Ako reagovať, keď 9 ročný syn čaká nadmerné vďaky a uznania?

Dobrý deň,

nie je pochvala ako pochvala, a preto sa mnoho rodičov presne tak ako vy dostáva s deťmi do úzkych. Problém je v tom, keď je chvála zameraná na výkon teda i „správne“ správanie, ktoré neodzrkadľuje jedinečnosť dieťaťa. To je žiaľ to, čo zväčša od okolia dostávame, a preto to aj odovzdávame ďalej. Neuvedomujeme si, že takáto chvála podmieňuje naše vzťahy a vedie nás k porovnávaniu sa s druhými a súťaženiu s nimi. Naša sebaistota je týmto podkopáva, lebo všetci viem, že vždy sa môže na svete nájsť niekto, kto je v danej veci šikovnejší. Nie sme schopní byť dokonalí, to nejde. A tak pochvala tohto druhu nás viac zneisťuje a zaplátavame to len väčším a väčším úsilím o dokonalosť, čo je v podstate márna snaha. Okrem toho to prináša veľkú frustráciu a zvyšuje rivalitu medzi súrodencami.
Preto sa treba zamerať na chválu, ktorá buduje sebavedomie. Voláme ju povzbudzovanie a podpora. Ako na to? Odpoviem citátom z mojej knihy Ako prežiť rodičovstvo, láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom.

Nevyhnutným predpokladom povzbudzovania je váš dôverujúci postoj k dieťaťu. Znamená to, že veríme v jeho jedinečnú výbavu a vrodenú chuť učiť sa, teda rozvíjať sa. Dôverujeme, že ono najlepšie vie, kedy, ako a na čom pracovať, ako sa pohnúť k ďalšiemu kroku. Ako sprevádzajúci rodičia sa k dieťaťu správame s rešpektom, čo sa prejavuje najmä v empatickej komunikácii.

Postoj k synovi či dcére preverí zopár jednoduchých otázok: Prijímame dieťa so všetkými jeho osobnostnými črtami, a teda aj s chybami? Alebo ho vidíme skôr také, aké ho chceme mať, aké by mohlo byť?
Či je naša odpoveď taká alebo onaká, nemení nič na skutočnosti, že jedine bezvýhradné prijatie a podpora jedinečnosti dá dieťaťu pocit, že si ho ceníme a milujeme so všetkým, čo k nemu patrí. Dieťa prirodzene dôveruje rodičovi, ktorý rešpektuje jeho jedinečnú osobnosť. Rešpektujúci postoj sa prejaví u dieťaťa aj tým, že sa správa s rešpektom k iným.
Ak k dieťaťu pristupujeme ako k ľudsky rovnocennému partnerovi, zaujímame sa o jeho skutočné prežívanie. Potom kontrolu nahradíme tým, že prenecháme adekvátnu zodpovednosť dieťaťu. Namiesto chvály a odmien mu ponúkneme uznanie a ocenenie. Nebudeme naliehať, aby zdokonaľovalo svoje výkony, ale podporíme vzájomné spojenie spoločnými zážitkami, ktoré prehĺbia náš vzťah a sebadôveru dieťaťa.

Tipy ako povzbudzovať:
➔ Buďte úprimne zvedaví, pozorujte bez posudzovania. Dieťaťu tak dávate najavo záujem a uznanie, že je pre vás dôležité. Môžete ho napríklad požiadať o radu alebo oceniť, že má nápady, ktoré by vám nikdy ani na um nezišli.
➔ Buďte otvorení novým veciam a ochotní počúvať. Lepšie tak spoznáte svet vášho dieťaťa a dozviete sa, ako ho prežíva. Pýtajte sa, aký má pocit z novej aktivity, vyzdvihnite, že na ňu našlo odvahu, podporte ho, keď je pripravené začať.
➔ Nešetrite láskavosťou a priazňou, ktoré vytvárajú spojenie. Povedzte dieťaťu, že je vám s ním dobre, povzbuďte ho, keď sa mu nedarí, stojte pri ňom za každých okolností.
➔ Vyjadrujte uznanie a ocenenie. Dieťaťu tým sprostredkujete informáciu, že je užitočné a dôležité pre okolie. Pripomínajte mu, že ho milujete presne také, aké je. Oceňte, že stále skúša niečo nové, pretože sa všeličo pri ňom naučíte. Vyzdvihnite, keď sa vám podarí dohodnúť a spoločne vyriešiť náročnú situáciu. Všímajte si pokrok a zlepšenie aj v maličkostiach.

Silné puto pomáha zvládnuť všetky ťažkosti. Vzájomné spojenie stojí na tom, že primerane reagujeme na pocity a prežívanie dieťaťa. Necháme ho čeliť výzvam a podáme mu pomocnú ruku, ak si ju vypýta. Tým ho podporíme v budovaní odvahy a odolnosti. Dávajme si pozor, aby sme vlastným prežívaním nespochybňovali úsilie dieťaťa. Práve naša dôvera môže byť jazýčkom na váhach smerom ku konštruktívnemu riešeniu.

Povzbudzovanie je niečo, čo podporí každé dieťa v náročných chvíľach

Pekné dni!