Smutné sviatky po strate blízkych. Ako prekonať túto bolesť?

@anonym_autor nechcem byt hnusna ale to ti je fakt tak hrozne smutno za mrtvymi a nevies sa tesit so svojimi detmi? ... je mu luto tvojich deti, prepac, ale oni si nezasluzia tboju plnu pozornost???

Nemysliet tolko na mrtvych a venovat cas a pozornost zivym - detom. Aby si raz nelutovala, ze si si s nimi neuzila co si mohla. Lebo tie vysmiate stastne sviatky o ktorych tolko snivas, tak tie si tvoris prave ty - s tvojou rodinou. Tak aby aj oni mali na co spominat - na stastne sviatky. Nezasluzia si to?
A inak pracu nemas teraz preco? Vyhodili ta ci si bola doma len tak?

Nejaké bludy o trávení sú tí prednejšie ako šťastný život? O užívaní liekov rozhodne lekár a minimálne terapiu potrebuješ.

@anonym_autor viem co prezivas, mam rovnako zle obdobie, stratil som vsetku energiu, vsetku chut do zivota. Ale ja na rozdiel od teba uz nikoho nemam, pomaly chudnem a mam pocity akoby som uz odchadzal. Zhorsuje sa mi zdravie a nad ranom sa budim na bolest zaludka. Kazdy vecer zapalujem sviecku za vsetkych, ktori ma opustili a nechali ma tu sameho.

@anonym_42f7ac ja neviem schudnut, prave kvoli depresiam, kvoli tomu, ze mam emocne fazy prejedania sa. Ano, aj mam problem zo zaludkom. A chodis k psychoterapeutovi, ci ako to budes riesit.

Čo vytvaras pre svoje deti? Detstvo s uplakanou a depresívnou matkou. Čo si budú pamätať? Ako si budú teba pamätať?

Možno preto nemajú príbuzní záujem lebo si depresívna a nechcú to s tebou prežívať
Uz dávno si mala byt u psychiatra. Riešiš mŕtvych, tí sa nevrátia. Venuj sa živým tu

@anonym_autor ouuuu, dievca zlaté, začni žiť pre seba a svoju rodinu, pre úsmev a šťastie svojich detí. Píšeš, aké krásne to bolo u teba, kým žila babka.....Prečo nevytváras to krásno aj pre svoje deti. Moja mamka zomrela na veľkonočný pondelok. Odvtedy nemám rada veľkonočné sviatky, je mi počas týchto dní ťažko na duši. No teším sa v bežné dni zo všetkého čo je pekne, dokonca aj z toho, že susedovci budú dedko a babka čochvíľa. A doma vytváram pohodu pre moju rodinu, aby sme mali krásne spomienky. Veľa sa smejeme, srandičkujeme, z práce sa tešíme domov. Venuj sa deťom, tie sú priorita života.

Prestaň fnukat, žialit nad spomienkovým optimizmom a uvedom si, že rodina, ktorú si si s mužom vytvorila je dôležitejšia ako tá, z ktorej pochádzaš.

@anonym_autor mne lekari nepomozu, je to nastavenie psychiky, zijem sam, aj priatelia su uz na druhom svete. Nemam sa s kym ani porozpravat. Nemam pre koho zit, nevidim uz zmysel bytia.

@anonym_42f7ac posielam ti objatie
@anonym_autor musíme žiť kvôli živým.Kazdy má niekoho čo mu zomrel a prešiel si smútkom, spomienkami.Mojej susede zomrel mladý syn ten smútok v očiach, ktorý vidím ma desí.Treba ísť a nájsť si malé radosti malé kroky ďalej.Tiez mi je smutno, keď si pozerám staré fotky ako ľudia z rodiny odchádzajú a za chvíľu budeme na rade my.
Treba sa tešiť z maličkostí čím skôr ísť do práce medzi ľudí

@anonym_autor myslíš si, že život je len o chudych ľuďoch? O nekonečných diétach? Možno to až príliš riešiš. Skús sa prejsť každý deň do prírody a ubrať na tanieri troška jedla.

