Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Prečo sa trojročná dcéra nevie počas návštevy slušne správať?

Zodpovedané
Starostlivosť o batoľaBatoľa
14. feb 2020

Dobrý deň,

chcela by som sa poradiť ohľadom môjho problému. Keď som sama doma s mojou trojročnou dcérkou, tak je všetko v poriadku. Poslúcha, čítame si varíme, hráme.

A keď telefonujem, alebo príde niekto tretí, napr. návšteva starká, suseda, tak naša malá rozumná a vychovaná princezná sa začne správať strašne. Kvíka, mazná sa, skáče po všetkých. Bežne používané slovo prosím, ktoré bežne jemne čisto vyslovuje zmení na zjapajúce slovo daj mi.

Dohováram jej a ona to stupňuje. Začne sa váľať a robiť pazvuky. Skúšali sme dohováranie, ale márne. Manžel je už hodil aj na zadok a smiala sa tomu a pokračovala.

Keď sa zatvoria dvere za návštevou, alebo položím telefón, tak v sekunde je z čerta anjelik. Vôbec tomu s manželom nerozumieme. Keď sa jej spýtame, že prečo tak vyvádzala, tak nepovie nič.

Len sa začne túliť, alebo na veľa odpovie . ja neviem. Robí to od januára ako nastúpila do škôlky. Ale tam chodí rada a tiež poslúcha a pani učiteľky ju chvália. Niekedy stačí, keď sa nám prihovorí niekto na zastávke a vtedy tiež začne vystrájať.

O aký problém ide a čo nám odporúčate?

Za odpoveď ďakujem

Dobrý deň,

deti vo veku tri až štyri roky prekonávajú vo vývoji dynamické zmeny vo fyzickej, poznávacej a emocionálnej oblasti. Problémom je, že rodičia sa preto s deťmi dostávajú často do stretu záujmov.

Dôvodom je vývoj mozgu. Centrá, ktoré potrebujú na to, aby vnímali nebezpečenstvo a dokázali regulovať svoje emócie, ešte nie sú dostatočne vyvinuté. Preto sa mnohokrát správajú neprijateľne až nebezpečne. Napríklad deti majú v tomto veku veľkú túžbu po objavovaní, sú veľmi zvedavé.

Ale súčasne im v tom čase ešte chýba vnímanie nebezpečenstva. Rodičia sa prirodzene snažia mať dieťa pod kontrolou, lebo sa bezhlavo vrhá do každého dobrodružstva. Ono však len zúfalo túži po samostatnosti.

Rovnako si trojročné deti myslia, že sú stredobodom pozornosti. Sú egocentrické a myslia spôsobom: všetko, záleží na mne a na tom čo chcem ja. Dôvod je stále ten istý - vývoj mozgu- ktorý im pomáha osamostatniť sa od kľúčových osôb mamy (hlavne) a otca a začať sa vnímať ako nezávislá, samostatná bytosť, ktorá má istý vplyv. Je to veľmi náročný proces sprevádzaný veľkou dávkou zneistenia a obáv až strachu ísť samé za seba.

Škôlka je dlhé odlúčenie od rodiča, a preto aj náročná duševná práca pre dcérku. Je nútená bez základnej bezpečnej „kotvy“ (mamy), všetko sama zvládať. Orientovať sa v novom prostredí, pamätať si obslužné pokyny, prispôsobovať vlastný biologický rytmus škôlkárskemu režimu, učí sa vychádzať s rovesníkmi.
To znamená, že čas, ktorý potom prežíva s vami rodičmi je časom duševného obnovovania síl, upevňovania sebaistoty a uvoľnenia. Slovom, potrebuje vašu zvýšenú pozornosť pre seba.

Deti sa uchyľujú k hysterickému správaniu vtedy, keď túžia po pozornosti rodiča. Teda v momentoch, keď cítia neistotu. Čiže ak napríklad do dcérkinej bezpečnej zóny domova, ktorú tvoria mama s tatom, vstúpi alebo len zavolá iná osoba, nastáva pre vás nepochopiteľné správanie. Je potrebné ho vnímať ako kódovaný odkaz: rodičia potrebujem trocha podpory a uistenia, v zmysle, že je všetko v poriadku.

Ak teda k vám má napríklad prísť návšteva, porozprávajte sa s ňou o tom, že kto príde. Potom sa pýtajte, čo by v tom čase rada robila, hrala sa. Povedzte jej, že aj vy sa tešíte, že sa s návštevou porozprávate, budete s nimi tráviť čas. Ponúknite jej ako vám môže pomôcť pri obsluhovaní návštevy. Pripravte si ako budete spoločne s návštevou tráviť čas, aby aj ona aj vy ste boli spokojní. Ak aj potom začne dcérka vyvádzať, je potrebné, aby sa jeden z rodičov postaral o jej potreby. Konkrétne ju láskavo osloví a pôjdu spolu do inej miestnosti. Tam zistia, čo potrebuje a nájdu spôsob ako to uskutočnia.

Základom vzťahu s dieťaťom je rešpekt. Iste chcete, aby rešpektovalo vás, a preto ho potrebuje predovšetkým zažiť na vlastnej koži vo vzťahu s vami. Ak na neho v strese napríklad kričíme, dávame mu najavo, že rešpekt nemyslíme vážne. Ak dieťa doma zažíva lásku a rešpekt, aj v jeho živote budú mať svoje miesto.

Dcérka sa potrebuje cítiť dôležitá, teda chce vedieť, že vám na nej záleží. Pomôžete jej vybudovať sebavedomie a sebadôveru tak, že budete prejavovať o ňu aktívne záujem. Sledujte, čo ju baví. Niekedy máte viac času, inokedy menej, no aj pol hodina stačí, ak sa jej pýtate, čo dnes zažila, čo práve robí, či sa k jej hre môžete na chvíľu pridať.

Držím vám palce a prajem príjemné dni.