10 ročnú dcéru nič nebaví a je zlostná. Ako máme s ňou komunikovať?

Dobrý deň,

vaša dcéra sa pravdepodobne nastúpila do puberty, teda vývojovej fázy smerom k osamostatneniu dieťaťa od rodičov. To by zodpovedalo celkom vášmu popisu situácií doma.

Táto zmena je sprevádzaná veľkou dávkou frustrácie a neistoty, čo podmieňuje jej aj kvalitu správania. Keďže v škole frustráciu ovláda, aby konštruktívne mohla fungovať , následne po príchode do bezpečia a istoty domova ju môže uvoľniť. A to preto, že má vybudovanú dôveru vo vzťahu k vám a podvedome vie, že ju prijmete a podporíte aj keď sa nevhodne správa. Jej správanie je vlastne volaním o pomoc.

Potrebuje uistenie a podporu, že všetko zvládne aj keď to nie je jednoduché. Preto s ňou empaticky komunikujte. Znamená to, že ju neposudzuje na základe správania. Naopak uznávate a vypočujete jej prežívanie (emóciu). Dieťa tak vníma, že rodič je na jej strane, že jej dôverujete . To vytvára vzájomné spojenie, ktoré je základom spolupráce. Tak získate priestor na korekciu nevhodného správania.

Ak dcéru s niečím potrebujete osloviť najprv sa zaujímajte o to, čo robí. Vojdite do jej aktuálnej činnosti. Až potom predostrite svoju požiadavku o tom, čo potrebujete, a to bez toho, že by ste ju kritizovali, dohovárali alebo vyčítali. Jasne vyjadrite svoju potrebu. Inými slovami svojim prijímajúcim a jasným postojom ju učíte, že je dôležité emócie vypočuť a správanie zmeniť na konštruktívne. Preto ak vás ignoruje povedzte jej pokojným, ale dôrazným hlasom: „Nepáči sa mi, že sa tváriš, že tu nie som a nepočuješ ma. Takto sa inokedy nesprávaš. Niečo ťa naozaj trápi a ja by som rada vedela ako ti môžem pomôcť. “

Takto ju podporíte, aby ťaživé pocity uvoľnila a nepotláčala. Tým, že jej súčasne dávate spätnú väzbu, že ju máte radi aj s týmto správaním a chápete, že za jej nevhodným správaním je skutočná potreba. Akonáhle bude komunikovať, je potrebné ju vypočuť bez akéhokoľvek posudzovania. Uznaním toho, čo prežíva jej nedávate súhlas k akémukoľvek správaniu. Dávate jej najavo, že chápete jej prežívanie. Tým vzbudzujete u dcéry dôveru a ochotu hľadať s vami konštruktívnu cestu k naplneniu jej a vašich potrieb.

Zamerajte sa na ocenenie každej spolupráce a podporujte ju v akejkoľvek konštruktívnej snahe, aby nadobudla väčšiu sebaistotu, ktorá mení správanie na rešpektujúce.

Veľa trpezlivosti vám želám.