Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

9 ročný syn sa bojí v noci sám spávať. Ako mu pomôžem?

Zodpovedané
Školák (6 - 11 rokov)Spánok detí
8. máj 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho 9 ročného syna.

Ako mu mám pomôcť, keď sa bojí v noci sám spávať?

Celú noc spáva pri zapnutej nočnej lampe, no aj tak sa bojí. Chcel by mať zapnuté veľké svetlo.

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

ide o problém, ktorý je u detí veľmi častý nielen vo veku 9 rokov, ale aj neskôr. Ako deti rastú, rastie aj ich fantázia. Teda aj schopnosť predstaviť si rôzne nebezpečenstvá. Môže mať koreň od strašidelného filmu, cez vážnu udalosť v rodine, tragédie v správach, obavy zo zlyhania, pričom rodič o tom nemá ani potuchu. Racionálna diskusia nepomáha, lebo mozog dospelého je iný ako detský. Ten sa riadi základnými inštinktami, a preto mu večer počas neistoty, šepká, že je to otázka prežitia. Preto dieťa hľadá ochranu u rodiča a keďže má spať sám, tak chce aspoň svetlo.

Schopnosť samostatne sa upokojiť nutne potrebujeme všetci. A tú je možné získať pomocou skúsenosti, teda tréningu. V prvom kroku je preto dôležité dať synovi najavo, že dôverujete jeho schopnosti zvládnuť zaspávanie aj spánok bez svetla, ktoré mu škodí. Vaša láskavá rozhodnosť mu pomôže postaviť sa svojim strachom. Okrem synovho nastavenia na samostatnosť, dôležité sú aj podmienky, ktoré podporujú lepší spánok. Ako na to?
Nastavíte večernú rutinu na 20 až 30 minút a dodržíte ju. Pravidelnosť je upokojujúca. Všímajte si, čo robí pred spaním. Má obľúbené hračky, s ktorými spí? Napráva si špeciálne periny? Cieľom je vytvoriť mu pocit, čo najpríjemnejšieho bezpečného prostredia. K tomu patria aj jasne odkomunikované pravidlá zaspávania:

Syn musí zaspávať sám, pri zhasnutom svetle, ani žiadne svetielko. Môže mať otvorené dvere. Nesmie z izby odísť.
Nastavte si spolu čas uistenia. Povedzme, že každých 10 minút sa vrátite do izby skontrolovať či je v poriadku a uistíte ho, že ste stále poblíž. Nehovorte s ním viac ako 2 minúty. Do izby sa vracajte podľa dohodnutého času, nie na synove zavolanie. Vraciate sa v dohodnutom intervale až dokým nezaspí.
Zamyslite sa aj nad tým či tu náhodou nehrá svoju rolu aj vaša rozpoltenosť, náklonnosť, pocit viny, vlastná rodičovská úzkosť. Preto predtým než celý proces začnete, spravte si rodinné posedenie, kde si prejdete, čo je problémom a ako ho idete riešiť.

Myslite na to, že aj keď je to ťažké, pomáhate tým synovi rásť. Deti, ktoré sa včas naučia uspokojiť sa samostatne, sú odolnejšie, sebavedomejšie a schopnejšie.