Hrozba hladomoru kvôli globálnemu otepľovaniu
Pokiaľ zoberieme do úvahy len negatíva otepľovania tak áno, nárast prudkých výkovov teplôt, zhoršujúce sa suchá, invazívny škodci z juhu, zaniknutie niektorých polí, alebo zníženie vegetačného obdobia vplyvom vysokých teplôt (Severná Afrika, rovník), všetko toto môže spôsobiť pokles úrody v roku 2100 až o 50%. Dobre, lenže treba zarátať aj pozitíva otepľovania na úrodu. Zvyšovanie CO2 v atmosfére má hnojivý efekt, pri zvyšovaní CO2 v ovzduší, pokiaľ zostanú iné podmienky nezmienené (voda, teplo, slnko, hnojivá), má CO2 hnojivý efekt. Koncentrácia 0,1% CO2, čo bude hodnota v roku 2100 ak s emisiami nespravíme nič, dokáže zvyšiť úrodu o 10-60% v závislosti od jednotlivých plodín. Pri otepľovaní tiež pribúda množstvo slnečných dní, zvyšovanie slnečného svitu zvyšuje úrodu o 5-40%. Otepľovanie vedie k predlžovaniu vegetačného obdobia v strednom a severnom pásme, a k vzniku nových rozsiahlých polí (obrázok 1) hlavne na severe kde sa kedysi pestovať vplyvom veľkej zimy nedalo. Netreba zabúdať ani na pokrok vo vede, tá vedie a bude viesť do budúcna k výrobe efektívnejších postrekov, lepších zavlažovacích systémov vplyvom efektívnejšieho odchytávania dážďovej vody, k plodinám odolnejším voči suchám, výkyvom teplôt, už teraz šlachtíme plodiny ktoré sú odolnejšie o 10-25% voči suchám, extrémnym teplotám, pričom vývoj GMO sa každým rokom zlepšuje, a do roku 2100 sa môže odolnosť plodín zvýšiť o niekoľko desiatok percent. Zlepšuje sa aj vývoj hnojív a postrekov, stále produkujeme efektívnejšie hnojivá a postreky.
Ak zohľadníme negatíva otepľovania, a zohľadníme aj jeho pozitíva + pokrok vo vede, negatíva otepľovania sa vynulujú a dokonca plusy prevýšia mínusy. To vidíme aj v súčastnosti, otepľovanie je na Zemi už minimálne 100 rokov, zhoršila sa za 100 rokov úroda ? Nie, síce otepľovanie niekde spravilo nejaké škody na úrode, inde ale spravilo plusy, a do toho pokrok vo vede viedol k tomu, že dnešné výnosy úrody sú v radoch stoviek percent v porovnaní spred 100 rokmi. Áno, hoci emisie stále viac stúpajú, a otepľuje sa, jedla máme stále viac a viac, to je jasný dôkaz toho, že škody vplyvom otepľovania sú rádovo menšie než jeho plusy a pokrok vo vede. Otepľovanie nepredstavuje problém, lebo jeho plusy a pokrok vo vede prinášajú viac jedla, ako sa ho stratí.
Hladomory v budúcnosti nehrozia, ak nejaký hladomor bude tak nie vplyvom otepľovania ale v dôsledku nejakej katastrofy nezávislej od otepľovania (výbuch sopky, pád meteoritu, atómova vojna, preľudnenie). Ale aj v tomto prípade by ľudstvo zvládlo bez hľadovania pokles úrody až o 63%. Prečo je tomu tak ? Dokázalo by sa totiž prispôsobiť,, v prípade 65% poklesu úrody by ľudstvo :
1 : Prešlo na vegetariánsku stravu - vďaka tomu, stačí o 30% menej plodín na zásobenie ľudstva potravou
2 : Prestali by sa živiť zvieratá, ktoré neslúžia na potravu ale len pre potešenie ako sú mačky, psy, kone. Tieto zvieratá spotrebujú 5% stravy.
3 : Nebude sa toľko vyhadzovať jedlo, dnes sa ročne vyhodí až 15% jedlej potravy do košov. Ak sa stan jedlo nedostupným, ľudia ho budú menej vyhadzovať a viac ním šetriť.
4 : Potraviny sa rozdelia na prídeľ, prídeľ stačí k prežitiu, nie k prežieraniu sa. Morbídne obézny a ľudia s nadváhou schudnú, a celosvetové množstvo potravy sa tak zníži o 5%.
