Ako sa mám správne postaviť k výchove 10 ročnej štvrtáčky?

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému.

Mám 10 ročnú štvrtáčku, ktorá je jedináčik. Raz mám s ňou až nenávistný vzťah a raz sa stískame. O hodinu je už zdutá. Ja s ňou už nevládzem. Niekedy som úplne v duchu tak nazúrená, že radšej sa idem zavrieť do inej miestnosti, resp. prejsť so psom.

Mám pocit, že len vrieskam. Je toho tak veľa, kde vidím problém, že ani neviem, čím začať, čo riešiť, neriešiť.

Mame problém nie len s komunikáciou, ale aj bežnými nejakými pokynmi, činnosťami, povinnosťami. A neviem ako to všetko znormalizovať, aby z nej bola svedomitejšia osoba, ktorá si urobí veci do školy, vie si upratať svoje veci. Keď niečo nemá robiť, tak to nerobí ak poviem, že má dať jesť psovi, urobí to.

A v neposlednom rade, nefrflala v kuse (ale to by som prežila, keby urobila čo má). V podstate na jedinej veci ja bazírujem a to je škola. Druhá vec, je žiť v nejakom "kultúrnom" prostredí - ako nemať špinavé prádlo a smeti v celej izbe a keď robím akúkoľvek činnosť/kdekoľvek neničím veci a neporiadok si upracem. Nič viac. Čaká ju druhý stupeň a ja si neviem predstaviť ako sa ide zo dňa na deň učiť na xy predmetov s inými učiteľmi.

Komunikácia s ňou je väčšinou nula bodov. Na otázky aký mala deň, čo nové s kámoškou, či jej volala Peťka/Maťka, či jej netreba pomôcť, alebo nechce niečo ísť robiť dostávam odpovede (ak vôbec nejaké): "Ale mamaaa..., nič.. , áno poďme na bicykel, so psom, do lesa. A potom sa nič nedeje, lebo sa zabudne niekde pri obúvaní ponožiek aj hodinu.
Pritom sama, napr. včera si šomrala popod nos, že sa s ňou nebavím. Keď som sa jej teda niečo opýtala, nič. Na otázku, či mi ona chce niečo porozprávať, nič.

Ako mám reagovať?

Doma máme celkovo napäté vzťahy (nie je to prekvapenie, keďže aj ja som už na nervy zo všetkého), všetko dlho trvá, potom sa nestíha. Len chystanie ráno do školy jej trvá 1,5 hodiny, cez víkendy tiež je to jeden kolotoč. Niečo potrebujem, zavolám ju a ona príde o pol hodinu. Teda ak vôbec príde. Otca ani nespomínam, lebo on mi vo výchove ničím nie je nápomocný. Ak niečo slečna vyvedie, väčšinou dostanem prednášku ja. Keď aktívne k tomu pristúpim, že ideme s ňou niečo urobiť a potom pôjdeme napr. von, tak to len pozerá ako puk, alebo zrazu odíde niekam a nakoniec urobím všetko sama.

Výsledky v škole sú viac menej nijaké, lebo sa neučí. Proste so šťastím prechádza s dobrými známkami, aj keď podľa mňa to ani nevie, čo sa učí (na to sme prišli vďaka covidu, keď sme prechádzali učivo minuloročné viac menej od začiatku, nemala ani väčšinu dokončenú. Nie to aby to "vedela", ako nerozumiem ako jej učiteľka jednotky dava za to.
Úlohy ak si robí, tak sa nesústredí, napr. úloha z matematiky, čo by mala ako druhačka za 15 minút jej trvala v pondelok 3 hodiny, lebo neobsedí, začne si kresliť, pobehovať. Pritom zabúda na úlohy do školy bežne. Tak ako je neporiadna so školou, vyzerá to aj s poriadkom, nejakým spoločným programom.

