Hrozba hladomoru kvôli globálnemu otepľovaniu
Pokiaľ zoberieme do úvahy len negatíva otepľovania tak áno, nárast prudkých výkovov teplôt, zhoršujúce sa suchá, invazívny škodci z juhu, zaniknutie niektorých polí, alebo zníženie vegetačného obdobia vplyvom vysokých teplôt (Severná Afrika, rovník), všetko toto môže spôsobiť pokles úrody v roku 2100 až o 50%. Dobre, lenže treba zarátať aj pozitíva otepľovania na úrodu. Zvyšovanie CO2 v atmosfére má hnojivý efekt, pri zvyšovaní CO2 v ovzduší, pokiaľ zostanú iné podmienky nezmienené (voda, teplo, slnko, hnojivá), má CO2 hnojivý efekt. Koncentrácia 0,1% CO2, čo bude hodnota v roku 2100 ak s emisiami nespravíme nič, dokáže zvyšiť úrodu o 10-60% v závislosti od jednotlivých plodín. Pri otepľovaní tiež pribúda množstvo slnečných dní, zvyšovanie slnečného svitu zvyšuje úrodu o 5-40%. Otepľovanie vedie k predlžovaniu vegetačného obdobia v strednom a severnom pásme, a k vzniku nových rozsiahlých polí (obrázok 1) hlavne na severe kde sa kedysi pestovať vplyvom veľkej zimy nedalo. Netreba zabúdať ani na pokrok vo vede, tá vedie a bude viesť do budúcna k výrobe efektívnejších postrekov, lepších zavlažovacích systémov vplyvom efektívnejšieho odchytávania dážďovej vody, k plodinám odolnejším voči suchám, výkyvom teplôt, už teraz šlachtíme plodiny ktoré sú odolnejšie o 10-25% voči suchám, extrémnym teplotám, pričom vývoj GMO sa každým rokom zlepšuje, a do roku 2100 sa môže odolnosť plodín zvýšiť o niekoľko desiatok percent. Zlepšuje sa aj vývoj hnojív a postrekov, stále produkujeme efektívnejšie hnojivá a postreky.
Ak zohľadníme negatíva otepľovania, a zohľadníme aj jeho pozitíva + pokrok vo vede, negatíva otepľovania sa vynulujú a dokonca plusy prevýšia mínusy. To vidíme aj v súčastnosti, otepľovanie je na Zemi už minimálne 100 rokov, zhoršila sa za 100 rokov úroda ? Nie, síce otepľovanie niekde spravilo nejaké škody na úrode, inde ale spravilo plusy, a do toho pokrok vo vede viedol k tomu, že dnešné výnosy úrody sú v radoch stoviek percent v porovnaní spred 100 rokmi. Áno, hoci emisie stále viac stúpajú, a otepľuje sa, jedla máme stále viac a viac, to je jasný dôkaz toho, že škody vplyvom otepľovania sú rádovo menšie než jeho plusy a pokrok vo vede. Otepľovanie nepredstavuje problém, lebo jeho plusy a pokrok vo vede prinášajú viac jedla, ako sa ho stratí.
Hladomory v budúcnosti nehrozia, ak nejaký hladomor bude tak nie vplyvom otepľovania ale v dôsledku nejakej katastrofy nezávislej od otepľovania (výbuch sopky, pád meteoritu, atómova vojna, preľudnenie). Ale aj v tomto prípade by ľudstvo zvládlo bez hľadovania pokles úrody až o 63%. Prečo je tomu tak ? Dokázalo by sa totiž prispôsobiť,, v prípade 65% poklesu úrody by ľudstvo :
1 : Prešlo na vegetariánsku stravu - vďaka tomu, stačí o 30% menej plodín na zásobenie ľudstva potravou
2 : Prestali by sa živiť zvieratá, ktoré neslúžia na potravu ale len pre potešenie ako sú mačky, psy, kone. Tieto zvieratá spotrebujú 5% stravy.
3 : Nebude sa toľko vyhadzovať jedlo, dnes sa ročne vyhodí až 15% jedlej potravy do košov. Ak sa stan jedlo nedostupným, ľudia ho budú menej vyhadzovať a viac ním šetriť.