5 : Globálny odchod plazov a hmyzu a ich zavedenie do jedálnička, ako sú kobylky, koníky, svrčky, larvy chrobákov, mravce, húsenice, korytnačky, krokodíle, jaštery, hady, by dokázalo znížiť spotrebu plodín o 5%
6 : Odstránenie polí s nízkou kalorickou hodnotou, ako sú polia kávy, tabaku, chmeľu (na zvýšenie chute piva). Zaberajú 3% polí, ale ich kalorická hodnota sa blíži k nule. Ak sa namiesto nich začnú pestovať plodiny s vysokou kalorickou hodnotou ako je pšenica, kukurica, zlepší sa dostupnosť plodín.
Všetkých týchto 6 bodov by sa dalo aplikovať okamžite, a v prípade akútneho nedostatku plodín dokážu znížiť spotrebu plodín až o 63% ! V prípade, že by nedostatok plodín trval desiatky rokov a časom sa zhoršoval a pokles úrody by bol vyšší než 63%, ľudstvo by sa dokázalo takisto prispôsobiť, menšou pôrodnosťou, tým sa množstvo ľudí bude znižovať, čo zlepší prístup k potrave. Každý jeden živočíšny druh takto funguje, keď je potravy dostatok populácia stagnuje alebo sa zvyšuje, ak množstvo potravy klesá, populácia klesá aby sa zabránilo hladomorom do budúcna. Keď sa niektoré už teraz horúce africké, ázijské krajiny, ktoré sú preľudnené obávajú dopadu otepľovania na ich ekosystémy, prečo podporujú preľudňovanie v ich krajinách ? Žijú neudržateľným spósobom života, a od nás severných krajín chcú aby sme kvôli ním vynaložili bilióny dolárov a ťahali ich z ich brindy, ktorú si sami spôsobili, a ktorej sa nechcú vzdať a chcú v nej pokračovať aj naďalej ? Chcete mať 1,5 miliardovú populáciu, majte si ju, ale dôsledky si znášajte sami, kto si čo zaseje to si bude aj žať. Krajiny by mali hladať riešenie v kontrole preludnenia, aby nastavovali veľkosť populácie do takej miery, koľko sú schopné ich krajiny vyprodukovať plodín, a nie spoliehať sa na druhých že ich budú ťahať z brindy, dotovať ich, a ničiť kvoli ním svoje ekonomiky na greendeal.
Stručné zhrnutie
- Klimatické extrémy ako suchá, povodne, invázne škodce a prudké teplotné výkyvy sú v diskusii uvedené ako faktory, ktoré môžu znížiť globálne výnosy plodín až do roku 2100 výrazne (uvádza sa odhad poklesu až do ~50 % v niektorých scenároch).
- CO2 „hnojivý efekt“ je v diskusii prezentovaný ako potenciál zvýšiť výnosy plodín pri koncentrácii 0,1 % CO2 o približne 10–60 %, pričom jeho účinok je podľa diskusie závislý na dostupnosti vody, živín a priaznivých teplôt.
- Uvádzané adaptačné riešenia zahŕňajú šľachtenie a GMO na zvýšenie odolnosti plodín (aktuálne zvýšenie odolnosti ~10–25 % podľa autora), efektívnejšie hnojivá a postreky (NPK zmienené), zlepšené zavlažovanie a zber dažďovej vody, zmeny v stravovacích návykoch (vegetariánstvo) a zlepšenie distribúcie potravín.
Najčastejšie otázky
Q: Kde hľadať spoľahlivé vedecké zdroje o dopadoch klimatickej zmeny na potraviny?
A: V diskusii sú odporúčané správy IPCC (napr. IPCC – Climate Change 2022) a organizácie OSN/FAO (potravinový výskum OSN, FAO) ako primárne zdroje s podloženými vedeckými údajmi.
Q: Čo je „CO2 hnojivý efekt“ a aké čísla sa v ňom v diskusii uvádzajú?
A: Diskusia uvádza, že pri koncentrácii CO2 0,1 % by CO2 mohol podľa autora zvýšiť výnosy o 10–60 %, pričom kritici v diskusii upozorňujú, že efekt platí len pri dostatku vody a živín a že vysoké teploty nad ~35–40 °C znižujú fotosyntézu.
