Ako si užívať život, keď ma materstvo nebaví?
ZodpovedanéDobrý deň,
veľmi ťažko sa mi to píše, ale predsa skúsim. V tehotenstve som mala predpôrodnú depresiu a navštevovala som aj psychologičku, ktorá mi veľmi pomohla. Po narodení dieťaťa som cítila neustály smútok, často som plakala a mala myšlienky, že som väzeň vo vlastnom dome a otrok môjmu dieťaťu. Zdalo sa mi, že nič iné nerobím, len dojčím a prebaľujem, ani sa nikdy nevyspím. Mala som ťažké popôrodné zotavovanie, ktoré mojej psychickej pohode veľmi nepridalo.
Ako išiel čas, cítila som sa stále sama. Manžel mi veľmi pomáhal, ako aj moji rodičia, takže pomoc som mala. Vždy som chcela deti a tešila sa na syna, ale keď prišla realita, bola som sklamaná. Nebolo to také, ako som si predstavovala. Syn vstával o piatej, z noci som bola unavená, pretože sa budil aj 15x. Tešila som sa na kavičky v kaviarňach, ako sa to všade ukazuje, ale môj syn musel byť stále v pohybe a málo spal cez deň. Psychicky ma to veľmi vyčerpávalo.
Môj problém teraz je, že ma materstvo ešte stále nezačalo baviť. Nebaví ma hrať sa, vymýšľať aktivity, variť, chystať olovranty a odpovedať na otázky. Chcem si v kľude dať čaj, kávu, prečítať si časopis, poupratovať a starať sa o svoju záhradku. Syn je veľmi šikovný, milujem ho najviac na svete a venujem mu skoro všetok môj čas. Dostávam aj veľkú pomoc od manžela a rodičov, ktorí si syna berú aj na víkendy.
Keď idem pre neho, mám myšlienky, že zase začína ten istý kolotoč doma. Hnevá ma, že musím všetko prispôsobovať dieťaťu. Napríklad na výlet môžeme ísť až o 15:00, lebo dovtedy spí. Tak veľmi chcem byť ako ostatné mamičky, ale som hrozne unavená. Čakám na september, keď pôjde do škôlky.
Som zo seba sklamaná a občas závidím bezdetným párom, že si môžu večer sadnúť k filmu, zatiaľ čo ja musím čítať rozprávku a ísť spať o 9:00, lebo ráno syn príde o 5:00. Niekedy si želám, aby som si mohla radšej čítať knihu než stavať vežičky z lega.
Ako si mám toto všetko užívať?
Ďakujem.
Dobrý deň,
ďakujeme za dôveru, s ktorou tak úprimne opisujete prežívanie množstva mám. To je azda to prvé, v čom by som Vás chcela podporiť . Nie ste v tom sama, hoci často na sociálnych sieťach viete vidieť obrazy materstva, po ktorom Vám srdce piští.
Konfrontácia našich predstáv o materstve a reality, ktorú nakoniec žijeme, býva neraz veľká skúška. Veľmi Vám rozumiem a dodávam, že je úplne v poriadku priznať si vlastnú nespokojnosť. Často práve až priznanie si vlastnej nespokojnosti vedie k prvým krokom k pozitívnym zmenám v živote.
Nadviazala by som v prvom rade na úvod Vášho zdieľania, kedy ste popisovali skúsenosť s terapeutickým sprevádzaním počas tehotenstva. Rozmýšľam nad tým, či by toto bola možná cesta pre Vás aj teraz. Zvažovali ste niekedy návrat do terapie?
Práve rané materstvo je často tým ideálnym bodom v živote, kedy je naozaj dobré sa podporiť rôznymi formami.
Z toho, čo píšete, vnímam, že Vám chýba akási voľnosť v tom, ako vyzerá Váš deň a tiež to, čomu sa venujete. Jasne popisujete to, čo potrebujete – kávu, čaj, priestor na prácu doma či v záhrade, čas na knihu.
Ponúkam Vám myšlienku, že práve tieto aktivity dokážete mať aj naďalej v živote, len asi to bude mať inú podobu.
Píšete, že synovi venujete skoro všetok svoj čas. Už sa asi veľmi dobre orientujete v tom jeho detskom svete, tak mi napadá, že možno je čas aj na to, že on nahliadne do toho Vášho sveta, kedy je mama spokojná pri aktivitách, ktoré ste popísali.
Do ktorej vysnenej aktivity by ste vedeli zapojiť syna? Čo Vám napadlo?
Niekedy práve ubratie z našich predstáv o tom, čo by sme ako mamy mali robiť, prináša uvoľnenie, menší tlak a aj čas na to, aby sme do života priniesli niečo, čo nám ako ženám robí radosť.
Dlhodobé nenaplňovanie svojich potrieb vedie naozaj k veľkej nespokojnosti, čo často vyzerá aj tak, že po víkende, kedy ste si mohli oddýchnuť, Vám to akosi nestačí. Nie je to nemenný stav.
Viete s tým pracovať práve tak, že budete hľadať cestičky k tomu, aby ste cítili radosť aj v bežných dňoch.
Možno to bude mať podobu piatich minút, počas ktorých si prečítate dve strany z knihy a popritom podáte tri kocky lega – no aj to môže byť prvý krok.
Ak by ste naozaj dlhodobo (aj po nástupe do škôlky) pociťovali duševnú nepohodu, určite je namieste zvážiť opätovnú podporu v terapii.
Dlhodobé vyčerpanie je naozaj niečo, čo netreba brať na ľahkú váhu. Platí, že keď sa postaráte o seba, postaráte sa aj o svojho synčeka.
Veľmi Vám držím palce a keby čokoľvek, ozvite sa.
Mgr. Katarína Žilák
info@vydumamky.sk
www.vydumamky.sk