4 : Potraviny sa rozdelia na prídeľ, prídeľ stačí k prežitiu, nie k prežieraniu sa. Morbídne obézny a ľudia s nadváhou schudnú, a celosvetové množstvo potravy sa tak zníži o 5%.
5 : Globálny odchod plazov a hmyzu a ich zavedenie do jedálnička, ako sú kobylky, koníky, svrčky, larvy chrobákov, mravce, húsenice, korytnačky, krokodíle, jaštery, hady, by dokázalo znížiť spotrebu plodín o 5%
6 : Odstránenie polí s nízkou kalorickou hodnotou, ako sú polia kávy, tabaku, chmeľu (na zvýšenie chute piva). Zaberajú 3% polí, ale ich kalorická hodnota sa blíži k nule. Ak sa namiesto nich začnú pestovať plodiny s vysokou kalorickou hodnotou ako je pšenica, kukurica, zlepší sa dostupnosť plodín.
Všetkých týchto 6 bodov by sa dalo aplikovať okamžite, a v prípade akútneho nedostatku plodín dokážu znížiť spotrebu plodín až o 63% ! V prípade, že by nedostatok plodín trval desiatky rokov a časom sa zhoršoval a pokles úrody by bol vyšší než 63%, ľudstvo by sa dokázalo takisto prispôsobiť, menšou pôrodnosťou, tým sa množstvo ľudí bude znižovať, čo zlepší prístup k potrave. Každý jeden živočíšny druh takto funguje, keď je potravy dostatok populácia stagnuje alebo sa zvyšuje, ak množstvo potravy klesá, populácia klesá aby sa zabránilo hladomorom do budúcna. Keď sa niektoré už teraz horúce africké, ázijské krajiny, ktoré sú preľudnené obávajú dopadu otepľovania na ich ekosystémy, prečo podporujú preľudňovanie v ich krajinách ? Žijú neudržateľným spósobom života, a od nás severných krajín chcú aby sme kvôli ním vynaložili bilióny dolárov a ťahali ich z ich brindy, ktorú si sami spôsobili, a ktorej sa nechcú vzdať a chcú v nej pokračovať aj naďalej ? Chcete mať 1,5 miliardovú populáciu, majte si ju, ale dôsledky si znášajte sami, kto si čo zaseje to si bude aj žať. Krajiny by mali hladať riešenie v kontrole preludnenia, aby nastavovali veľkosť populácie do takej miery, koľko sú schopné ich krajiny vyprodukovať plodín, a nie spoliehať sa na druhých že ich budú ťahať z brindy, dotovať ich, a ničiť kvoli ním svoje ekonomiky na greendeal.
@shee
Ako dobre že som tebou nestrácal viac času, dobre som totižto vedel aká bude tvoja odpoved - nič k téme, len trollenie.
@minenkaa
8%, ale to nie je preto že by bolo nedostatok potravy, chyba je v nerovnomernej distribúcii potravín, extrémnom plytvaní a extrémnom životnom štýle niektorých jedincov.
Egypt má nedostatok pody nie kvôli oteplovaniu, ved Sahara existuje už tisícky rokov, dávno pred oteplovaním, a tam kde sa pestovať dá pestuje s maximálnymi výnosmi, áno aj pri +35 a viac stupnov čo je tam bežná teplota a to nielen cez leto. Okrem iného dá sa pestovať aj na piesočnatej pody, lenže Egypt nemá dostatok hnojív aby si to mohol dovoliť, a nakoniec prečo by to aj robil, ked pestovanie pri Níle mu viac než stačí ?
No a, čo je na uhlíkovej stope zlé ?
@leonard1997 vies ty čo je zíva pôda? Aby plnila to čo treba a aby tie rastliny nielen rástli ,ale aj dávali okrem kalórií aj niečo iné?
Vies ,že ľudia potrebujú živú stravu aj kôli enzýmom
@viestta no hnojivo nás zachráni a globálne otepľovanie .Jooj a ešte jeho nápady
@minenkaa myslim si, ze by sme mali zacat narodnu zbierku na jeho pamatniky. Spasitel sveta si zasluzi pamatnik v kazdom okresnom meste a ulicu v kazdej dedine, kde je viac ako 50 domov. Treba zacat cim skor, aby si tej slavy uzil skor ako skonci na uzavretom oddeleni
@minenkaa myslim si, ze by sme mali zacat narodnu zbierku na jeho pamatniky. Spasitel sveta si zasluzi pamatnik v kazdom okresnom meste a ulicu v kazdej dedine, kde je viac ako 50 domov. Treba zacat cim skor, aby si tej slavy uzil skor ako skonci na uzavretom oddeleni
@viestta zabudla si ešte na zmenu učebných osnou a zaradenie jeho nápadov do výučby
Nie ty strácaš čas, ale ja! Nazyvas ma hlúpou, neuviedol si ani jeden zdroj. Doteraz. Toto má byť diskusia? Možno tak do škôlkarom.
