Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Ako reagovať na správanie a poruchu spánku trojročnej dcérky?

Zodpovedané
21. feb 2021

Doby večer,

chcela by som Vás požiadať o radu ohľadom správania mojej trojročnej dcéry. Od obdobia ako jej začali rásť prvé zúbky som u nej spozorovala, že si búchala chrbátik o postieľku. Ako keby sa tým ukľudňovala.

Časom toto správanie prešlo do času, keď som ju večer ukladala na spánok. Od necelých dvoch rokov jej lekárka predpísala Sedaliu, no nemalo to na malú žiaden účinok.

Vyhľadala som pomoc psychológa, pre mňa aj malú ,pretože som bola zúfalá a nervózna a hlavne som mala deficit spánku, nakoľko som kvôli malej spávala 3 hodiny. Bola som vyčerpaná, psychológ mi predpísal Sertralin pól tabletky. Chvíľu cca 3 mesiace bolo kľudnejšie obdobie aj keď bol problém ohľadom zaspávania. Ale už keď malá zaspala, tak prespala celú noc.

Zrazu ako keby nastalo u nej obdobie vzdoru. Ak jej niečo nedovolím, spustí plač a krik, že som hnusná a mám ísť preč a začne si znova búchať chrbátik.

Snažím sa jej kľudne prihovárať, zaujať ju niečim, objať no ona to odmieta. Večer jej poviem, že keď sa dohrá, tak dáme spať hračky. Okúpem ju a ideme si spolu ľahnúť cca o 21:00. Ona sa dá k stene a začne sa zas búchať, že ona nebude búvať. Búcha sa ale tak, že vraví au. Občas ma aj modrinu. Nepomáha ani to, že ideme čítať hračkám rozprávku. Odmieta, keď na ňu rozprávam. Až nakoniec okolo polnoci zaspí od vyčerpania.

Uspávam ju len ja, pretože partnera odmieta a nechce ho. Nikto jej nemôže nič podať, obliecť iba ja. Máme ešte šesť ročného syna, na ktorého často útočí a chce ho kúsať.

Ak si syn chce ku mne ľahnúť, tak začne plakať. Vraj len ona môže a začne mu robiť zle.

Ako mám reagovať?

Ako môžem dcérke pomôcť,

Snažím sa všetko v kľude, aby mala čo najmenej zlých emócií, ale nemôžem jej všetko dovoliť.

Ďakujem

Dobrý deň,

podľa popisu Vaša dcérka citlivo prežíva akúkoľvek zmenu. Obdobie osamostatňovania sa je jedna z tých veľmi výrazných zmien. Niekedy ľudovo najvýraznejšia časť je popisovaná ako obdobie maminej sukne, a preto vás nechce pustiť od seba ani na krok.

Podporou v tomto náročnom čase je porozumenie jej prežívania a uistenie. Deti si podvedome uvedomujú, že v spánku prichádza obdobie oddelenia sa od rodiča, a preto sa bráni zaspatiu.

Rituál ukladania by som začala tým, že by som pred ukladaním hračiek venovala plne sústredený čas len jej. To tak, že by som jej ponúkla hru na akú má dnes chuť a potom by som to s ňou povedzme 10 minút hrala. Bol by to čas len pre vás dve. Žiadne vyrušovanie ostatnými členmi domácnosti, žiaden mobil. Potom by som začala upratovanie hračiek... Do postele by som išla s tým, že ideme oddychovať a nemusí zaspať len oddychovať. Svetlo v izbe veľmi tlmené. Prešla by som s ňou deň , ukázala jej, že aj nepríjemné chvíle nakoniec skončili uvoľnením. Pri uvoľnení, teda príjemných emóciách by som sa na 20 sekúnd pristavila a popisovala na rôzne spôsoby. Potom rozprávka, uspávanka, to čo máte vo zvyku.

A nakoniec by som všetko ukončila tým , že je čas oddychovať tak, ako každá potrebujete. Nechajte ju nech si do postele donesie ešte pred ukladaním to, s čím chce zaspávať (plyšák, knižočku). Ostaňte pri nej a už si len pre seba čítajte.

Ak by ste potrebovala viac pomoci, môžete sa ohlásiť na individuálnu konzultáciu. Táto platforma umožňuje len nasmerovanie.

Držím palce!