Neviem jej vysvetliť, že keď strávi 3 hodiny nad príkladom z matiky, potom nestíhame nič robiť "spolu", prípadne sa začne hrať s bábikami, triediť veci, hrabať sa mi v skriniach a mojich veciach, kde nakoniec len bordel urobí. Takto jej napr. prejde cele popoludnie, neurobila nič, ani nepripravila sa do školy a zrazu má ísť do postele. A to je ďalší boj.
Problém je umyť sa, umyť si zuby, učesať sa. Všetko je problém. Ako keby chcela robiť milión veci naraz, ale neurobí nič. Rozlietaná, bez plánu, rozhodne sa - sama, že ide dať zvieratám vodu, uteká von. A pol hodinu - hodinu ju niet (danie vody zvieratám trvá tak 5 minút max). Nakoniec prídem na to, že čo vonku vyviedla, ale už jej beží čas. Potom sa naháňa, lebo nie je nachystaná do školy, chce pozerať telku, chce zavolať babke. A to tam ešte žiadne pomáhanie v domácnosti nie je.
Čo sa týka učenia, tak sa nedokáže naučiť text naspamäť. Keď má niečo prečítať a prerozprávať, tak je nervózna. Rozplakala sa, že si to nevie zapamätať. Veľa číta, chodím s ňou každý týždeň do knižnice. Pri učení je netrpezlivá. Tri roky bojujeme s hrou na flautu. Nechápe, že na prvý raz jej to nepôjde, že musí cvičiť.

Mala také momenty v zime, ako iné deti majú súrodenca a ona nie. Ona má len psa. Ako sa jej nevenujem, ako sa jej neopýtam aký deň mala, ako som za PC (no keď pracujem z homeofficu, tak bohužiaľ musím aj to niekedy robiť). Myslela som, že jej chýbajú spolužiaci a kolektív. Spojazdnili sme whatsup/viber a s kámošmi je v kontakte aj týmto spôsobom.

Ale mne to príde už ako čistá rozmaznanosť a tvrdohlavosť. Za posledný rok si úplne zvykla robiť, len to čo ona chce. Neberie ohľad ani na zákazy, napr. ak odvráva, dupe si nohou, že nie ona si napr. neuprace smeti z izby a prádlo neodnesie do kúpeľne a toto trvalo skoro dva dni. Dostala zákaz TV a mobilu na víkend a bez akéhokoľvek problému ide, zapne si telku, alebo mi zrazu zmizne mobil a vybavené.

Ako prísnejšie mám zakročiť?
Veľa ignoruje. Hormóny robia tiež svoje. Ale také protivné správanie, urážanie sa, nebavenie sa, neposlúchanie to mi príde cez. Napr. veľmi rada má zvieratá, staráme sa o kadečo, ale tam máva tiež také výkyvy, že začne vrieskať do psa, alebo do neho "kopať" nech vypadne, alebo rovnako sa vyjadrovať o koze/husi/sliepke, ako ju zabijeme.

Ako sa mám k tomu postaviť?

Fyzické tresty nepraktizujem. Od kedy je v škole, tak dostala poza uši asi 2x. Aj to raz, keď do mňa začala hučať v škole na chodbe, lebo som po ňu prišla o minútu skôr a ona si ešte kreslila a proste sa nevedela ukľudniť. Dlhý cirkus. Druhý raz dostala, keď ubližovala psovi a ešte sa na mňa oborila, že si ho zastávam.

Čo robiť, keď si neplní svoje povinnosti?

Ja som našla riešenie iba v tom, že obmedzujem seba. Všetko čo nechcem, aby zničila/resp. na niečo použila, dávam z dosahu ako keby mala 3 roky. Aktuálne mám poloprázdny dom, svoje veci na povale, šperky a kozmetika preč. A teda vôbec sa necítim ani ja komfortne. Musela som si zvyknúť na špinavé steny, zničenú podlahu v dome, lebo ona je schopná nafarbiť si ruky a urobiť mi odtlačky na stene.

Nepomáha krik a ani dohováranie. Nemôžem jej nič pripomenúť, lebo je hneď nervózna.

Ďakujem