Ale vieš čo, dam ti za pravdu. Svet má dostatok potravín. Ale to neznamená, že ti, ktorí ju potrebujú si ju aj vedia vypestovať. Klimatické zmeny znižujú úrodnosť pôdy (erozoa), častejšie si extrémne suchá, monzuny, záplavy
.. to zvyšuje cenu potravín. Krajiny chudobnejšie si nemôžu dovoliť nakupovať, ani vypestovať.
Co sa týka Egypte, zas nedostatočne info - nad 35 st. rastliny fotosynteticky nestíhajú, voda sa rýchlejšie vyparuje, nedozrejú. Pestovanie v piesku je nonsense, vstupy by museli byť obrovské - hnojivá, závlahy.. v Egypte je polovica obyvateľov na hranici chudoby,.takže asi ťažko.
Čo sa roka hnojenia -organické hnojenie obnovuje pôdu, uhlík aj živiny. Súhlasím. A čo s tým má klimatická zmena?
ak je sucho a teplo, mikroorganizmy v komposte nefungu, rastliny jednoducho nerastú, nech máš hnojiva koľko chceš a navyše, produkcia hnoja aj je obmedzená – nestačí na všetky poľnohospodárske plochy sveta.
Comsa týka znižovania emisií, tak to je úplne kľúčové, klimatická zmena nie je o počasí ale o KLIME. Treba spomaliť rast extrémov, stálosť nedosiahnes nikdy.
Ak naďalej bude stúpať teplota - čo bude, tak výnosy potravín sa budú výrazne znižovať napriek technológiám a hnojivam.
Môj zdroj je väčšinou IPCC – Climate Change 2022, velká kniha o klíme - kde každý napísal iný vedec.
A chcem tvoje zdroje.
@minenkaa
zvýšil som emisie, a vdaka tomu zaplatíš menej za plyn, a nielen ty, všetci
Hovorí ti niečo distribúciu práce ? Niektorí pracujú hlavou iní rukami, ja som ten čo pracuje hlavou, iní čo nemaju dostatok rozumu nech pracujú rukami. Ciže je dávam eko nápady, a ostatní nech fyzicky konajú podla tých nápadov - čistia
@leonard1997 tak týmto príspevkom si to zabil. Skúsila som sa aj ja poradiť s tvojím kamošom chatGPT:
Možné psychologické či psychiatrické vysvetlenia grandióznych presvedčení/ megalomanických myšlienok
– Typické sú u ľudí, ktorí majú zvýšený pocit vlastnej výnimočnosti, veria, že majú špeciálne poslanie alebo vedia zachrániť svet.
Takéto presvedčenia sa môžu objaviť:
-pri manickej epizóde (v rámci bipolárnej poruchy),
-pri schizoafektívnej poruche alebo schizofrénii (ak sú sprevádzané bludmi, odtrhnutím od reality),
-alebo pri poruche osobnosti, najčastejšie narcistickej.
Narcistická porucha osobnosti
– Človek má potrebu byť obdivovaný, cíti sa nadradený, má málo empatie, často znižuje hodnotu iných („tí, čo nemajú rozum, nech pracujú rukami“).
– Má pocit, že jeho nápady či vízie sú jediné správne, a ťažko prijíma kritiku alebo odpor.
Manická fáza (bipolárna porucha)
– V tejto fáze býva človek plný nápadov, energie, presvedčenia o vlastnej genialite, s malým citom pre realitu a dôsledky.
– Typické sú grandiózne plány, zrýchlené myslenie, málo spánku, pocit neporaziteľnosti.
Bludné presvedčenia (psychotické spektrum)
– Ak je presvedčenie o „záchrane sveta“ úplne nepohnuteľné, nerealistické a dotyčný nie je schopný ho spochybniť, môže ísť o bludy — napríklad megalomanický blud (presvedčenie o osobitnom poslaní, geniálnosti, misii).
