Zažili ste detstvo bez dovoleniek s rodičmi?
Rodičia ma nikdy nezobrali na dovolenku. Keď som bol malý, odviezli ma k babke na dedinu – pásť kozy, odháňať vtákov z makového poľa, zbierať mandelinky zo zemiakov. Podvečer sme stavali priehradu na potoku, zahrali si futbal či „brdanu“.
Keď som bol väčší, prišli brigády, občas výlet do Senca alebo stanovanie v Karpatoch.
Moji rodičia tiež nikdy nechodili na dovolenky, akurát do Piešťan na liečenie.
Asi by som mal ísť k psychológovi, že ma vraj týrali. 🙂
Mal niekto podobné detstvo?
@anonym_autor Ja som to mala podobne. Som r.77 a neboli sme v zivote ako rodina nikde na dovolenke. Boli sme tri sestry. Jedinu dovolenku co si pamatam bola ked som s rodicmi bola na tyzden v Prahe. To bolo super. To sa mi fest ratalo. Ale to som bola len ja, sestry neboli. Bola som vtedy 8acka. A este raz som bola s mamou na vikend v Tatrach. Tiez len ja, sestry nie. To som bola asi v 6.rocniku. A raz som bola tyzden na Domasi ale to sama len s tetou, ujom a sesternicami. To bolo tiez super. Fakt, to je vsetko. A vlastne raz ma oco zobral do Viedne ale to len tak vyslovene vlakom na otocku, trochu sme sa presli aj po BA, ulickami stareho mesta. Cele. Moje dovolenky z detstva. Pocas strednej skoly. Nic. Absolutne nikde som nebola. Teda ako s nasimi, sestrami, nic. A tiez celu zakladku to bolo vzdy tyzden-2 jedna babka, druha babka. Ale zas, aj tam bolo fajn. Ale take, no, dedinske.
Vyrastala som na dedine, boli sme početná rodina. Nikdy nás rodicia nikam nevzali, celý život vrážali peniaze do domu. Tak isto sme chovali dobytok a hydinu, mali sme obrovské polia, kde sme pracovali. Nepríde mi to tyranie, dopriala by som to aj mojim deťom. Sú to krásne spomienky.
Nie, nechodili sme na dovolenky, väčšinu času sme museli stále niečo pracovať, nebolo to ukážkové detstvo, ale čo som nemala vtedy, tak si dospelý, pracuj na tom, aby si si to dovolil teraz.
zoo, hrady - skolske vylety
tatry v zime, v lete tyzden chatka pri vode - s rodicmi, /roh, zamestnavatelia rodicov/
v zivote sme neboli v zahraci, dodnes som nevidela more
nemam traumu, absolutne ma to nelaka - peniaze na to mam
prazdniny u starych rodicov, strazenie mladsich surodencov , bratranci, sesternice, deti z celej dediny pokope, s laskou dodnes spominam