Vraj mama má byť vždy pokojná
Čauky, včera sa mi stala vec, čo mi furt behá v hlave. Boli sme u svokry, deti lietali po byte, ja už unavená, hlava plná, a mladší rozlial džús po koberci. Zvýšila som hlas, nič hrozné, len som povedala že ma to serie a nech dá pozor. A hneď prišlo, že kľud, mama má byť pokojná, deti to cítia. Tak som sa len usmiala, utierala koberec a vnútri som mala totálny tlak.
Celú cestu domov som rozmýšľala, prečo vlastne nemôžem byť normálne nahnevaná. Prečo sa furt hráme, že mama je nejaký zen mních bez emócií. Ja nie som stále milá. Niekedy som podráždená, niekedy ma veci vytáčajú, niekedy mám dosť. A keď to v sebe dusím, tak som večer ešte horšia, vybuchnem kvôli kravine a potom mám výčitky.
Mne už príde normálnejšie povedať, že som nahnevaná, než sa tváriť že je všetko v pohode. Lebo deti vidia, že niečo nesedí aj tak. A čo ich vlastne učím, keď sa usmievam a vnútri pením. Že pocity sa schovávajú? Že hnev je zakázaný? Ja len fakt neviem, komu týmto večným hraním sa na milú mamu vlastne pomáhame, lebo doma to pokojnejšie rozhodne nerobí.
@anonym_autor Podla mna je uplne v poriadku, ked deti citia, ze si nahnevana. Jednak ich to uci, ze aj oni mozu prejavit svoj hnev a jednak vidia reakciu na svoje spravanie. Ja s tymto.problem nemam, otvorene sa na syna hnevam, ale davam si pri tom pozor, aby som mu fyzicky alebo psychicky neublizila. Teda napriklad ziadne vyroky typu "si zly", "nechcem ta, ked si takyto", alebo "pozri, ako hnevas mamu" a podobne. Aj syna ucim, ze moze prejavit hnev, len nech sa snazi pri tom nenarobit skody.
Tiez by som riesila, ak by som si vsimla, ze som nastvata skoro cely den kazdy den, to by uz znamenalo, ze mam nejaky nevyrieseny problem.
daj si pokec bez toho aby vedel o čo ide s manželom, schválne či ona nikdy nezvyšila hlas alebo jej nerachli nervy
@anonym_autor 🤣tak niekto ma svokru a niekto susedky. Ja si tiež nemôžem dovoliť zrobiť poriadky. Hlavne, ze susedky počuť aj bez detí..
NO JASNÉ ŽE SOM VŽDY POKOJNÁ!!! 🤬🤬🤬
@anonym_autor vôbec sa tým netráp, čo si tvoja svokra mysli… keby si bola kludna, povedala by ti, že ti deti skáču po hlave a ty si všetko necháš. Občas aj deti potrebujú vidieť, že prekročili hranicu a stačí.
Mama má byť autentická, takže aj naserkaná. Ja nepochybujem, že svokra nie raz zvýšila hlas, len zabudol vôl, že teľaťom bol 😏
@anonym_autor jasné, toto poznám, vždy pokojná, nikdy nekricala a oni sa so svokrom v živote nepohadali ani sa na neho nehevala. No mne keby muž príde po 4 dňoch domov ožratý určite by som ho nevitala s náručou plnou lásky ako ona 😄
Takto. Záleží od toho načo a ako často si nahnevaná. A ako sa správaš, keď si nahnevaná. Vyrastala som s matkou, ktorá sa hnevala furt na všetko. Na otca, na nás, na život, na iných ľudí. A keď bola smutná a nahnevaná moja matka tak to vedeli všetci a čakala od všetkých, že to budú akceptovať a budú nasrati tiež. Ak to tak nebolo, tak všetci boli necitlivé hovada a ona obeť.
Ja s tvojou svokrou súhlasím. Nálada v rodine záleží väčšinou od nálady mamy
Ono dosť záleží, ako veľmi je situácia vážna. Kvôli takýmto veciam by som asi nevybuchla, je to len rozliaty džús, dieťa to určite nespravilo schválne.... Áno, pokiaľ je to niečo vážnejšie a dieťa by to spôsobilo vedome, tak by som asi city neskrývala, to je logické.
