Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Dobrý deň,

rodič nie je rozhodca. Nemali by ste držať stranu ani jednej. Mnohokrát vec vidíme inak, ako v skutočnosti je.

Aj doma, nikdy nevieme čo situácii predchádzalo. Vidíme len záver, krik, plač, rozuzlenie. Napríklad ako jedna druhú buchne. Avšak nevieme čo bolo predtým.

Ideálne je naviesť dcéry na to, aby si to riešili samé. Zopakovať pravidlá, ktoré máte v tých situáciách vo všeobecnosti.

Keď sa pohádajú o hračku, záleží od viacerých vecí. Koho to je hračka, kto ju mal prvý. Opíšte situáciu. Vidím, že sa hádate o túto hračku. Tuším ju obe chcete.
Väčšinou sa rozhovoria. Môžete im povedať, že neviete ako to bolo. Aby sa skúsili dohodnúť sami, nech samé prídu s riešením.

Môžete ich učiť robiť dohody, že jedna sa pohrá 5 minút, potom druhá. Nastavte si budík. Poprípade nech sa hrajú spolu, vyzvite ich, aby vymysleli, ako sa dá s hračkou hrať spolu, čo by s ňou mohli robiť.

Dobre funguje hračku vziať, pokiaľ sa nevedia dohodnúť.

Ak viete kto ju mal prvý, poprípade koho tá hračka je, tak viete na tom stavať. Opísať situáciu, zrkadliť emócie, dať hranicu. Ty si mala tú hračku prvá. Zdá sa však, že aj ty ju chceš a hnevá ťa, že ju nemáš. Treba počkať kým bude zase voľná.

Obe by mali vedieť, že ich rešpektujete, že majú rovnaký nárok, že k nim máte rovnaký prístup. Rozhodne nemá ustupovať stále staršia. Môže to zbytočne vzbudzovať hnev a žiarlivosť. Obe sú malé, učia sa zvládať svoje emócie, obe potrebujú zažiť aj frustráciu.

Čo sa jablka týka, správne by ho bolo rozdeliť, poprípade nedať ani jednej. Alebo im ponúknuť, aby vymysleli riešenie.


Prajem vám pekné dni!

Martina Wäldl
email: mata.waldl@gmail.com