Atypická otázka - protesty v kočíku. Spokojné 6m bábo zrazu neznesie kočiar. Čo s tým?

Ahoj,

vieš čo, až také atypické to zasa nie je. Môj prvý syn mal s kočíkmi veľké problémy a začal ich mať rád až po tom, čo už vlastne nijaký nepotreboval 😀 Takže si viem vcelku živo predstaviť tvoju zúfalosť a to, ako riešiš, prečo vlastne malinká je nespokojná bez zjavnej príčiny.

Úplne jasnú odpoveď ti nedám, pretože je to u každého dieťatka individuálne. Plus, ono to môže byť aj fáza. Určite ti ale neporadím kupovať hneď iný kočík, aj keď možno by to aj riešenie bolo, len to žiaľ nie je isté.

Prvé, čo poradím, sú rozličné zmeny. Kožušinka - nemôže ju napr. škrabať? Môže mať na živé (resp. umelé) chlpy alergiu alebo reakciu. Druhá vec - môže byť, že jej je od nej teplo - ale že veľmi, priveľmi teplo. Možno sa jej potí chrbátik po tých 15 minútach a je jej to celkovo nepríjemné. Skús ju dať preč úplne, vymeniť za inú podložku, skús na ňu dať deku, skús kontrolovať za krkom či nie je spotená, preobliekaná (áno, aj v zime dieťatko môže byť prehriate a deti tým dosť trpia).

Druhá vec - to bol prípad môjho syna - bol najprv reflux. A k tomu sa postupne ako rástol a okolo toho pol roka teda dorástol - doplnila prirodzená zvedavosť. On proste chcel byť mierne naklonený a vidieť. Áno, je dôležité dieťa neposadzovať a mať ho v ľahu, kým si samostatne bez pomoci nesadlo. ALE môžeš skúsiť o pár stupňov podvihnúť chrbátik, prípadne dať preč nánožník a mať kočík v ľahu, športovej konfigurácii otvorený (s dobrým fusakom a oblečením verím, že to bude ok. Uvidíš, či to niečo robí, či bambuľka nie je spokojnejšia. Možno je proste v tej fáze zvedavo-vydupávajúcej, keď ešte nevie povedať, čo chce, ale che to. A ty musíš prísť na to, čo to vlastne je.

Moja tretia rada, ak tieto dve rady nezaberú, by bola skúsiť iný kočík. Možno jej vadí niečo na tomto, možno jej vadí korýtko. Nedá sa jednoznačne povedať.

Nekupovala by som preto zhurta nejaký iný, ale možno poprosila kamarátku o požičanie na jednu dve prechádzky/jeden dva dni, alebo kľudne takýto dopyt dala aj tu na koníku napríklad v dátumovej skupinke. Možno nájdeš kamarátku s podobným vekom, dáte spolu prechádzku a ty zistíš, či sa rovnaký scenár opakoval aj v úplne inom kočíku. A ak by to bola úplná zmena aj na druhej, tretej prechádzke (že je spokojná opakovane, nie len raz), aspoň vieš, že chyba je proste v kočíku a vtedy vymeň za typ, v ktorom jej bolo lepšie.

No a ďalšia vec - deti niekedy plačú, ak sú unavené/chcú zaspať, ale nejde im to. Môj druhý a tretí si absolútne v tomto veku zvykli na zaspávanie na brušku. A bežne tak spali aj v zime vo fusaku. Znie to asi divne, ale treba skúsiť, nikdy nevieš. Bude to chcieť asi správne oblečené dieťatko. A ak ju aj dáš na bruško, tak prvá reakcia bude plač, ak nie je zvyknutá tak byť. Skús, pripútaj nech nevypadne (okolo bruška by malo stačiť, ramenné popruhy nechaj ísť pri tele) a aj ak začne plačkať, daj tomu pár minút. Moji po niekoľkých metroch hýbania kočíkom, keď boli na brušku, zaspinkali. Proste to potrebovali, aj keď teda prvá reakcia bude pravdepodobne zľaknutie sa - no nasleduje ukolísanie a upokojenie napr. uboleného bruška (jasné že hlávka musí ísť na bok, na to pozor). Toto sa dá len v ľahu, nie v korýtku, takže asi vo vaničkovej konfigurácii Peg-Pérego Unico modelu. Len idea, uvidíš sama, či si trúfaš a zvládli ste to.

Peg-Pérego Unico

Skús aj voziť v smere jazdy. Aj keď sa možno bábo zdá malinké, možno chce fakt vidieť svet/maminu, treba skúsiť. A ak skúšaš, vydrž ten plač pár minút, pretože dieťatko chvíľku trvá, kým si uvedomí, že stav sa zmenil a vidí iné veci/bolo mu vyhovené.

No a posledná moja rada je vydržať. Detičky majú rôzne fázy. Napríklad aj tie "chcem" sa iba nosiť na mame/tatkovi’ a nechcú byť odlúčené - vtedy napr. mne zaberal ergo nosič či šatka, čo je super na preklenutie takýchto období.

Hľadaj, skúšaj, nevzdávaj sa a vydrž. Fakt to môže prejsť samo od seba, ale dokonca aj neprejsť vôbec a dieťatko proste nebude kočíkové. Len teraz sa začína tak viac uvedomovať, a aj si uvedomovať, čo vidí a po čom túži. Aj keď je to frustrujúce - cháp ju. Nevie ti to povedať. Meň veci, lebo inak na to, kým nebude hovoriť neprídeš.

Verím, že som aspoň trošku pomohla, toto sú moje skúsenosti s takouto situáciou.