Nechaj svokre deti na pár hodín
@glorikarebeka ona je babka, nie mama, ona nemusí byť pokojná 🙂
Nemusis byt stale kludna, to vobec. Ale v situacii, ktoru opisujes - tam je uplne zbytocne prejavovat hnev a toto mozno mala na mysli aj tvoja svokra. Ty si sa nahnevala na dieta, lebo rozlialo dzus, pritom to je banalita, ktora sa stane kazdemu. Ak si realne predstavis, ze co ta vlastne nahnevalo, tak to urcite nebol dzus, ten bol len poslednou kvapkou, preto si vybuchla. A presne o tom to je, ze ty mas dokazat rozlisit tie situacie a nestracat nervy pri detoch v situaciach, ktore sa proste detom stavaju, ale naozaj si nezasluhuju tolko negativnej pozornosti. Ak by ten dzus rozliala navsteva, tiez by si sa nasrala? Alebo by si ostala kludna, snazila sa dat najavo, ze ok, to sa stava kazdemu a vzala bez reci handru a utrela.. Toto je presne ten rozdiel, ze detom casto nakladame nieco, za co ony naozaj nemozu. Ze ty si si nespracovala predchadzajuce frustracie, to je naozaj len tvoj problem a deti su v tom nevinne. Na druhej strane - ak vies, ze si frustrovana a deti su uz dost velke, aby chapali, je ok im to povedat - napriklad v tejto situacii, ty si uz bola na hranici s nervami, oni lietali po byte, teba to este viac rozculovalo, tak predsa vezmem deti za ruku, stopnem ich a poviem im - som velmi unavena, necitim sa dobre a viem, ze lahko vybuchnem, tak vas prosim, skuste sa hrat kludnejsie, je mi velmi luto, ked som v takomto stave a kricim po vas, aj ked nic zle nerobite.. A ked uz vybuchnes ako v tej situacii s dzusom, tak je uplne ok povedat detom, ze prepacte, ze som vybuchla, bola som uz fakt velmi nahnevana z inych veci, nic hrozne sa nestalo, rozliat moze kazdy.. Ja viem, ze tento sposob komunikacie nas nik neucil, ale len tymto sposobom naucis deti, to co chce asi kazdy rodic - aby sa vedeli spravat slusne a zaroven, aby nemuseli potlacat seba a svoje emocie a v dospelosti potom kricat na svoje deti len preto, ze nezvladaju samych seba..
Ten, čo povedal, že mama má byť vždy pokojná je psychopat bez emócii. Treba dať citom normálny priechod a nebrať na nikoho ohľad, pretože ak sa deťom nedá jasne na javo, že niečo zlé robia, nepoznajú potom mantinely odkiaľ pokiaľ môžu skúšať vašu trpezlivosť.
Neda sa byt vzdy pokojnou, no velmi zalezi na intenzite emocie. Ja som presvedcena, ze aj tu sa da naucit ovladat sa. Len si priznat nevyrovnanost a vlasne ospravedlnovanie naroku na emocie.
V niektorych rodinach su krik a vybuchy hnevu beznym javom, ale ma to za nasledok staly, podvedomy strach dietata, nech sa mama ci otec nenahneva a tomu prisposobi spravanie. Ako ma vyrast zdravo sebavedome dieta, ktore sa boji prejavit (nieco povedat, nieco urobit), co ked tym rodica nahneva. Ved staci, ked sa nieco stane nahodou a rodic vybuchne.
Ja viem ako je fantasticke zit v pohode a pokoji, ako su vsetci radi spolu, veseli a vyrovnani. Lahsie sa riesia problemy, ved staci rozhovor na napravu, nakolko dieta si nezvyklo na hnev, vyhrazky a pod.
Vidíš, ja som sa s tým nikdy nestretla. Myslím s tvrdením, že má byť mama vždy pokojná. Máš divných ľudí okolo seba. Keď som nahnevaná tak som a dieťa to vie. Traumu na celý život z toho rozhodne mať nebude. Ale prirodzene sa kontrolujem, pre môj vlastný kľud.
@anonym_autor tak sa nehraj na večné milú .. nikto ti nezakazuje byť nasratá a prejavovať emócie, len ty to nejako moc asi riešiš. Ja v sebe napríklad nepotlacam nič .. keď som nasratá, vedia to, vidia to a počujú to ... Keď som smutná, tiež ...
@anonym_autor tak sa nehraj na večné milú .. nikto ti nezakazuje byť nasratá a prejavovať emócie, len ty to nejako moc asi riešiš. Ja v sebe napríklad nepotlacam nič .. keď som nasratá, vedia to, vidia to a počujú to ... Keď som smutná, tiež ...