Ja by som to tipla na tú bipolárnu, keďže medzi tvojimi príspevkami je vždy nejaká "pauza". To by sedelo na striedanie manickej a depresívnej fázy.
V Egypte bolo teplo aj pred 175 rokmi, čiže pred začiatkom oteplovania. Teraz je tam o 1-2 stupne teplejšie, dobre, množstvo vody v Egypte sa výlučne týmto znížilo o 20% výlučne kvôli oteplovaniu. Je toto ale hlavný problém ? V roku 1850 mal Egypt 5 milion ľudí, dnes má 115 milionov. Inak povedané populácia sa od priemyselnej revolúcie zvýšila o 2200% !! Ciže na dnešnú zvýšenú spotrebu vody má oteplovanie vplyv len 20%, zatiaľ čo populačná explozia až 2200 % !!!
A vy greendealisti spolu s @shee ukazujete len na CO2, a nevšímate si populačnú exploziu, čiže vy doslova hasíte horiaci knotik, ale horiaci les nechávate bez povšimnutia. Neviem či to robíte naschvál, alebo je to len enormná hlúposť ?
Podobne je to aj s množstvom jedla v Egypte. Oteplovanie prispelo k nedostatku jedla 15-20%, avšak populačná explozia to zhoršila až o 2200% !! Takže kde sa skrýva hlavný vinník ? V oteplovaní, alebo v populačnej explozii ?
___________________
@minenkaa
Myslíš akútny hlad ? Tam sú čísla o dosť menšie než pri chronickom hlade. Pod 1%, 9 milionov zomrie ročne na hlad, čo je 0,1%.
____________________
Ale to je chyba ľudskej činnosti nie oteplovania, respektíve chyba preludnenia. Lebo oteplovanie zvýšilo spotrebu vody od roku 1850 len o 20%, zatiaľ čo svetová populačná explozia o 500-600% !!!
Zas ako obvykle hasíš horiaci knotik a nie horiaci les.
____________________
@minenkaa
@shee
Co je podla teba lepšie z hladiska výživy, vyber z dvoch možností
1 : 1 milion ton sa pestuje iba v lete s tým že má 100% výživných látok
2 : V lete sa pestuje milion ton plodiny, ktorá má "iba" 70% výživných látok. Avšak plodina sa pestuje aj 1 milion ton na jar, 1 milion ton na jesen, 1 milion ton na zimu, kedy vplyvom oteplovania sa dá pestovať celoročne.
Takže v prípade scénara 1: je to 1 milion ton s 100% výživnými látkami, kým v scénari 2 sú to 4 miliony ton s priemernou výživou 77%. Ktorá možnosť je lepšia ?
____________________
@shee
Ty si doteraz tiež neuviedla ani jeden zdroj, a ked už niečo chceš uviesť, tak pekne nech je to klikatelný odkaz s presným číslom strany kde sa dá dotyčný údaj. Nie aby oponent musel tvoje "zdroje" listovať po knižniciach a napokon sa aj tak dozvie že sa žiadne info v nich nenachadzaju.
A konkretizuj, ktoré konkrétne moje argumenty chceš zazdrojovať ?
Chudobnejšie krajiny sú zvyčajne tie najviac preludnené, africké krajiny, India... tam od roku 1850 oteplovanie zhoršilo úrodu o 10-20%, avšak populácia tam vzrástla o 100-500%, niekde až nad 1000 %, čiže v tomto hladaj hlavný problém, nie v oteplovaní.
Stíhajú aj nad 35 st. niektoré rastliny rastú dokonca ešte rýchlejšie pri horúčavách. Je pravda že väčšine extrémne teploty neprospievajú, ale že by nerástli to je blud, rastú ale pomalšie o 10-35%.
Klimatická zmena s tým nemá nič, len ukazujem že dá sa pestovať aj na piesku, len výnosy budú o niečo nižšie aj pri závlahe a hnojení, ale nie zas extrémne.
A kvôli čomu je nedostatok hnojív pre všetkých ? No nie kvôli klimatickej zmene, ale kvôli preludneniu.
Zatiaľ sledujeme opak, Zem sa otepluje a výnosy potravín stále stúpajú, stále máme viac a viac potravín. Ciže realita ktorú SLEDUJEME nám hovorí o opaku.
