Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

7 ročná dcéra ignoruje rodičov. Ako dosiahnuť u nej rešpekt?

Zodpovedané
3. okt 2020

Dobrý deň,

moja 7 ročná dcéra ignoruje rodičov a aj základné povinnosti v rodine. Keď bola v škôlke, tak bola zlatíčko. A aj teraz ako prváčka taká je.Tak ju opisujú pedagógovia. Poslúcha, pomôže spolužiakom, spolupracuje a zapája sa.

Ako príde domov, tak je obrat o 180 stupňov. Opadne to všetko z nej a nastupuje anarchia z jej strany. Vyhlasuje, že si môže robiť čo chce.

Základné povinnosti ako vyzliecť sa, umyť si zuby, odložiť si po sebe hračky, odložiť prádlo - nič. Odmieta jesť s nami ako rodina za stolom. Ignoruje nás ako rodičov.

Mňa a manžela to stojí veľa energie, aby v niečom spolupracovala. Chválime ju, podporujeme ju, ľúbime ju.

Ako dosiahnuť, aby nás rešpektovala?

Ďakujem

Dobrý deň,

zdá sa, že u dcérky sa stretli dve výrazné životné zmeny, ktoré ovplyvňujú momentálne prežívanie života a odrazili sa na jej správaní doma.

Ide o nástup do školy, ktorý je prechodom k vysoko náročnej duševnej práci, ktorá si vyžaduje veľkú samostatnosť a sociálne správanie smerom k vytvoreniu pocitu sú náležitosti v novom kolektíve detí.

Potom je tu ďalšia vývojová fáza smerom k osamostatneniu dieťaťa od rodičov. Na základe správania sa niektorých detí, ľudovo nazývaná prvá puberta. To by zodpovedalo celkom vášmu popisu situácií doma.

Obe tieto zmeny prebiehajú s veľkou dávkou frustrácie. Takéto prežívanie potom podmieni aj kvalitu správania. Keďže v škole frustráciu ovláda, aby konštruktívne mohla fungovať , následne po príchode do bezpečia a istoty domova ju môže uvoľniť. A to preto, že má vybudovanú dôveru vo vzťahu k vám a podvedome vie, že ju prijmete a podporíte aj keď sa nevhodne správa. Jej správanie je vlastne volaním o pomoc. Potrebuje uistenie a podporu, že všetko zvládne aj keď to nie je jednoduché.

Preto s ňou empaticky komunikujte. Znamená to, že ju neposudzuje na základe správania. Naopak uznávate a vypočujete jej prežívanie (emóciu). Dieťa tak vníma, že rodič je na jeho strane, že mu dôveruje . To vytvára vzájomné spojenie, ktoré je základom spolupráce. Tak získate priestor na korekciu nevhodného správania.

Napríklad jedenie s rodinou za stolom. Povedzte, že sa podáva večera a radi ju pri stole uvidíte. Ale ak nie je hladná samozrejme nemusí jesť, možno by vám rada povedala, čo dnes príjemného alebo zaujímavého zažila s kamarátkami či inak. Odmietnutie neberte osobne, ale trvajte na jedení pri stole, iná možnosť nie je.

Ak dcéru s niečím potrebujete osloviť najprv sa zaujímajte o to, čo robí. Vojdite do jej aktuálnej činnosti. Až potom predostrite svoju požiadavku o tom, čo potrebujete, a to bez toho, že by ste ju kritizovali, dohovárali alebo vyčítali. Jasne vyjadrite svoju potrebu. Inými slovami svojim prijímajúcim a jasným postojom ju učíte, že je dôležité emócie vypočuť a správanie zmeniť na konštruktívne. Preto ak vás ignoruje povedzte jej pokojným, ale dôrazným hlasom: „Nepáči sa mi, že sa tváriš, že tu nie som a nepočuješ ma. Takto sa inokedy nesprávaš. Niečo ťa naozaj trápi a ja by som rada vedela ako ti môžem pomôcť. “ Takto ju podporíte, aby ťaživé pocity uvoľnila a nepotláčala. Tým, že jej súčasne dávate spätnú väzbu, že ju máte radi aj s týmto správaním a chápete, že za jej nevhodným správaním je nejaká legtímna potreba. Akonáhle bude komunikovať, je potrebné ju vypočuť bez akéhokoľvek posudzovania. Uznaním toho, čo prežíva jej nedávate súhlas k akémukoľvek správaniu. Dávate jej najavo, že chápete jej prežívanie. Tým vzbudzujete u dcéry dôveru a ochotu hľadať s vami konštruktívnu cestu k naplneniu jej a vašich potrieb.

Zamerajte sa na ocenenie každej spolupráce a podporujte ju v akejkoľvek konštruktívnej snahe, aby nadobudla väčšiu sebaistotu, ktorá mení správanie na rešpektujúce.

Veľa trpezlivosti vám želám.