Okolo 2,5 ročného syna sa točí u nás celý svet. Ako ho naučiť, aby sa hral aj sám?

Dobrý večer,
niet divu, že pri založení a energii Vášho syna začínate byť vyčerpaná. Dozreli ste do momentu, kedy dôverujete, že syn je schopný sa samostatne hrať, čo je základný predpoklad na to, aby ste ho k tomu viedla.
Avšak väčšina dvojročných detí sa nevie hrať samých. Ak sa aj samé hrajú, nie dlho. Ide o to, že dokážu udržať pozornosť pri jednej aktivite len veľmi krátko a zároveň fantázia ešte nie je natoľko rozvinutá, aby vedeli, čo všetko sa dá s danou vecou robiť. Preto potrebujú pozorovať v hre nejaký vzor napríklad mamu- ako jazdiť s traktorom po koberci. Dieťa sa učí pozorovaním a napodobňovaním.

Naďalej mu vytvárajte prostredie podporujúce jeho tvorivosť. Obklopujte ho základnými materiálom: kocky, plastelína, papier, ceruzky, knihy..., aby mohol vnímať samotnú vec a rozvíjal fantáziu k hre.
Keď rodič vedie dieťa do štádia, že je tvorcom svojej zábavy, vyžaduje si to od neho otvorenú myseľ, vnímavý prístup, udržiavanie odstupu a praktizovanie.
Príklad: Váš syn si zobral kocky a hneď vás volá stavať. Vtedy nepôjdete za ním, teda nekonáte, ale poviete:„ Vidím, že si chceš stavať. Tak hurá do toho!“ Potom čakáte na odpoveď. Keď vás ďalej ťahá do hry, zapojíte ho koľko sa dá. To znamená pýtate sa a málo robíte. „ Chcel by si postaviť vežu? Tak ktorou kockou začneš? Aha, zelenou. A aká pôjde na ňu? Žltá, a už drží pevne! Len smelo ďalej...“ Dieťa je totiž tým aktívnejšie, čím menej dospelí koná. Cíti sa dostatočne schopné, je kreatívne a spokojné.
Ak dieťa nástojí na tom, aby sa s ním rodič hral, často len skúma svoje hranice a čaká, že mu ich ukážeme. Preto mu povedzte, čo potrebujete urobiť. Napríklad vypiť si kávu a dočítať časopis. Konštatujte, že to chvíľu potrvá. Ak naďalej nalieha, uznajte jeho nespokojnosť a pokračujte v káve a čítaní časopisu, aj keď z toho nič nemáte. Vydržte niekoľko minút, minimálne 5. Potom sa vráťte k synovi a povedzte mu: „ Vypila som si kávu a hneď som spokojnejšia. Rada sa chvíľu s tebou zahrám.“ venujte mu intenzívnych 5 – 7 minút (za predpokladu, že v tej chvíli naozaj viete všetko iné odložiť). Potom mu povedzte niečo v zmysle: „Teraz musím ísť naplniť práčku a potom sa spolu znova zahráme.“
Investovať do nerušeného času hry a potom si ísť robiť svoje veci je účinným nástrojom k spolupráci. Následne to, čo ste sľúbili, splňte. Po dokončení svojho sa vráťte s tým, že: „ Som tu opäť na hranie.“
Ak syn protestuje, zapájajte ho do práce v miere akej sa dá. Je totiž vo veku kedy ho „dospelácke hračky“ bavia. Niekedy to však chce veľa trpezlivosti.
Súčasne by som Vám odporučila, aby ste si dopriala aj čas pre seba, bez syna. Keď príde manžel domov, skúste sa s ním dohodnúť, že povedzme dvakrát do týždňa odídete preč na istý čas pred zaspávaním syna, aby ste získala novú energiu.
Nech sa vám darí.