_________________
V Egypte bolo teplo aj pred 175 rokmi, čiže pred začiatkom oteplovania. Teraz je tam o 1-2 stupne teplejšie, dobre, množstvo vody v Egypte sa výlučne týmto znížilo o 20% výlučne kvôli oteplovaniu. Je toto ale hlavný problém ? V roku 1850 mal Egypt 5 milion ľudí, dnes má 115 milionov. Inak povedané populácia sa od priemyselnej revolúcie zvýšila o 2200% !! Ciže na dnešnú zvýšenú spotrebu vody má oteplovanie vplyv len 20%, zatiaľ čo populačná explozia až 2200 % !!!
A vy greendealisti spolu s @shee ukazujete len na CO2, a nevšímate si populačnú exploziu, čiže vy doslova hasíte horiaci knotik, ale horiaci les nechávate bez povšimnutia. Neviem či to robíte naschvál, alebo je to len enormná hlúposť ?
Podobne je to aj s množstvom jedla v Egypte. Oteplovanie prispelo k nedostatku jedla 15-20%, avšak populačná explozia to zhoršila až o 2200% !! Takže kde sa skrýva hlavný vinník ? V oteplovaní, alebo v populačnej explozii ?
___________________
@minenkaa
Myslíš akútny hlad ? Tam sú čísla o dosť menšie než pri chronickom hlade. Pod 1%, 9 milionov zomrie ročne na hlad, čo je 0,1%.
____________________
Ale to je chyba ľudskej činnosti nie oteplovania, respektíve chyba preludnenia. Lebo oteplovanie zvýšilo spotrebu vody od roku 1850 len o 20%, zatiaľ čo svetová populačná explozia o 500-600% !!!
Zas ako obvykle hasíš horiaci knotik a nie horiaci les.
____________________
@minenkaa
@shee
Co je podla teba lepšie z hladiska výživy, vyber z dvoch možností
1 : 1 milion ton sa pestuje iba v lete s tým že má 100% výživných látok
2 : V lete sa pestuje milion ton plodiny, ktorá má "iba" 70% výživných látok. Avšak plodina sa pestuje aj 1 milion ton na jar, 1 milion ton na jesen, 1 milion ton na zimu, kedy vplyvom oteplovania sa dá pestovať celoročne.
Takže v prípade scénara 1: je to 1 milion ton s 100% výživnými látkami, kým v scénari 2 sú to 4 miliony ton s priemernou výživou 77%. Ktorá možnosť je lepšia ?
____________________
@shee
Ty si doteraz tiež neuviedla ani jeden zdroj, a ked už niečo chceš uviesť, tak pekne nech je to klikatelný odkaz s presným číslom strany kde sa dá dotyčný údaj. Nie aby oponent musel tvoje "zdroje" listovať po knižniciach a napokon sa aj tak dozvie že sa žiadne info v nich nenachadzaju.
A konkretizuj, ktoré konkrétne moje argumenty chceš zazdrojovať ?
Chudobnejšie krajiny sú zvyčajne tie najviac preludnené, africké krajiny, India... tam od roku 1850 oteplovanie zhoršilo úrodu o 10-20%, avšak populácia tam vzrástla o 100-500%, niekde až nad 1000 %, čiže v tomto hladaj hlavný problém, nie v oteplovaní.
Stíhajú aj nad 35 st. niektoré rastliny rastú dokonca ešte rýchlejšie pri horúčavách. Je pravda že väčšine extrémne teploty neprospievajú, ale že by nerástli to je blud, rastú ale pomalšie o 10-35%.
Klimatická zmena s tým nemá nič, len ukazujem že dá sa pestovať aj na piesku, len výnosy budú o niečo nižšie aj pri závlahe a hnojení, ale nie zas extrémne.
A kvôli čomu je nedostatok hnojív pre všetkých ? No nie kvôli klimatickej zmene, ale kvôli preludneniu.
Zatiaľ sledujeme opak, Zem sa otepluje a výnosy potravín stále stúpajú, stále máme viac a viac potravín. Ciže realita ktorú SLEDUJEME nám hovorí o opaku.