Q: Aké poľnohospodárske adaptačné opatrenia sú spomenuté v diskusii?
A: Spomenuté opatrenia zahŕňajú šľachtenie plodín a GMO, automatizované zavlažovanie a odchyt dažďovej vody, produkciu efektívnejších hnojív a postrekov a používanie organického kompostu; v texte sú uvedené percentné odhady zlepšenia odolnosti plodín 10–25 %.
Q: Do akej miery diskusia pripisuje problém nedostatku potravín populačnému rastu?
A: Diskutujúci uvádzajú príklad Egypta: populácia podľa diskusie narástla z ~5 miliónov v roku 1850 na ~115 miliónov dnes, a tento populačný rast je v diskusii považovaný za hlavnú príčinu zvýšeného tlaku na potraviny oproti príspevku oteplenia.
Q: Aké krátkodobé organizačné či behaviorálne opatrenia sú v diskusii navrhované na riešenie akútneho nedostatku potravín?
A: Navrhované kroky zahŕňajú prechod na vegetariánsku stravu (uvádza sa zníženie potreby plodín o ~30 %), zamedzenie plytvaniu potravinami (v diskusii spomenuté ~15 % súčasného plytvania), a zavedenie prideľovania (racionovania) potravín.
Q: Ktoré mediálne zdroje a články sú v diskusii spomenuté ako referencie pre údaje o hlade?
A: V diskusii je priamo spomenutý článok na Pravda so štatistikou „vlani 733 miliónov ľudí trpelo hladom“, a tiež sa odkazuje na blogy a články na SME.
Závery z diskusie
Zhoda
- Klimatické extrémy (suchá, povodne, teplotné výkyvy, škodcovia) majú vplyv na výnosy plodín.
- Technologický pokrok (hnojivá, postreky, zavlažovanie, šľachtenie/GMO) v minulom storočí prispel k rastu celosvetových výnosov plodín.
- Populačný rast zvyšuje tlak na dostupnosť potravín (uvádzaný ako konkrétny faktor v prípade krajín ako Egypt).
Sporné názory
- CO2 hnojivý efekt: jedna strana tvrdí možné zvýšenie výnosov 10–60 % pri 0,1 % CO2; druhá strana tvrdí, že efekt je limitovaný vodou, živinami a vysokými teplotami (>35–40 °C).
- Rozširovanie poľnohospodárskej pôdy rúbaním lesov: niektorí navrhujú výrazné zvýšenie plochy ornej pôdy znížením lesov o desiatky miliónov km²; oponenti v diskusii poukazujú na environmentálne a vodohospodárske riziká.
- Riešenia založené na zmenách stravy a masívnom využití divokej zveri/insektov: možnosť ako alternatíva versus názory, že sú to nereálne alebo eticky a prakticky problematické opatrenia.
Otvorené otázky
- Do akej miery reálne podmienky (voda, pôda, teplotné extrémy) umožnia využitie CO2 hnojivého efektu vo veľkom rozsahu?
- Dokážu technológie (šľachtenie/GMO, zavlažovanie, hnojivá) dlhodobo prekonať poklesy výnosov spôsobené extrémnymi klimatickými udalosťami do roku 2100?
- Ktoré politické opatrenia sú efektívnejšie: investície do zvyšovania produkcie, zlepšenie distribúcie potravín, alebo opatrenia zamerané na reguláciu populačného rastu?
