľudí považuje praktické zmysly života za úzke vzťahy, každodenné potešenia a činnosti, ktoré človeka bavia.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že dejiny sú „bitúnok“ plný vojen a genocíd, zatiaľ čo iní poukazujú na zlepšenie kvality života a menší počet vojen v modernej dobe.
- Niektorí obhajujú materialistický pohľad, že život nemá objektívny účel, zatiaľ čo iní veria v duchovný či náboženský zmysel alebo v koncepty ako reinkarnácia či simulácia.
Otvorené otázky
- Existuje objektívny, univerzálny zmysel života, alebo je zmysel subjektívny a individuálny?
- Má ľudstvo dlhodobú budúcnosť bez globálnej samodeštrukcie (vojny, ekologická kolaps)?
- Je simulačná hypotéza testovateľná alebo zostane filozofickou metaforou?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
Matrix, simulačná hypotéza, reinkarnácia, evolúcia, zachovanie druhu, reprodukcia, znaková reč, wellness
Miesta a osoby
Slovensko
@bloger prečo myslíš? 😀
@miselka257 Lebo táto téma je o ľudoch. Nemyslíš? Autorka píše o ľudstve nie o zvieratkách.
Žijeme aby sme mohli zomrieť
@miselka257 Lebo táto téma je o ľudoch. Nemyslíš? Autorka píše o ľudstve nie o zvieratkách.
@bloger môže to byť spojené aj so zvieratami, veď si vezmi ľudí, kt. veria v reinkarnáciu, čo ak ľudia spejú k tomu, že po smrti sa premenia na zviera a to je zmysel všetkého, vidieť aj veci inými očami? 😀
@bloger môže to byť spojené aj so zvieratami, veď si vezmi ľudí, kt. veria v reinkarnáciu, čo ak ľudia spejú k tomu, že po smrti sa premenia na zviera a to je zmysel všetkého, vidieť aj veci inými očami? 😀
@miselka257 Len si skús odpovedať či by sa ti taká predstava páčila. Sama pre seba. Ale oceňujem, že ti nechýba zmysel pre humor. O čom svedčia aj tie veselé smajlíky.
@anonym_autor neboj sa, nebude to trvať večne, za miliardu rokov sa začnú vyparovať oceány a medzi najpokročilejšie tvory na tejto planéte budú patriť možno akurát tak šváby.
Žijeme aby sme mohli zomrieť
@anonym_3b50dc we all fall Down...like the toy soldiers....
@miselka257 Len si skús odpovedať či by sa ti taká predstava páčila. Sama pre seba. Ale oceňujem, že ti nechýba zmysel pre humor. O čom svedčia aj tie veselé smajlíky.
@bloger záleží od toho aké zviera, možno je to trest za náš život, ako sme ho žili ako ľudia 🤔😀 a v tom prípade to dáva zmysel 😀
Zijeme aby sme naplnili najvyssi imperativ prirody, zachovanie druhu. Rovnako ako netepiere, mravce, dazdovky alebo hoc aj mrkva aebo kvasinka. Ze niekedy v ramci boja pozabijame aj jedincov rovnakeho druhu, to je sice pravcda, ale tak ci tak to nasesnazenia sa je len za ucelom odovzdania svojho genetickeho materialu dalsej generacii. Vznikli sme spojenim dvoch genetickych informacii a ked nase telo nebude schopne dalsieho zivota stane sa z nas len hmota, zhluk roznych prvkov, ktory priroda pouzije podla svojho uvazenia. A ci odovzdame svoj geneticky material alebo ho neodovzdame je to uplne jedno. Ak sme neprispeli k zachovaniu rodu aspon poskytneme material pre ine formy zivota. To je tak asi cely ucel nasho pechorenia sa...
Ľudstvo bolo od začiatku naprogramované aby žilo večne bez chorôb a smrti, staralo sa o zem a zvieratá, tešilo sa zo života a postupne zem zaľudnilo a rozšírilo sa po celej planéte.
Zdravý človek má zakódovanú túžbu po živote, nedokáže si určiť dátum svojej smrti a urobí všetko pre to aby mohol žiť čo najdlhšie.
Ľudský mozog má schopnosť učiť sa, zvieratá majú len inštinkty a obmedzenú schopnosť naučiť sa niečo nové.