@jesenzima presne tak, prečo by som mala byt vždy milá pred detmi a hrať divadlo? A akože dokedy? Do ich 18 stačí či už navždy? Nejak som nepochopila 😅
Nemusis byt stale kludna, to vobec. Ale v situacii, ktoru opisujes - tam je uplne zbytocne prejavovat hnev a toto mozno mala na mysli aj tvoja svokra. Ty si sa nahnevala na dieta, lebo rozlialo dzus, pritom to je banalita, ktora sa stane kazdemu. Ak si realne predstavis, ze co ta vlastne nahnevalo, tak to urcite nebol dzus, ten bol len poslednou kvapkou, preto si vybuchla. A presne o tom to je, ze ty mas dokazat rozlisit tie situacie a nestracat nervy pri detoch v situaciach, ktore sa proste detom stavaju, ale naozaj si nezasluhuju tolko negativnej pozornosti. Ak by ten dzus rozliala navsteva, tiez by si sa nasrala? Alebo by si ostala kludna, snazila sa dat najavo, ze ok, to sa stava kazdemu a vzala bez reci handru a utrela.. Toto je presne ten rozdiel, ze detom casto nakladame nieco, za co ony naozaj nemozu. Ze ty si si nespracovala predchadzajuce frustracie, to je naozaj len tvoj problem a deti su v tom nevinne. Na druhej strane - ak vies, ze si frustrovana a deti su uz dost velke, aby chapali, je ok im to povedat - napriklad v tejto situacii, ty si uz bola na hranici s nervami, oni lietali po byte, teba to este viac rozculovalo, tak predsa vezmem deti za ruku, stopnem ich a poviem im - som velmi unavena, necitim sa dobre a viem, ze lahko vybuchnem, tak vas prosim, skuste sa hrat kludnejsie, je mi velmi luto, ked som v takomto stave a kricim po vas, aj ked nic zle nerobite.. A ked uz vybuchnes ako v tej situacii s dzusom, tak je uplne ok povedat detom, ze prepacte, ze som vybuchla, bola som uz fakt velmi nahnevana z inych veci, nic hrozne sa nestalo, rozliat moze kazdy.. Ja viem, ze tento sposob komunikacie nas nik neucil, ale len tymto sposobom naucis deti, to co chce asi kazdy rodic - aby sa vedeli spravat slusne a zaroven, aby nemuseli potlacat seba a svoje emocie a v dospelosti potom kricat na svoje deti len preto, ze nezvladaju samych seba..
@akvi zalezi od toho, "ako vylial", lebo ak sa stane nahodou, tak je to ok, ale jed beha, lieta, ocidivne nema konca kraja a vtedy rozleje, tak je uplne ok byt nahnevana.
Ja teda som, pretoze flaky z dzusu sa cistia priserne blbo, vsetky citrusy mi nechavaju skvrny, a to ich periem v pracke. Ja neviem, ako vycistit napriklad taky svetly koberec od toho. Robota navyse a strata casu, co mozes vyuzit zmysluplnejsie.
@anonym_autor aj mne svokra toto vždy vravela a tak som pekne išla do práce a celé letné prázdniny boli u nej ( odviezla som ich tam ráno a okolo 17:00 som po ne prišla), deti spomínajú na tieto prázdniny, ako najhoršie v živote! A svokra? Ta je rada, keď sa jej aj viac ako 7 dní deti nepripomínajú ;) a mne uz nehovorí, že mam byť v kľude🙂
@akvi zalezi od toho, "ako vylial", lebo ak sa stane nahodou, tak je to ok, ale jed beha, lieta, ocidivne nema konca kraja a vtedy rozleje, tak je uplne ok byt nahnevana.
Ja teda som, pretoze flaky z dzusu sa cistia priserne blbo, vsetky citrusy mi nechavaju skvrny, a to ich periem v pracke. Ja neviem, ako vycistit napriklad taky svetly koberec od toho. Robota navyse a strata casu, co mozes vyuzit zmysluplnejsie.
@anonym_b42c5d ako vylial, je uplne jedno. Dieta nedokaze predvidat, presne od toho je tam dospely. Ak vidim, ze deti su rozdivocene, tak hadam ich stopnem skor, ako k niecomu takemu dojde. Ten dzus nerozlial naschval, bola to nehoda, ktorej sa dalo predist. Ale male dieta nepremysla do dosledkov. Ak mu chcela dat lekciu, tak miesto kriku sa normalne kudne a bez vycitiek opytam dietata - preco sa to stalo, nech mi same povie a pritom si uvedomi, ze to bol dosledok divokej nahanacky.
Nechaj svokre deti na pár hodín