Spomenuté značky a firmy
IPCC, FAO, OSN, Pravda, SME, ChatGPT
Spomenuté produkty a metódy
CO2 hnojivý efekt, GMO, šľachtenie plodín, NPK hnojivá, organické hnojenie/kompost, zavlažovacie systémy, zber dažďovej vody, racionovanie (prídeľ), vegetariánska strava, lov divokej zveri, odstraňovanie predátorov, IPCC – Climate Change 2022, potravinový výskum OSN
Miesta a osoby
Severná Afrika, Holandsko, Egypt, Rusko, Kanada, Škandinávia, Brazília, Konžská republika, Indonézia, Papua-Nová Guinea, Nepál, Ekvádor, Kolumbia, Spojené štáty (Kansas, Nebraska), Ukrajina, Argentína (Pampy), Kaspické more, Tomáš Harustiak
@leonard1997 tak ty máš čo o chybách rozprávať a pisat,čo užitočné si za posledny týždeň spravil
Keď si už taky ekológ veľký,bol si najbližšiu rieku vyčistiť alebo aspin breh,les,luku
@leonard1997 tak ty máš čo o chybách rozprávať a pisat,čo užitočné si za posledny týždeň spravil
Keď si už taky ekológ veľký,bol si najbližšiu rieku vyčistiť alebo aspin breh,les,luku
@minenkaa
zvýšil som emisie, a vdaka tomu zaplatíš menej za plyn, a nielen ty, všetci
Hovorí ti niečo distribúciu práce ? Niektorí pracujú hlavou iní rukami, ja som ten čo pracuje hlavou, iní čo nemaju dostatok rozumu nech pracujú rukami. Ciže je dávam eko nápady, a ostatní nech fyzicky konajú podla tých nápadov - čistia
@minenkaa
zvýšil som emisie, a vdaka tomu zaplatíš menej za plyn, a nielen ty, všetci
Hovorí ti niečo distribúciu práce ? Niektorí pracujú hlavou iní rukami, ja som ten čo pracuje hlavou, iní čo nemaju dostatok rozumu nech pracujú rukami. Ciže je dávam eko nápady, a ostatní nech fyzicky konajú podla tých nápadov - čistia
@leonard1997 a aké ekonnapady sa už realizujú ,pri ktorej práci čo sa robi rukami netreba používať hlavu????
@leonard1997 a aké ekonnapady sa už realizujú ,pri ktorej práci čo sa robi rukami netreba používať hlavu????
@minenkaa on len prazdnu slamu mlati... Tu co si na jar nastahoval do izby, ked zateploval
@viestta to sa v tej uzde ani nekričí podľa jeho výpočtov aká hrubá vrstva musí byt
@minenkaa pan ekoaktivista ti urcite da spravne hodnoty, vsak je absolvent matematickeho gymnazia, urcite to ma prepocitane. Len potom uz nebude zvysovat svoje emisie CO2 a znizi sa jej prispevok k "zlepseniu klimy" podla jeho modelu. Asi by mal olupat polystyren na svojom panelaku. Jaj, nie, on lupat nepojde, on poskytne len ideu, zlupavat ho budu ini, ti co nemaju dostatok rozumu. 🙄
@minenkaa pan ekoaktivista ti urcite da spravne hodnoty, vsak je absolvent matematickeho gymnazia, urcite to ma prepocitane. Len potom uz nebude zvysovat svoje emisie CO2 a znizi sa jej prispevok k "zlepseniu klimy" podla jeho modelu. Asi by mal olupat polystyren na svojom panelaku. Jaj, nie, on lupat nepojde, on poskytne len ideu, zlupavat ho budu ini, ti co nemaju dostatok rozumu. 🙄
@viestta veď ja neviem kde on žije a na čom fici ,nápady naprd ,ruky nešikovne ,ale rozkazovať kto bude žiť alebo kto dostane jesť,to hej
Tomáško ,čím si si dnes zaslúžil svoje jedlo
@viestta veď ja neviem kde on žije a na čom fici ,nápady naprd ,ruky nešikovne ,ale rozkazovať kto bude žiť alebo kto dostane jesť,to hej
Tomáško ,čím si si dnes zaslúžil svoje jedlo
@minenkaa v paneku na bratislavskom sidlisku, vo svojej detskej izbicke v rodicovskom byte si nas neuznany genius vylihuje v nevypratych teplakoch, zajeda kapustu jogurtom a plodi taketo bludy
Bludy. Na CO₂ hnojivý efekt potrebujú rastliny viac vody, živín a stabilné teploty. Pri suchách, horúčavách alebo povodniach rastliny tento efekt nedokážu využiť. Funguje to len v laboratórnych podmienkach.
Viac slnečných dní neznamená viac úrody. Pri horúčavách nad 35–40 °C sa fotosyntéza spomaľuje alebo sa úplne zastaví. Nadmerný slnečný svit zvyšuje výpary vody z pôdy, čo vedie k suchám a zníženiu úrodnosti.Pôda degradovaná suchom a eróziou sa nedá obrábať. Nič také ako dlhšie vegetačné obdobie nefunguje.
Produkcia potravín rástla, ale nie vďaka otepľovaniu, ale vďaka technologickému pokroku. Globálny efekt otepľovania už dnes znižuje masívne produkciu.
