Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako nastaviť trojročnému synovi isté hranice?

Zodpovedané
Obdobie vzdoruPredškolák (3 - 6 rokov)Voľnočasový program pre predškoláka
10. jan 2020

Dobrý deň,

chcela by so sa poradiť ohľadom môjho trojročného syna. Kričí, keď nie je po jeho vôli. Žijeme v zahraničí a už 6 mesiacov chodí do škôlky.

Ani tam niekedy neposlúcha. Keď má sedieť ako iné deti, keď treba ísť dnu, tak robí problémy.

Okrem neho máme aj 1,5 ročnú dcéru. Snažíme sa byť s ním veľa, aby nebol odstrčený na druhej koľaji. Párkrát som mu dala po zadku. Keď kričí, tak ho dám na chvíľu do vedľajšej izby, ale nezaberá to. Dokáže kričať aj 10 minút. A do toho plače.

Ako máme s ním komunikovať, aby pochopil, že niektoré veci nesmie?

Po dobrom si dohovoriť nedá, nereaguje. Keď sa mu pohrozím a som prísna, vtedy je schopný sa trošku zastaviť.

Čo mi odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

najprv by som sa pokúsila vysvetliť vám prečo kričí.

Vzhľadom na jeho komunikačné zručnosti a malú schopnosť porozumenia situácií, do ktorých sa dostáva, krik je jeho kódovanou správou k tomu, aby vyjadril potrebu podpory a uistenia. Potrebuje čas, aby krik vymenil za slová. Učí sa z toho, ako okolie, teda najdôležitejšie autority, na jeho správanie odpovedajú. Preto, ak chceme, aby sa vedel o seba postarať a bral pritom ohľad na druhých, odpovede nás dospelých by mu mali ísť príkladom.

Keď dieťaťu dohovárame hoci aj po dobrom, stále riešime len správanie a nesnažíme sa pochopiť, čo prežíva, čo pre neho daná situácia znamená. Preto ono nereaguje, ba práve naopak niekedy ešte viac kričí, aby nás presvedčilo, že je zúfalé a bezmocné a potrebuje pomôcť.

Rovnako posielanie synčeka do izby mu odovzdáva skryté posolstvo: Pokiaľ sa nesprávaš slušne, mňa nezaujíma, čo potrebuješ.

Preto treba k nemu prísť a ak sa dá jemne sa ho dotknúť a pokojne povedať: „Počujem, že ťa veľmi nahnevalo, rozčúlilo, že ti nechcem dovoliť... „ Počkajte a ak sa začne ukludňovať po chvíli pokračujte. „Keď kričíš neviem to s tebou riešiť.“

Povedzme, že ste mu nedovolila zobrať hračku sestre, ktorá sa s ňou hrá. Pokračujte v zistení o čo mu ide: „ Rád by si mal tie kocky, s ktorými sa hrá sestra, že?“ Syn povedzme odpovie: „ Áno, ona sa stále musí hrať s tým, čo je moje. Nič jej nepožičiam!“

Priznajte mu pocity: „ Áno chápem, zavadzia ti a ešte ti aj berie veci. Hm, to je ťažké, otravné.“ Čakajte na odpoveď. Ak nič nepríde povedzte napríklad: „ Počuj a minule som videla, že si jej niečo vymenil a ona bola spokojná a ty tiež. Vedel by si aj teraz niečo nájsť?“
Ak by nebol ochotný pristúpiť nanič a začne opäť kričať, znamená to, že narazil vo svojom vnútri na nejakú starú krivdu a potrebuje ju dostať von. Tak mu priznajte, že potrebuje plakať a že sa mu uľaví a nech to len dá všetko von. Skúste ho zobrať napríklad do kúpeľne, kde sa to dobre ozýva, to môže podporiť rýchlejšiu úľavu. Alebo niekam inam s komentárom, aby mal na krik svoj klud. Buďte na dohľad. Keď skončí ponúknite uistenie objatím a slovami: „ Mám ťa rada aj s týmto. Vždy to spolu zvládneme.“

Učí sa, že emócie treba vypočuť, ale nie je dobré z nich konať. Prehlbujete aj synovu dôveru voči vám. Aj keď mu nedovolíte, čo chcel, vie, že mama sa snaží ho pochopiť a pomáha mu nájsť najlepšie riešenie.

Prajem veľa šťastia!