Ako reagovať na štvorročného syna, ktorého správanie sa zmenilo po narodení mladšieho súrodenca?
ZodpovedanéDobrý deň,
máme staršieho štvorročného syna, ktorý sa celkom pekne správal. Aj v noci nemal pocikanú plienku aj mesiac v kuse. Ale odkedy sa v lete narodil mladší brat, je to hrôza.
Môže to byť len rivalitou?
Je pravda, že sa mu menej venujem. A začal klamať. Vezme manželovi mobil, skryje ho a ak sa ho pýtame, kam ho skryl, povie, že on ho nikam neskryl. Ak je nás doma viac, a sa rozprávame, prekrikuje, aby ho niekto počúval - lenže on až vrieska.
Ak niekto vezme mladšieho na ruky, hneď je pri ňom a tlačí sa na bračeka. Odmieta sa sám obliekať a zobliekať. Ráno nechce jesť. Začal jedlo chytať rukami, dokonca aj polievku - vyberá cestoviny, dáva ruky do úst, nechce sa kúpať, nechce nosiť papuče, ak niečo od neho chcem. Môžem to opakovať donekonečna, kým nedostane po zadku, alebo kým mu nevypnem rozprávku.
Trestám ho zákazmi, najmä rozprávok, alebo dostane aj po zadku. Ak si ho nikto nevšíma, začne nahlas spievať, alebo kričať. Ak na niečo poviem "nesmieš" aj trikrát, aj tak to spraví. Nič ho nebaví, ani kreslenie, ani čítanie kníh, ani hranie sa.
Stále sa chce s niekým hrať, stále oznamuje, ak ide na wc. O škôlke nechce ani počuť. A pritom do pôrodu všetko bolo naopak. Brata má rád. Občas mu zaspieva, porozpráva sa, zahrá sa s ním. Neubližuje mu.
Čo s tým?
Je to len žiarlivosť?
Ako dlho to bude trvať?
Prečo sa mu tak zmenilo správanie?
Najhoršie je, že za všetko plače - keď niečo nechce, keď sa mu nedarí, keď niečo nemôže - plače vždy, každý deň, niekoľkokrát.
Ďakujem
Dobrý deň,
ďakujem za popis situácie, ktorú by ste rada riešila. Môžem len načrtnúť, nie presne povedať, čo stojí za správaním vášho syna. Keďže je prvorodený bezpochyby príchod súrodenca je pre neho zneistením, ktorého intenzita je až traumatizujúca a neustále pretrváva. A tým pádom aj proces zvládania vylučovania je takýmto stresom ovplyvnený.
Ak so synom empatizujete, máte možnosť pochopiť, že pocity, ktoré prežíva podkurujú jeho intenzívnemu a nevhodnému správaniu. Podľa správania, ktoré ste popísali môže ísť o celú škálu pocitov, ktoré syn rieši: odmietnutie, bezvýznamnosť, zmätenie, neistota. Z toho vyplývajúce správanie je silným volaním o podporu a porozumenie. Preto by som poradila, aby ste všetko úsilie vložili do energie na obnovenie vzťahu so synom. Je potrebné venovať sa mu spôsobom, ktorý on vníma ako podporný. Môže ísť o niečo ako objatia, sústredený čas hry, zábavy podľa jej preferencií, nečakane sa pri ňom pristaviť a venovať pár minút pozornosti). Potrebujete obnoviť jeho sebaistotu, teda ukázať, že ho milujete takého aký je so všetkým aj s týmito problémami, ktoré spolu zvládnete.
Skúste zaradiť aj pravidelný spoločný čas zábavy celej rodiny podľa jeho želania, a to každý deň aj keď by išlo len o 5 minút. Podporíte tým pocit spolupatričnosti, ktorý posilňuje spoluprácu v rámci rodiny.
Pokúste sa mu dať aj nejakú zaujímavú spoločnú aktivitu, ktorá by mohla byť užitočná a aj by ste sa pri nej zabavili. Napríklad s otcom vyčistenie auta, príprava jednoduchej večere, osviežujúceho nápoja pre všetkých,... Tým by sa potvrdila pre neho jeho vlastná dôležitosť pre rodinu a mohol by sa začať viac zameriavať na konštruktívne riešenia jeho náročného stavu.
Odporúčam knihu, ktorá je v predaji s názvom Ako prežiť rodičovstvo, láskavý sprievodca rešpektujúcim prístupom. Napísala som ju ako praktického sprievodcu, kde okrem vysvetľujúcej teórie nájdete veľa modelových situácií, príkladov dobrej praxe zo skúseností s mojimi klientami v poradenskom procese či na rodičovských kurzoch.
Viac o knihe tu: https://martina.vagacova.sk/?page_id=1086
Kúpite ju v Artfore, Martinuse a iných knihkupectvách.
S pozdravom,
Martina Vagačová
tel: 0903 159 488
mail: vagacova@efektivne-rodicovstvo.sk
https://efektivne-rodicovstvo.sk/