Máme vrodenú schopnosť spracovania jazyka a učiť sa jazyky. Zvieratá nedokážu komunikovať rečou, ani šimpanzy nie sú schopné naučiť sa ani základy ľudskej reči.
Sami nepoznáme procesy ako to všetko funguje v našom mozgu, načo by nám bol orgán ktorý nevieme naplno využiť za svojich 80 rokov života?
Iba človek má schopnosť tešiť sa keď vidí niečo pekné, tešiť sa z hudby, umenia, vychutnať si dobré jedlo, má zvedavosť, fantáziu, uvedomovať si čas, vytvárať si ciele a plány do budúcna, je šťastný keď miluje a je milovaný.
Kopec vecí ktoré sú absolútne zbytočné na prežitie a predsa ich máme navyše oproti zvieratám, aby sme mali radosť zo života.
Srnka s mláďatami nebude pozorovať a tešiť sa z krásneho západu Slnka, kedy by ju pri tom mohol chytil dravec, ale bude hľadať úkryt na prespatie.
Zvieratko vôbec neocení ani ho to nepoteší, keď mu pekne naaranžujeme krmivo, ani nemá potrebu sa s ním podeliť s inými, nemá radosť z dávania.
@anonym_9cc535 zvieratá nedokážu hovoriť, ale ľudskej reči rozumejú a dokážu komunikovať aj inak. Šimpanz sa dokáže naučiť až 1000 slov znakovou rečou a aktívne ich používať. Pes rozumie až 200 pomenovaní vecí. Slony sa navzájom oslovujú menami. Mačky majú takmer 50 rôznych výrazov tváre, ktorými vyjadrujú emócie. Dalo by sa pokračovať.
No, taká je príroda, nie len ľudia. Všetko žije zo smrti iných - či už zješ zviera alebo rastlinu... a všetko bojuje o prežitie. Môžme byť radi, že sme tak vyspelí, že sa nemusíš báť vecí, čo sa boja iné bytosti na tomto svete... ak by sme žili ako levy, vlky, ect, tak by sused vyzval tvojho muža na boj a ak by ho zabil, tak sa nasťahuje k tebe domov, zožerie ti deti, keďže nie sú jeho a urobí ti ďalšie. Ak by nejaké bolo slabé, tak by si ho nechala umrieť hladom, alebo zožrala. Prípadne by si zabila susedove deti, aby ste nemuseli súperiť o zdroje....... toto je -príroda-. Z tohto sme sa vyvinuli a iné bytosti stále takto žijú.
Dejiny nie sú bitúnok. Celá podstata života je bitúnok. Krátkodobý boj o prežitie. život vznikol náhodou a tie najšikovnejšie a najdravejšie prežili a rozmnožili sa ďalej.
Život nemá žiadny účel. Nepreberné množstvo bytostí sa narodilo a uhynulo a tak to pôjde ďalej. A aj keby nie, tak sa nič nedeje.... Jednoducho na tom nezáleží. O 100 rokov bude každý, čo toto číta mŕtvy a už aj zabudnutý. To, že či žil totálne irelevantné. Uvar si niečo, čo máš rada, rob niečo, čo ťa baví.... to je asi jediná "pointa" existencie. Vytrieskať z toho toľko potešenia, koľko vieš.
@refly Presne tak 👍
@anonym_autor "kam sme to ako ľudstvo dospeli"
Nuž keďže teraz je asi najmenej vojen v celej histórii ľudstva tak sme dospeli celkom dobre, nie?
@anonym_autor nezamyslal by som sa nad ludstvom, ako takym. O ludoch na svete vieme len par storoci. Predtym sme zili v rodine, v obecnej komunite, v okrese... Ale to trva dodnes. Pokial nie sme v nezpezpeci statnej alebo okupacnej agresie, a nenachadzame sa v prirodnej alebo infekcnej krize, mame sancu zit zivot vo svojom prostredi, s ludmi, s ktorymi je nam dobre, a spolocensky v regionalnej alebo zaujmovej "bunline". Je tiez vhodne sustredit sa na to, co dokazeme ovplyvnit. Lebo kvoli tomu ostatnému sa budeme trapit zbytocne.
@bloger myslíš čo sa týka ľudí, alebo aj zvierat? 😀
@miselka257 Skôr myslím ľudí.