Tie výpočty o tých vegetariánov a tak sú úplne bludy, nerealistické. Ľudstvo nezvládne bez hladomoru ani 10% pokles a nie že 60%.
Africké krajiny žijú neudržateľným.sposibim života a môžu si za to sami? - prosím povedz že srandujes, taky hlúpy nemôže byť nikto. Veď my - bohaté krajiny sme zaserkali zem, vozime im tam odpad, oni produkujú zanedbateľné množstvo CO2, napriek tomu na to doplácajú najviac.
A zlatý klinec - Krajiny by mali hladať riešenie v kontrole preludnenia, aby nastavovali veľkosť populácie .... Prosím ťa toto si ako myslel? Dúfam že nie ako adolf. Nehnevaj sa... Takýto odpad som dlho nečítala.
Namiesto dezinfo literatúry odporúčam napr IPCC alebo FAO, potravinový výskum OSN, kde sú seriózne , podložené vedecké fakty.
Bludy. Na CO₂ hnojivý efekt potrebujú rastliny viac vody, živín a stabilné teploty. Pri suchách, horúčavách alebo povodniach rastliny tento efekt nedokážu využiť. Funguje to len v laboratórnych podmienkach.
Viac slnečných dní neznamená viac úrody. Pri horúčavách nad 35–40 °C sa fotosyntéza spomaľuje alebo sa úplne zastaví. Nadmerný slnečný svit zvyšuje výpary vody z pôdy, čo vedie k suchám a zníženiu úrodnosti.Pôda degradovaná suchom a eróziou sa nedá obrábať. Nič také ako dlhšie vegetačné obdobie nefunguje.
Produkcia potravín rástla, ale nie vďaka otepľovaniu, ale vďaka technologickému pokroku. Globálny efekt otepľovania už dnes znižuje masívne produkciu.
Tie výpočty o tých vegetariánov a tak sú úplne bludy, nerealistické. Ľudstvo nezvládne bez hladomoru ani 10% pokles a nie že 60%.
Africké krajiny žijú neudržateľným.sposibim života a môžu si za to sami? - prosím povedz že srandujes, taky hlúpy nemôže byť nikto. Veď my - bohaté krajiny sme zaserkali zem, vozime im tam odpad, oni produkujú zanedbateľné množstvo CO2, napriek tomu na to doplácajú najviac.
A zlatý klinec - Krajiny by mali hladať riešenie v kontrole preludnenia, aby nastavovali veľkosť populácie .... Prosím ťa toto si ako myslel? Dúfam že nie ako adolf. Nehnevaj sa... Takýto odpad som dlho nečítala.
@shee11 ale ano, ako Adolf. Viedol hlboke uvahy o vynutenych sterilizaciach. Statom vynutenych sterilizaciach zien...
Ja dufam,že odpíše ,potrebujem sa z prechladnutia dostať a smiech je,ako všetci vieme najlepší liek
@leonard1997 k tym chrobácikom na masle alebo v čokoláde sa dopracujeme aj u nas. A nemusíme sa preľudniť ani globálne otepliť. Ornú pôdu rušíme v záujme rodinnych domov, kde máš 2m od obyvackovych dverí susedov plot. Radšej vymysli, ako pestovať pšenicu v betóne.
Bludy. Na CO₂ hnojivý efekt potrebujú rastliny viac vody, živín a stabilné teploty. Pri suchách, horúčavách alebo povodniach rastliny tento efekt nedokážu využiť. Funguje to len v laboratórnych podmienkach.
Viac slnečných dní neznamená viac úrody. Pri horúčavách nad 35–40 °C sa fotosyntéza spomaľuje alebo sa úplne zastaví. Nadmerný slnečný svit zvyšuje výpary vody z pôdy, čo vedie k suchám a zníženiu úrodnosti.Pôda degradovaná suchom a eróziou sa nedá obrábať. Nič také ako dlhšie vegetačné obdobie nefunguje.
Produkcia potravín rástla, ale nie vďaka otepľovaniu, ale vďaka technologickému pokroku. Globálny efekt otepľovania už dnes znižuje masívne produkciu.
Tie výpočty o tých vegetariánov a tak sú úplne bludy, nerealistické. Ľudstvo nezvládne bez hladomoru ani 10% pokles a nie že 60%.