@anonym_3e7c3e skor ma trapi strata blizkych a smutok. Nez to ze niekto je chudi.

@anonym_a66ee9 Pracu hladam, je to narocne. Nechcem byt doma, to ma este viac ubija.

@doriiis Ty si prisla uz o rodica a surodenca? Vies aka je to bolest? Alebo si len strasne necitliva osoba ?

@anonym_3e7c3e Snazim sa venovat detom. Ale moja dusa je stale zranena. Chapem, co chces napisat.

@anonym_46d447 Dalsia necitliva osoba, ozaj nechapem, kde sa to vo Vas berie. Vlastne ani nemam sil ti na toto odpisat, lebo ozaj nevladzem. Asi som sem ani nemala pisat.

Ludia, prosim vas , piste ti, co to prezili, a nie taki, co ani nevedia , co je to trauma a strata.

@anonym_autor verím ti, ale taký je kolobeh života. Nemám už ani jedného rodiča a už ani svokrovcov. Tvoje deti to berú ako, že mamka je stále smutná bez úsmevu, bez hier s nimi? Možno aj ten útok blokuje tvoju váhu. Vybehni vonku a deťmi sa prejsť, aj chuť do práce doma bude väčšia.

@anonym_3e7c3e Praveze ja som s nimi stale, az moc. Oni jedini mi davaju zmysel zivota. Praveze az moc som na nich upnuta. Neviem, ci to je dobre. Ja sa snimi stale hram.

Áno, prežila som smrť aj rodiča a aj súrodenca. Ale preboha žena, spamätaj sa! Máš deti. Deti nepotrebujú za matku trosku. Veď smrť je súčasťou života a všetci dobre vieme, že raz to príde. Môj súrodenec zomrel náhle, nikto to nečakal, ale dokedy mám smútiť? Dokedy sa mám terorizovať? Dokedy mám plakať a ničiť si svoj život.
Choď za psychiatrom, lieky ber a pozbieraj sa.

@anonym_autor nie necitlivá. Som nohami na zemi. Chcem aby si moje deti pamätali funkčnú matku, ktorá im vytvorila šťastne detstvo
Nie uplakanu depresivnu matku ktorá síce veľa rozprávala o empatiu láske šťastí rodinnej pohode ale sama nič take pre svoje deti nevytvorila
Áno, moji rodičia už zomreli. Spomínam na štátne chvíle s nimi a chcem aby aj moje deti mali na čo raz spomínať

Spamataj sa kým nie je neskoro

@anonym_autor ako je to dlho, co ti blizki zomreli? Ak par mesiacov, da sa to pochopit, je to normalne. Ak su to uz roky, tak tu nehovor o necitlivych zenach, co ti chcu pomoct. Je normalne odsmutit si svoje, ale nie je normalne zahrabat sa v minulosti, plakat nad niecim, co uz nevies ovplyvnit, a kaslat na zivych, ktori ta potrebujú. To, co nazyvas necitlivostou, je len facka, ktoru potrebujes, aby si sa spamatala a zacala riesit svoj zivot, a nie hladat vyhovorky, ako nemozes brat AD a podobne.

@anonym_721113 ona ma depresiu ako vysitu, kto to neprezil, nepochopi.
@anonym_autor podla mna to treba riesit uz liekmi, plus terapie. Drzim palce, odhodlaj sa na to. Lieky nie su hanba ani Tvoje zlyhanie.

