Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Moja dcéra má 3 roky a stále nechodí na záchod. Čo mi odporúčate?

Zodpovedané
OdplienkovaniePredškolák (3 - 6 rokov)Psychomotorický vývoj
16. máj 2020

Dobrý deň,

moja dcéra mala v apríli 3 roky a nevie sa vypýtať na záchod. Plienky nenosí už skoro rok. Keď jej treba ísť na záchod, tak zadrží a len nepovie, že musí ísť. Počká kým ju ja zoberiem na záchod.

Začali sme tak, že po jedení som ju zobrala na záchod, po príchode domov. Čakala som, že keď bude cítiť, že musí ísť na záchod, tak povie. Ale ona nepovie radšej nič a čaká na to, že kým ju tam vezmem. A keď ju nevezmem, tak to pustí do nohavíc.

Malú vychovávam sama bez otca, možno aj to má vplyv na to.

Čo mi odporúčate?

Ďakujem

Dobrý deň,

podľa popisu správania vašej dcérky usudzujem, že existuje pre vás neznámy dôvod, ktorý jej zjavne bráni samostatnej obsluhe ohľadne toalety. Neuvádzate, ako bola odplienkovaná, ale vysvetlenie, čo sa deje, je v dcérkinej mysli. Stane sa, že ak si dcérka počas tohto obdobia zafixovala z jej pohľadu akýsi tlak na to, aby ovládala cikanie, na ktoré jej telo ešte nebolo vyzreté, mohla si uzavrieť, že sama nie je schopná cikanie zvládnuť. Môže veriť tomu, že iba s vami sa jej to podarí. Je to len dohad,jedna z možností.

Preto by som sa s ňou skúsila porozprávať, čo bráni tomu, aby sama odišla na toaletu. Má z niečoho strach? Chýba jej niečo na záchode, keď je tam sama? Má pocit, že z misy niečo vybehne, oprská ju voda, niečo je jej nepríjemné?

Iná rovina sa ponúka z oblasti dcérkinej separácie od vás. Vekovo sa nachádza v období, kedy je vývojom „tlačená“ k potrebe osamostatňovania. Ide o proces, ktorý so sebou prináša zvýšenú frustráciu, keďže bezpečná väzba s vami je pre ňu životnou istotou a ísť sama za seba chce odvahu. Preto by som ju uistila, že je úplne v poriadku zvládnuť veci sama, pretože to znamená, že už ich vie robiť tak, ako je jej to najviac vyhovuje. Uistite ju, že práve to je pre vás zaujímavé, lebo sa môžete od nej začať aj učiť robiť veci inak. Aj preto, že keď sa odváži vyskúšať niečo, čo jej zatiaľ nešlo, zistí ako by sa tomu dalo pomôcť a vy jej budete rada na pomoci.

Rozhodne, ak na nič neprídete, netlačte ju, nebojujte s ňou, lebo to nikomu nepomôže, iba čo zmenšíte jej dôveru voči vám. Berte to ako jednu z vecí, ktorú dcérka potrebuje zvládnuť ako bežnú súčasť života. Nehody nekomentujte, pomôžte jej za sebou upratať, navliecť si čisté oblečenie a život nech ide ďalej. Nemáte ju prečo kritizovať, ani konštruktívne, ani inak, dcérka je dokonalá taká aká je. Povzbudzujte ju k samostatnosti tým, že oceníte každú snahu či pokrok, ktorým sa posúva ďalej v samostatnosti. Chyby potom nie sú zlyhania, len pokusy zvládnuť problém.

Nech sa darí!