Africké krajiny žijú neudržateľným.sposibim života a môžu si za to sami? - prosím povedz že srandujes, taky hlúpy nemôže byť nikto. Veď my - bohaté krajiny sme zaserkali zem, vozime im tam odpad, oni produkujú zanedbateľné množstvo CO2, napriek tomu na to doplácajú najviac.
A zlatý klinec - Krajiny by mali hladať riešenie v kontrole preludnenia, aby nastavovali veľkosť populácie .... Prosím ťa toto si ako myslel? Dúfam že nie ako adolf. Nehnevaj sa... Takýto odpad som dlho nečítala.
@shee11
hned na uvod blud... oteplovanie tu mame uz dobrych 100+ rokov, a hoci sa otepluje, aj co2 stúpa, urody a plodin je stale viac, az tolko ze stamiliony ludi trpia obezitou, a 20% jedla sa vyhadzuje... ako je to mozne ? Ved podla tvojej detskej teorie oteplovanie skodi
@shee11
hned na uvod blud... oteplovanie tu mame uz dobrych 100+ rokov, a hoci sa otepluje, aj co2 stúpa, urody a plodin je stale viac, az tolko ze stamiliony ludi trpia obezitou, a 20% jedla sa vyhadzuje... ako je to mozne ? Ved podla tvojej detskej teorie oteplovanie skodi
@leonard1997 a koľko ľudí trpí hladom?
Bludy. Na CO₂ hnojivý efekt potrebujú rastliny viac vody, živín a stabilné teploty. Pri suchách, horúčavách alebo povodniach rastliny tento efekt nedokážu využiť. Funguje to len v laboratórnych podmienkach.
Viac slnečných dní neznamená viac úrody. Pri horúčavách nad 35–40 °C sa fotosyntéza spomaľuje alebo sa úplne zastaví. Nadmerný slnečný svit zvyšuje výpary vody z pôdy, čo vedie k suchám a zníženiu úrodnosti.Pôda degradovaná suchom a eróziou sa nedá obrábať. Nič také ako dlhšie vegetačné obdobie nefunguje.
Produkcia potravín rástla, ale nie vďaka otepľovaniu, ale vďaka technologickému pokroku. Globálny efekt otepľovania už dnes znižuje masívne produkciu.
Tie výpočty o tých vegetariánov a tak sú úplne bludy, nerealistické. Ľudstvo nezvládne bez hladomoru ani 10% pokles a nie že 60%.
Africké krajiny žijú neudržateľným.sposibim života a môžu si za to sami? - prosím povedz že srandujes, taky hlúpy nemôže byť nikto. Veď my - bohaté krajiny sme zaserkali zem, vozime im tam odpad, oni produkujú zanedbateľné množstvo CO2, napriek tomu na to doplácajú najviac.
A zlatý klinec - Krajiny by mali hladať riešenie v kontrole preludnenia, aby nastavovali veľkosť populácie .... Prosím ťa toto si ako myslel? Dúfam že nie ako adolf. Nehnevaj sa... Takýto odpad som dlho nečítala.
1: Mas ty snad pocit ze dnes sa rastliny nepolievaju,nehnoja ?
Schvalne, kolko pody bolo rocne znicenych povodnami ? Snazis sa omrvinkami zjest chleba
Ach aka si len naivne hlupa.... v stredoveku ziadne oteplovanie nebolo, a napriek tomu hladomory vplyvom nestálosti pocasia boli ovela castejsie nez dnes. Ved pomaly kazdy treti rok bolo nejake nestále pocasie co so sebou prinieslo hladomory. Takze ked si myslis ze znizovanim emisii prinesies stálost pocasia si hlboko na omyle...
kompost,hnoj,digestat vsetko uhlikate hnojiva ktore preukazatelne vyrazne zvysuju urodu bez ohladu na to ci je vonku teplo alebo zima. Tam kde su stále teploty ale pestuje sa bez hnojiva, je uroda o dost mensia nez niekde kde je v lete teplo +35 ale hnoji sa.
V Egypte je pravidelne +35 a to nielen cez leto ale takmer po cely rok a napriek tomu maju najvyssie vynosy obilia na km2 pestovanej plochy. Tolko k tvojim bludom ze +35 degraduje podu. Prezradim, ked sa Nil vylieva zo sebou vylieva aj vela urodneho UHLIKOVEHO bahna, a je to sam uhlik ktory je hlavnym parametrom preco maju taku urodu. Ten uhlik ktory by si ty najradsej zviazala do vreca a hodila do Vahu....