@anonym_autor Pozri chápem,že ťa prepadajú tieto smutné chvíľe poplač si odsmúť zapáľ sviečku a ostatné dni sa teš zo slniečka,štebotu vtáčkou cho´d sa prejsť z rodinkou do prírody nabi sa energiou pestuj niečo v záhradke alebo v črepníkoch,ty sama vieš zdolať depresiu ja som po potratoch užívala AD a sama som chcela byť a žiť bez Ad po polroku a akonáhle ma prepadajú smutné chvíľe za starkými zapálim si sviečku a pozriem si niečo motivačného alebo čítam knihu a zamestnám sa niečím.Každý máme v sebe vôľu žiť a musíš sa snažíť žiť tu a teraz ani mŕtvy nechcú aby si za nimi smútila chcú aby si žila plnohodnotný život z tým čo Ti zanechali v tvojom srdci a niesla to ´dalej.A skús si spomenúť ako sa usmievali na teba a ži!!!

Toto si uplne priznaky depresie. Urcite chod na AD aspon na chvilku. Kopec ludi si tmyto presli. Ja tiez. Mne velmi pomohla yoga a viera. Smrt je Bohuzial sucast nasho dzivota a nasi blizki a my sami odideme raz tiez a prave preto sa treba zo zivota tesit a uzivat si ho. Mne tiez pomaha chodit von, do prirody a tiez casto chodim sama alebo len s dcerkou. Najdi si aktivity co ta bavia, chod von, do kina, na kavu - a kludne chod sama, nieje na tom nic zle, alebo najdi cez facebook partacku( je kopec stranok kde ludia takto hladaju)
Treba si uvedomit ze zivot je dar, mas zdrave deti, muza, mas kde byvat, co jest, mas sa z coho tesit. Drzim palce.

@anonym_autor píšem ti ako osoba,ktorá ako 16 ročná prišla o otca, a keď som mala 22,tak mi zomrela mama,a o pár týždňov na to babka. Bolo to ťažké,bolo to smutné,ale život musel ísť ďalej. Jednoducho taký je zákon života, každý,kto sa narodí,raz aj zomrie. A je len na tebe,či ten svoj život prežijes spokojne a v radosti z blízkych, ktorých máš stále pro sebe,alebo sa"zahrabes"v spomienkach a ľútosti nad tými, ktorí už odišli.

@anonym_autor Velka Noc je v prvom rade o tom, ze sa za nas niekto obetoval a vstal z mrtvych. Co je dost vazna vec, ze niekto ide za nas dat zivot a zabezpeci nam vstupku do toho posmrtneho. Cize asi by som to chapala takto a nie oblievacky a zajaciky. To je taky pohansky prezitok, ale core toho sviatku je porazka smrti v podobe vecneho zivota.

Ja nevravím, že to nie je ťažké, ale takto sa upinat na mŕtvych a nesústredit sa na živých nie je dobre. Ja mám napr.ibs mamu, starí rodičia, otec su už mŕtvi. Boli jedinacikovia, čiže nemám žiadne tety, strýkov, bratrancov ani sesternice. Manželovi už zomreli obaja rodičia. My sme dokonca prišli o dieťa. Áno, človek si poplace a ide ďalej. Sústredíme sa na tých, kt.tu ostali. Máme deti a s nimi trávime čas, priateľov, proste to je kolobeh života. Generácie striedajú generácie. A aj keď to možno tebe vyznie tvrdo, väčšia tragédia je pochovať dieťa ako rodiča či súrodenca.

@anonym_autor Prepác musím trochu z ostra! Prestaň VŇUKAŤ A ŽIŤ V MINULOSTI! Nikomu tým nepomôžeš, iba naopak uškodíš! Ži a teš sa s toho čo máš! .Lebo to,že máš zdravú rodinu a stoja pri TEBE, nie je SAMOZREJMOSŤ! Úplne rozumiem tvojim pocitom, a nechce sa mi vypisovať, že zažila som v detstve už horšie, ale je to fakt ! Musíš sa naučiť tešiť s detí, rodiny, maličkostí a nebyť zacyklený v minulosti!
A buď to TY KTORÁ BUDE ORGANIZOVAŤ RODINNÉ STRETNUTIA A POKRAČOVAŤ V TRADÍCII 🍀 AK TO NEZVLÁDAŠ PRIJAŤ VYHĽADAJ ODBORNÚ POMOC.