_________________
@minenkaa
Dobre, a ako to vyriešiť ? Tým že sa zníži teplota o 1-2 stupne sa to vyrieši ? Ved populácia má v roku 2100 dosiahnuť 10 miliárd... čo tam pomože ked zubami nechtami znížiš co2 na 0,028% ked africká populácia sa zvýši o 150%-200%, ale zisky zo zníženia oteplovania budu len v Afrike rádoch desiatkach percent ?
A len pre info, do roku 2100 sa očakáva populácia Afriky na 4 miliardy...
V Egypte bolo teplo aj pred 175 rokmi, čiže pred začiatkom oteplovania. Teraz je tam o 1-2 stupne teplejšie, dobre, množstvo vody v Egypte sa výlučne týmto znížilo o 20% výlučne kvôli oteplovaniu. Je toto ale hlavný problém ? V roku 1850 mal Egypt 5 milion ľudí, dnes má 115 milionov. Inak povedané populácia sa od priemyselnej revolúcie zvýšila o 2200% !! Ciže na dnešnú zvýšenú spotrebu vody má oteplovanie vplyv len 20%, zatiaľ čo populačná explozia až 2200 % !!!
A vy greendealisti spolu s @shee ukazujete len na CO2, a nevšímate si populačnú exploziu, čiže vy doslova hasíte horiaci knotik, ale horiaci les nechávate bez povšimnutia. Neviem či to robíte naschvál, alebo je to len enormná hlúposť ?
Podobne je to aj s množstvom jedla v Egypte. Oteplovanie prispelo k nedostatku jedla 15-20%, avšak populačná explozia to zhoršila až o 2200% !! Takže kde sa skrýva hlavný vinník ? V oteplovaní, alebo v populačnej explozii ?
___________________
@minenkaa
Myslíš akútny hlad ? Tam sú čísla o dosť menšie než pri chronickom hlade. Pod 1%, 9 milionov zomrie ročne na hlad, čo je 0,1%.
____________________
Ale to je chyba ľudskej činnosti nie oteplovania, respektíve chyba preludnenia. Lebo oteplovanie zvýšilo spotrebu vody od roku 1850 len o 20%, zatiaľ čo svetová populačná explozia o 500-600% !!!
Zas ako obvykle hasíš horiaci knotik a nie horiaci les.
____________________
@minenkaa
@shee
Co je podla teba lepšie z hladiska výživy, vyber z dvoch možností
1 : 1 milion ton sa pestuje iba v lete s tým že má 100% výživných látok
2 : V lete sa pestuje milion ton plodiny, ktorá má "iba" 70% výživných látok. Avšak plodina sa pestuje aj 1 milion ton na jar, 1 milion ton na jesen, 1 milion ton na zimu, kedy vplyvom oteplovania sa dá pestovať celoročne.
Takže v prípade scénara 1: je to 1 milion ton s 100% výživnými látkami, kým v scénari 2 sú to 4 miliony ton s priemernou výživou 77%. Ktorá možnosť je lepšia ?
____________________
@shee
Ty si doteraz tiež neuviedla ani jeden zdroj, a ked už niečo chceš uviesť, tak pekne nech je to klikatelný odkaz s presným číslom strany kde sa dá dotyčný údaj. Nie aby oponent musel tvoje "zdroje" listovať po knižniciach a napokon sa aj tak dozvie že sa žiadne info v nich nenachadzaju.
A konkretizuj, ktoré konkrétne moje argumenty chceš zazdrojovať ?
Chudobnejšie krajiny sú zvyčajne tie najviac preludnené, africké krajiny, India... tam od roku 1850 oteplovanie zhoršilo úrodu o 10-20%, avšak populácia tam vzrástla o 100-500%, niekde až nad 1000 %, čiže v tomto hladaj hlavný problém, nie v oteplovaní.
Stíhajú aj nad 35 st. niektoré rastliny rastú dokonca ešte rýchlejšie pri horúčavách. Je pravda že väčšine extrémne teploty neprospievajú, ale že by nerástli to je blud, rastú ale pomalšie o 10-35%.
Klimatická zmena s tým nemá nič, len ukazujem že dá sa pestovať aj na piesku, len výnosy budú o niečo nižšie aj pri závlahe a hnojení, ale nie zas extrémne.
A kvôli čomu je nedostatok hnojív pre všetkých ? No nie kvôli klimatickej zmene, ale kvôli preludneniu.
