Môže syn napadnúť vydedenie, ak sa otec o neho nezaujímal?

Dobrý deň,

áno, podľa Vami opísaných okolností môže mať Váš syn reálny právny priestor vydedenie napadnúť. Samotná existencia notárskej zápisnice o vydedení ešte neznamená, že vydedenie bude v prípade sporu automaticky považované za platné a dôvodné.

Podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka môže poručiteľ potomka vydediť, ak potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. V listine o vydedení musí byť zároveň uvedený zákonný dôvod vydedenia.

Pri tomto dôvode však súdy neskúmajú iba to, či medzi otcom a synom fakticky existoval kontakt. Skúmajú celý ich vzájomný vzťah a najmä príčiny nezáujmu. Najvyšší súd SR vychádza z toho, že nestačí samotná existencia stavu, keď potomok o rodiča nejaví záujem, ani subjektívny pocit poručiteľa. Ak bol nezáujem potomka v značnej miere spôsobený samotným poručiteľom, nemusí byť zákonný dôvod vydedenia naplnený.

Toto môže byť vo Vašom prípade zásadné. Ak je pravdou, že otec o syna dlhodobo sám neprejavoval záujem, nekontaktoval ho, nenavštevoval ho, nepodieľal sa dobrovoľne na jeho výžive a výživné bolo potrebné súdne vymáhať, potom nemožno automaticky klásť synovi za vinu, že medzi nimi nevznikol alebo neexistoval vzťah. Najvyšší súd SR už v obdobných veciach akceptoval záver, že pokiaľ nezáujem potomka vyvolal samotný poručiteľ a potomok nemal reálnu možnosť vytvoriť či udržiavať rodinný vzťah, nemožno bez ďalšieho hovoriť o zavinenom neprejavovaní opravdivého záujmu.

Samozrejme, výsledok nemožno predvídať iba z Vášho opisu. Súd by posudzoval správanie oboch strán počas relevantného obdobia. Ak by sa napríklad preukázalo, že otec sa neskôr opakovane pokúšal so synom kontaktovať alebo obnoviť vzťah a syn ho dlhodobo bez relevantného dôvodu odmietal, mohlo by to hovoriť v prospech platnosti vydedenia. Existuje aj judikatúra, v ktorej bolo vydedenie uznané práve preto, že potomok mal reálnu možnosť o rodiča prejavovať záujem, rodič o vzťah stál, ale potomok zostával dlhodobo pasívny.

Dôležité je tiež to, že Váš syn je potomkom poručiteľa bez ohľadu na to, že sa narodil mimo manželstva. Ak je otcovstvo právne určené, z hľadiska dedičského práva nie je „manželský“ syn vo výhodnejšom postavení iba preto, že sa narodil v manželstve.

Plnoletý potomok je navyše podľa § 479 Občianskeho zákonníka neopomenuteľným dedičom. Pokiaľ nebol platne vydedený, musí dostať aspoň polovicu svojho zákonného dedičského podielu; závet je v rozsahu, v ktorom tomu odporuje, neplatný, ak nedošlo k platnému vydedeniu. Občiansky zákonník – Slov-Lex⁠

Preto by som Vášmu synovi odporúčala aktívne sa prihlásiť do dedičského konania a oznámiť, že dôvod vydedenia považuje za nepravdivý a spochybňuje ho. Ak vznikne medzi dedičmi spor o rozhodujúce skutkové okolnosti, otázka platnosti či dôvodnosti vydedenia môže byť následne predmetom sporového konania.

Veľmi dôležité bude zabezpečiť dôkazy. Vo Vašom prípade môžu byť významné najmä rozhodnutia a spisy z konaní o výživnom, doklady o jeho vymáhaní, prípadná komunikácia, svedkovia poznajúci vzťah otca so synom a ďalšie dôkazy preukazujúce, kto v skutočnosti zapríčinil dlhodobú absenciu ich vzájomného kontaktu.

Ak teda skutkový stav zodpovedá tomu, čo uvádzate, žalobu by som vopred rozhodne nepovažovala za beznádejnú. Práve tvrdenie, že otec syna vydedil pre nezáujem, hoci sám o neho dlhodobo nejavil záujem, je okolnosť, ktorou má zmysel sa právne zaoberať.