Je prehnaná detská súťaživosť normálna?

Zodpovedané
5. júl 2021

Dobrý deň,

dieťa chce byť vo všetkom prvé. Trvá to už 2 roky, teraz má 6 rokov a neustále sa hrá iba štýlom: Kto tam bude prvý, kto to vezme prvý, kto zje prvý, tiež v kreslení sa pýta, kto vyhral, kto nakreslil krajšie. Je to veľmi vodcovský typ.

Zatiaľ nemá súrodenca a vraj si žiadneho ani nežiada, chce byť jedináčik, alebo mať veľkého súrodenca, aby mohli súťažiť. Spoločenské hry sú tiež problém, ak prehrá, plače,dokonca podvádza. V škôlke chce byť prvá aj pri umývadle po obede.

Chce, aby bolo všetko po jej, minule mi prikázala, že chce ísť domov posledná, keď som prišla, nahnevala sa a zhodila veci z poličky, kričala, že nikam nejde, lebo nie je posledná a utiekla učiteľke plakať do šatne.

Ako to zmierniť?

Môže to znamenať nejaký problém alebo traumu?

Ďakujem

Dobrý deň,

Vaša dcéra nie je jediná v neschopnosti zvládnuť porážku a potrebuje väčšiu podporu, aby zvládla svoje emócie v konkrétnej chvíli. Byť konkurencieschopná nie je zlá vec. Čo však nechceme, je, aby sa dieťa pri prehre rozčúlilo, alebo dokonca podviedlo, aby si zabezpečilo výhru.

Preto skúste nasledovné:
Precvičujte prehru. Rodinné spoločenské hry sú jednou z prvých šancí vášho dieťaťa naučiť sa, ako prehrať. Hrajte hry ako hady a rebríky, ale nenechajte ju vyhrať. Porozprávajte sa o tom, aké je to vyhrať a aké sú prehry. Porozprávajte o tom, prečo vyhrávame: Niekedy je to kvôli úsiliu, niekedy je to šťastie a niekedy je to oboje. Ak sa vaše dieťa sťažuje, že to nie je spravodlivé sústreďte sa na jej pocity. Dalo by sa povedať: „Viem, že si myslíš, že to nie je spravodlivé. Hnevá ťa to (alebo mrzí), že si prehrala? “

Modelujte dobré športové správanie a v čase, keď je dcérka pokojná, hovorte o tom, čo to znamená mať pozitívne myslenie pri hraní hier. Spýtajte sa jej, čo ju baví na konkrétnej hre a ako si myslí, že by sa mohla zlepšovať. Zamerajte sa radšej na potešenie a zlepšenie , než na víťazstvo alebo prehru.

Keď zvládne prehru (a výhru) dobre, nezabudnite to oceniť. Povedzte niečo ako: „Videl som, ako si zablahoželala chlapcovi pred tebou, aj keď si bol naštvaná, že si prehrala.“ Ak hovoríte o športe, zamerajte sa skôr na úsilie a empatiu ako na úspech.
Naučte upokojiť sa buď sa pomalým a hlbokým dýchaním, keď začne cítiť nepokoj. Dajte jej vedieť, že ste k dispozícii a porozprávajte sa o sebe ako sa upokojujete, keď ste nešťastná.

Nevyhýbajte sa konfliktom, lebo v malom veku sa učí základy toho, ako sa nevzdať aj v nepriazni životných okolností, čo buduje jej základné charakterové črty pre úspech.

Držte sa!