Zatiaľ sledujeme opak, Zem sa otepluje a výnosy potravín stále stúpajú, stále máme viac a viac potravín. Ciže realita ktorú SLEDUJEME nám hovorí o opaku.
_________________
@leonard1997 tak ako to je s tymi tvojimi uhlikovimi hnojivami??
@minenkaa
Dobre, a ako to vyriešiť ? Tým že sa zníži teplota o 1-2 stupne sa to vyrieši ? Ved populácia má v roku 2100 dosiahnuť 10 miliárd... čo tam pomože ked zubami nechtami znížiš co2 na 0,028% ked africká populácia sa zvýši o 150%-200%, ale zisky zo zníženia oteplovania budu len v Afrike rádoch desiatkach percent ?
A len pre info, do roku 2100 sa očakáva populácia Afriky na 4 miliardy...
@leonard1997 je tam o hlade hlavne písané
@leonard1997 je tam o hlade hlavne písané
@minenkaa
a ako to vyriesit ?
@minenkaa
a ako to vyriesit ?
@leonard1997 v prvom rade by som odstránila ľudí ako ty
@leonard1997 v prvom rade by som odstránila ľudí ako ty
@minenkaa
jak odstranila
@minenkaa
jak odstranila
@leonard1997 kazdy by dostal jesť adekvátne k práci
@leonard1997 kazdy by dostal jesť adekvátne k práci
@minenkaa
ked ma afrika polia na zasytenie 0,8 miliardy ludi, ako zasytis 4 miliardy africanov keby hoc aj vsetci pracovali ?
@minenkaa
zvýšil som emisie, a vdaka tomu zaplatíš menej za plyn, a nielen ty, všetci
Hovorí ti niečo distribúciu práce ? Niektorí pracujú hlavou iní rukami, ja som ten čo pracuje hlavou, iní čo nemaju dostatok rozumu nech pracujú rukami. Ciže je dávam eko nápady, a ostatní nech fyzicky konajú podla tých nápadov - čistia
@leonard1997 mylis sa. Ty nepracujes vobec.
@minenkaa
ked ma afrika polia na zasytenie 0,8 miliardy ludi, ako zasytis 4 miliardy africanov keby hoc aj vsetci pracovali ?
@leonard1997 tu sa jedna o ľudí ako ty a nie o tých čo pracujú
@leonard1997 v prvom rade by som odstránila ľudí ako ty
@minenkaa jeho netreba odstranit. Jeho treba hnat do roboty ale poriadnej. Hanba by ma fackovala sa nechat zivit rodicmi. Teda v jeho pripade otcom 😡
Nie ty strácaš čas, ale ja! Nazyvas ma hlúpou, neuviedol si ani jeden zdroj. Doteraz. Toto má byť diskusia? Možno tak do škôlkarom.
Ale vieš čo, dam ti za pravdu. Svet má dostatok potravín. Ale to neznamená, že ti, ktorí ju potrebujú si ju aj vedia vypestovať. Klimatické zmeny znižujú úrodnosť pôdy (erozoa), častejšie si extrémne suchá, monzuny, záplavy
.. to zvyšuje cenu potravín. Krajiny chudobnejšie si nemôžu dovoliť nakupovať, ani vypestovať.
Co sa týka Egypte, zas nedostatočne info - nad 35 st. rastliny fotosynteticky nestíhajú, voda sa rýchlejšie vyparuje, nedozrejú. Pestovanie v piesku je nonsense, vstupy by museli byť obrovské - hnojivá, závlahy.. v Egypte je polovica obyvateľov na hranici chudoby,.takže asi ťažko.
Čo sa roka hnojenia -organické hnojenie obnovuje pôdu, uhlík aj živiny. Súhlasím. A čo s tým má klimatická zmena?
ak je sucho a teplo, mikroorganizmy v komposte nefungu, rastliny jednoducho nerastú, nech máš hnojiva koľko chceš a navyše, produkcia hnoja aj je obmedzená – nestačí na všetky poľnohospodárske plochy sveta.
Comsa týka znižovania emisií, tak to je úplne kľúčové, klimatická zmena nie je o počasí ale o KLIME. Treba spomaliť rast extrémov, stálosť nedosiahnes nikdy.
Ak naďalej bude stúpať teplota - čo bude, tak výnosy potravín sa budú výrazne znižovať napriek technológiám a hnojivam.