Tolko k tvojim bludom, viac sa mi nechce lebo som si na 99,9% isty ze ti nejde o diskusiu ale len o trolling. Uvidim ake budu tvoje dalsie odpovede, ak sa budes drzat temy a argumentovat, odpoviem aj na zvysne argumenty.
1: Mas ty snad pocit ze dnes sa rastliny nepolievaju,nehnoja ?
Schvalne, kolko pody bolo rocne znicenych povodnami ? Snazis sa omrvinkami zjest chleba
Ach aka si len naivne hlupa.... v stredoveku ziadne oteplovanie nebolo, a napriek tomu hladomory vplyvom nestálosti pocasia boli ovela castejsie nez dnes. Ved pomaly kazdy treti rok bolo nejake nestále pocasie co so sebou prinieslo hladomory. Takze ked si myslis ze znizovanim emisii prinesies stálost pocasia si hlboko na omyle...
kompost,hnoj,digestat vsetko uhlikate hnojiva ktore preukazatelne vyrazne zvysuju urodu bez ohladu na to ci je vonku teplo alebo zima. Tam kde su stále teploty ale pestuje sa bez hnojiva, je uroda o dost mensia nez niekde kde je v lete teplo +35 ale hnoji sa.
V Egypte je pravidelne +35 a to nielen cez leto ale takmer po cely rok a napriek tomu maju najvyssie vynosy obilia na km2 pestovanej plochy. Tolko k tvojim bludom ze +35 degraduje podu. Prezradim, ked sa Nil vylieva zo sebou vylieva aj vela urodneho UHLIKOVEHO bahna, a je to sam uhlik ktory je hlavnym parametrom preco maju taku urodu. Ten uhlik ktory by si ty najradsej zviazala do vreca a hodila do Vahu....
Tolko k tvojim bludom, viac sa mi nechce lebo som si na 99,9% isty ze ti nejde o diskusiu ale len o trolling. Uvidim ake budu tvoje dalsie odpovede, ak sa budes drzat temy a argumentovat, odpoviem aj na zvysne argumenty.
@leonard1997 sorry. Si divný a ja nemám čas. Btw. Zdroje uveď.
@leonard1997 " som si na 99,9% isty ze ti nejde o diskusiu ale len o trolling". Mas absolutnu pravdu, ide o trollovanie, lenze trollujes tu akurat ty, svojimi nezmyslami. A nielen v tejto teme
1: Mas ty snad pocit ze dnes sa rastliny nepolievaju,nehnoja ?
Schvalne, kolko pody bolo rocne znicenych povodnami ? Snazis sa omrvinkami zjest chleba
Ach aka si len naivne hlupa.... v stredoveku ziadne oteplovanie nebolo, a napriek tomu hladomory vplyvom nestálosti pocasia boli ovela castejsie nez dnes. Ved pomaly kazdy treti rok bolo nejake nestále pocasie co so sebou prinieslo hladomory. Takze ked si myslis ze znizovanim emisii prinesies stálost pocasia si hlboko na omyle...
kompost,hnoj,digestat vsetko uhlikate hnojiva ktore preukazatelne vyrazne zvysuju urodu bez ohladu na to ci je vonku teplo alebo zima. Tam kde su stále teploty ale pestuje sa bez hnojiva, je uroda o dost mensia nez niekde kde je v lete teplo +35 ale hnoji sa.
V Egypte je pravidelne +35 a to nielen cez leto ale takmer po cely rok a napriek tomu maju najvyssie vynosy obilia na km2 pestovanej plochy. Tolko k tvojim bludom ze +35 degraduje podu. Prezradim, ked sa Nil vylieva zo sebou vylieva aj vela urodneho UHLIKOVEHO bahna, a je to sam uhlik ktory je hlavnym parametrom preco maju taku urodu. Ten uhlik ktory by si ty najradsej zviazala do vreca a hodila do Vahu....
Tolko k tvojim bludom, viac sa mi nechce lebo som si na 99,9% isty ze ti nejde o diskusiu ale len o trolling. Uvidim ake budu tvoje dalsie odpovede, ak sa budes drzat temy a argumentovat, odpoviem aj na zvysne argumenty.