Môj zdroj je väčšinou IPCC – Climate Change 2022, velká kniha o klíme - kde každý napísal iný vedec.
A chcem tvoje zdroje.
@shee11 vies ako to vravel Forest Gump ... maminka vzdy vravela ze pre hlupaka je kazdy hlupy 🫣😀
Som sa pobavila 🤣 idem do tej vane lebo mi macka zasa vychlipe vodu z vane 🤣🤣🤣
@minenkaa jeho netreba odstranit. Jeho treba hnat do roboty ale poriadnej. Hanba by ma fackovala sa nechat zivit rodicmi. Teda v jeho pripade otcom 😡
@janulik2008 však presne to som písala,chce jesť musí pracovať
@minenkaa jeho netreba odstranit. Jeho treba hnat do roboty ale poriadnej. Hanba by ma fackovala sa nechat zivit rodicmi. Teda v jeho pripade otcom 😡
@janulik2008 ja sa cudujem, ze ho jeho rodicia este zivia. Teda otec dre vo fabrika a magor si hovie v detskej izbicke a vymysla c.h-uj/oviny. Mlady smrad s dvoma rukami zobre na internete, vyziera rodicov a este vyskakuje, ze on je ten co nema robit, lebo "premysla". Spinavym vechtom by som ho hnala aspon ulice zametat a spaky po parkoch zbierat. Hned by precitol, keby zistil kde je sever.
@janulik2008 ja sa cudujem, ze ho jeho rodicia este zivia. Teda otec dre vo fabrika a magor si hovie v detskej izbicke a vymysla c.h-uj/oviny. Mlady smrad s dvoma rukami zobre na internete, vyziera rodicov a este vyskakuje, ze on je ten co nema robit, lebo "premysla". Spinavym vechtom by som ho hnala aspon ulice zametat a spaky po parkoch zbierat. Hned by precitol, keby zistil kde je sever.
@viestta ale prosim ta a ako by sa vystrel keby spaky mal zbierať,on určite ani netuší čo je to pohnúť sa a sever nikdy nezistí kde je
@janulik2008 však presne to som písala,chce jesť musí pracovať
@minenkaa ale vobec na neho nie som zla. Na takych plati len maly dvor a dlhy bic.
@viestta joj ale keď si to tak doslova predstavím ako by behal po tom dvore ,by bola dobrá podivana
@leonard1997 Čo myslis ako dlho by si dokázal utekať pred tým bičom
jooj moj starký mal taký fajny mal štyri metre,ten pleskal
@viestta joj ale keď si to tak doslova predstavím ako by behal po tom dvore ,by bola dobrá podivana
@leonard1997 Čo myslis ako dlho by si dokázal utekať pred tým bičom
jooj moj starký mal taký fajny mal štyri metre,ten pleskal
@minenkaa
kludne sa necham tebou zbicovat, ale co za to ? 😂
@viestta joj ale keď si to tak doslova predstavím ako by behal po tom dvore ,by bola dobrá podivana
@leonard1997 Čo myslis ako dlho by si dokázal utekať pred tým bičom
jooj moj starký mal taký fajny mal štyri metre,ten pleskal
@minenkaa citas, on by rad tvrdu ruku nad sebou. Takze sup sup kupovat latex a bicik. panko uz ma mokre sny
@minenkaa on si vo svojej prostoduchosti mysli, ze na urodu staci nasypat hory NPK na hlinu. Jemu chybaju zakladne vedomosti z biologie ZS co ovlada uz aj moj piatak, tak sa necuduj, ze s potrebou vody v polnohospodarskej vyrobe nerata. On najde cloveka, ktory mech NPK nasype ho do piesku, zaseje psenicu, a bude uroda. Tomasko bude sediet pod slnecnikom a cakat, kym vyrastie. On necital o tom, ze Kaspicke more vysycha preto, ze voda jeho pritokov sa pouziva na zavlazovanie polnohospodarskej pody v takom objeme, ze ho uz desatrocia nestaci doplnat. Ale to nic. Staci, ze bude dost uhlikatych hnojiv. Na to, ze zakladne zlozky hnojiv su dusik, draslik a fosfor mu akosi uniklo.
@viestta no hnojivo nás zachráni a globálne otepľovanie .Jooj a ešte jeho nápady