@leonard1997 prosim ta a koľko tej úrodnej pôdy je v tom Egypte ,teraz som tam bola a teda mozem ti povedať ,že to je len skala a piesok
Ano okoli Nílu možno a ďalej a aj tam sa musí všetko umelo zaväzovať ,či myslim ze vytvára ešte väčšiu uhlíkovú stopu
@leonard1997 prosim ta a koľko tej úrodnej pôdy je v tom Egypte ,teraz som tam bola a teda mozem ti povedať ,že to je len skala a piesok
Ano okoli Nílu možno a ďalej a aj tam sa musí všetko umelo zaväzovať ,či myslim ze vytvára ešte väčšiu uhlíkovú stopu
@minenkaa zavlazovat
@shee
Ako dobre že som tebou nestrácal viac času, dobre som totižto vedel aká bude tvoja odpoved - nič k téme, len trollenie.
@minenkaa
8%, ale to nie je preto že by bolo nedostatok potravy, chyba je v nerovnomernej distribúcii potravín, extrémnom plytvaní a extrémnom životnom štýle niektorých jedincov.
Egypt má nedostatok pody nie kvôli oteplovaniu, ved Sahara existuje už tisícky rokov, dávno pred oteplovaním, a tam kde sa pestovať dá pestuje s maximálnymi výnosmi, áno aj pri +35 a viac stupnov čo je tam bežná teplota a to nielen cez leto. Okrem iného dá sa pestovať aj na piesočnatej pody, lenže Egypt nemá dostatok hnojív aby si to mohol dovoliť, a nakoniec prečo by to aj robil, ked pestovanie pri Níle mu viac než stačí ?
No a, čo je na uhlíkovej stope zlé ?
@shee
Ako dobre že som tebou nestrácal viac času, dobre som totižto vedel aká bude tvoja odpoved - nič k téme, len trollenie.
@minenkaa
8%, ale to nie je preto že by bolo nedostatok potravy, chyba je v nerovnomernej distribúcii potravín, extrémnom plytvaní a extrémnom životnom štýle niektorých jedincov.
Egypt má nedostatok pody nie kvôli oteplovaniu, ved Sahara existuje už tisícky rokov, dávno pred oteplovaním, a tam kde sa pestovať dá pestuje s maximálnymi výnosmi, áno aj pri +35 a viac stupnov čo je tam bežná teplota a to nielen cez leto. Okrem iného dá sa pestovať aj na piesočnatej pody, lenže Egypt nemá dostatok hnojív aby si to mohol dovoliť, a nakoniec prečo by to aj robil, ked pestovanie pri Níle mu viac než stačí ?
No a, čo je na uhlíkovej stope zlé ?
@leonard1997 ty a ty vôbec tušíš ako tam musia zavlazovat ,koľko vody treba v tom teple
To tých 8% je chronicky hlad ,teraz daj koľko trpí hladom a nie že obzuvaju aj kamene,tam ti to pekne vyskočí
@leonard1997 ty a ty vôbec tušíš ako tam musia zavlazovat ,koľko vody treba v tom teple
@minenkaa on si vo svojej prostoduchosti mysli, ze na urodu staci nasypat hory NPK na hlinu. Jemu chybaju zakladne vedomosti z biologie ZS co ovlada uz aj moj piatak, tak sa necuduj, ze s potrebou vody v polnohospodarskej vyrobe nerata. On najde cloveka, ktory mech NPK nasype ho do piesku, zaseje psenicu, a bude uroda. Tomasko bude sediet pod slnecnikom a cakat, kym vyrastie. On necital o tom, ze Kaspicke more vysycha preto, ze voda jeho pritokov sa pouziva na zavlazovanie polnohospodarskej pody v takom objeme, ze ho uz desatrocia nestaci doplnat. Ale to nic. Staci, ze bude dost uhlikatych hnojiv. Na to, ze zakladne zlozky hnojiv su dusik, draslik a fosfor mu akosi uniklo.
@leonard1997 a ty čo si malé decko v škôlke?opakovat,nevies byt originálny
@minenkaa
Neopakujem, pridal som novú informáciu - nekonečno.
@enmery
Skúsila si sa niekedy zamyslieť nad tým, že chyba je v tebe a nie vo mne ? Alebo inak povedané, všímaš si u iných smietky a u seba brvno nevidíš ?